Preskočiť na obsah

Taiwan

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
neencyklopedický text, napr. v Turistické informácie + bez zdroja
O rovnomennom ostrove pozri Taiwan (ostrov).
O Čínskej ľudovej republike pozri Čína.
Čínska republika
Vlajka Taiwanu Štátny znak Taiwanu
Vlajka Znak
Štátna hymna:
中華民國國歌 Zhōnghúa míngúo gúogē (pchin-jin) Čungchua minkuo kuoke (slovenský prepis)
Hlavné mesto Tchaj-pej
25°2′ S.š. 121°38′ V.d.
Najväčšie mesto Tchaj-pej
Úradné jazyky čínština


Štátne zriadenie
 poloprezidentská republika
Vznik 1. január 1912 (zvrhnutie dynastie Čching)
Rozloha
 • celková
 • voda (%) 		 
36 006 km²   
 km² (0 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2017)
 • sčítanie (2010)
 • hustota (2017) 		 
23 550 077[1] (53..)
23 123 866[2]
636/km²
Mena nový taiwanský dolár (1 dolár = 100 centov) (TWD)
Časové pásmo
 • Letný čas 		(UTC+8)
(UTC+8)
Medzinárodný kód TWN/TW
Internetová doména .tw
Smerové telefónne číslo +886

Súradnice: 24°S 121°V / 24°S 121°V / 24; 121

Taiwan[3][4] (staršie slovenské názvy: Tchaj-wan alebo Tajvan[5]), dlhý tvar Čínska republika, je ostrovný štát vo východnej Ázii.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Prezidentská budova

Pred 17. storočím bol Taiwan autonómnym územím, ale nemal zjednotenú vládu.[6]

Rozsiahle čínske prisťahovalectvo na ostrov sa začalo v 17. storočí. Ostrov Taiwan, resp. Tchaj-wan (historický názov Formóza) sa dostal pod kontrolu pevninskej Číny po krátkej dobe holandskej nadvlády v roku 1620 – 1662. Centrom holandskej nadvlády v západnej časti ostrova bola pevnosť Zeelandia.

Od roku 1895 ostrov ovládali Japonci, stratili ho po prehre v Druhej svetovej vojne.[6]

Čínska nacionalistická vláda zvaná Kuomintang sa aj so svojimi prívržencami uchýlila na ostrov krátko po víťazstve čínskych komunistov pod vedením Mao Ce-Tunga v kontinentálnej Číne a po vyhlásení Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) dňa 1. októbra 1949 v Pekingu. Ostrov prijal názov Čínska republika. Od roku 1949 až do svojej smrti v roku 1975 ostrovu vládol šéf Kuomintangu vo funkcii prezidenta republiky generál Ťiang Ťie-š’ (Čankajšek). V roku 1971 OSN zbavila Taiwan členstva v uvedenej medzinárodnej organizácii a na jeho miesto pozvala kontinentálnu ČĽR. Po historicky prvej návšteve amerického prezidenta (konkrétne Richarda Nixona) v komunistickej Číne roku 1972 sa síce začal intenzívnejší rozvoj americko-čínskych (najmä ekonomických) vzťahov, ktorý viedol v roku 1978 až k uznaniu pevninskej Číny zo strany USA ako jedinej, nedeliteľnej krajiny, ktorej súčasťou je aj Taiwan, ale spolupráca medzi USA a ostrovnou Čínskou republikou zostala nedotknutá, a taktiež sa výrazne rozvíjala. USA už od vzniku ostrovnej republiky jej poskytovali a naďalej stále poskytujú rozsiahlu ekonomickú, technologickú i vojenskú pomoc, čo vo významnej miere zabezpečilo a ďalej zaručuje obranyschopnosť a nezávislosť Taiwanu. Pozemková reforma, vládne plánovanie, pomoc USA, rozsiahle zahraničné investície a voľný prístup k univerzitnému vzdelaniu spôsobili mohutný ekonomický rozvoj Taiwanu (zaraďovaného k »východoázijským hospodárskym tigrom«), ktorý sa prejavil v ohromných úspechoch priemyslu, poľnohospodárstva a v trvalom raste životnej úrovne.

V roku 1987 bol v krajine po 38 rokoch zrušený vojnový stav a v roku 1991 bola po 43 rokoch ukončená tzv. núdzová vláda, resp. vláda ohrozenia. 23. marca 1996 sa na Taiwane uskutočnili prvé priame slobodné prezidentské voľby. 21. septembra 1999 Taiwan postihlo rozsiahle zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo vyše 2300 obetí, tisíce ranených a veľké materiálne škody. Od r. 1949 ČĽR považuje Čínsku republiku, čiže Taiwan, za svoju súčasť, za 23. (rebelujúcu) provinciu, zatiaľ čo vláda ostrovnej republiky sa považuje za reprezentanta celej Číny, teda aj kontinentálnej. V roku 1999 však taiwanská vláda nanovo definovala svoj vzťah k ČĽR, a to ako »vzťah dvoch štátov, dvoch Čín«. Najmä po nástupe prezidenta Chen Shui-biana k moci v máji 2000 jeho Demokratická pokroková strana, na rozdiel od dovtedy (vyše 50 rokov) vládnucej Nacionalistickej strany, začala otvorene hlásať politiku úplnej nezávislosti Čínskej republiky od kontinentálnej ČĽR, čím výrazne podráždila čínske komunistické vedenie v Pekingu. To pohrozilo, že pokiaľ vláda v Tchaj-peji, hlavnom meste ostrovnej republiky, naozaj vyhlási nezávislosť a bude sa znovu uchádzať o členstvo v OSN, tak ČĽR podnikne otvorenú vojenskú akciu proti Taiwanu.

Tlak na Taiwan zo strany Číny sa zvyšuje, americká možnosť do konfliktu zasiahnuť sa znižuje.[7]

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento ostrovný štát sa rozprestiera vo Východočínskom mori. Patria k nemu ostrovy Taiwan, Ťinmen (Chinmen, Quemoy), Matsu a Peskadorské ostrovy (Pcheng-chu, Rybárske ostrovy). Od čínskych brehov je vzdialený 150 – 200 km. Taiwanské vrchy (Tchaj-wan-šan) pokrývajú väčšinu ostrova. Ich najvyšším vrchom je Jü-san (3 950 m n. m.; Yushan; Nefritový vrch, Mt. Morrison, Mt. Jade). Západné pobrežie lemuje široká nížina.

Rozloha Taiwanu je podobná rozlohe Holandska. Z geologického hľadiska ostrov Taiwan vznikol spolu s ostatnými ostrovmi, ale niektorí geológovia tvrdia, že sa mohol odpojiť od zvyšku ázijského kontinentu. Stred ostrova je hornatý, mierne sa zvažuje k oceánu na západnej strane, strmšie na východnej strane. Na západnom pobreží sa nachádza väčšina prístavov.[6]

Klíma

[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie na Taiwane je subtropické, okrem južnej časti ostrova kde je tropické. Letá sú horúce a dlhé (od apríla/mája do septembra/októbra). Zimy sú krátke a mierne. Sneh padá na horách, niekedy aj v nižších polohách. Ročný úhrn zrážok je približne 2 590 mm. Na Taiwane nie sú tornáda, ale vyskytujú sa tajfúny.[6]

Mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Druhým najväčším mestom Taiwanu je so svojimi 1,5 miliónmi obyvateľov Kao-siung. K zaujímavým miestam patrí Konfuciov palác alebo Lotosové jazero. Námorný prístav mesta je najväčší na Taiwane a štvrtý najväčší na svete.

Tchaj-nan je populárne turistické miesto pre svoje veľké množstvo budhistických, taoistických, ale aj konfuciovských chrámov. Každoročne sa tu konajú rôzne slávnosti a karnevaly, lákajúce turistov, ale aj domorodých obyvateľov zo širokého okolia.

Parky

[upraviť | upraviť zdroj]

Taiwan má aj niekoľko národných parkov. Národný park Kchen-ting (Kenting), ktorý bol v roku 1984 vyhlásený ako prvý, je typickou ukážkou subtropickej fauny a flóry a svojou polohou na najjužnejšom cípe Taiwanu poskytuje nádherný zážitok z nekonečného Tichého oceánu. Tiesňava Tchaj-lu-ke (Taroko) je zase predstaviteľom typického vnútrozemského národného parku. Tento kaňon vyhĺbený horskými riekami je sprístupnený ako jedna z troch hlavných ciest spájajúcich západnú a východnú časť Taiwanu. Národný park je takmer totožný so samotnou cestou a umožňuje neobyčajný zážitok z hôr, vodopádov, termálnych prameňov, ale aj kláštorov vytesaných priamo do skál – takmer nedostupných bežnému smrteľníkovi. Skaly roklín tohto pohoria sú z mramoru, ktorý v kombinácii s tyrkysovou vodou potokov tečúcich cez Taroko poskytujú nádhernú scenériu. Podobné zážitky sprostredkúvajú aj ďalšie národné parky, ako je Šej-pa (Shei-Pa) alebo Jü-šan (Nefritový vrch; Yushan). Taiwan však nežije iba cez deň, ale vďaka svojim nočným trhom azda v každom meste a každej dedine vytvára neopakovateľné čaro aj v noci. Uprostred pohoria leží jazero Slnka a mesiaca s národným parkom a skanzenom pôvodnej kultúry Taiwanu.

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri prvom sčítaní v roku 1905 bol počet obyvateľstva približne 3 milióny. Do konca Druhej svetovej vojny sa počet obyvateľov zdvojnásobil. Po vojne nastal presun obyvateľstva z Číny na Taiwan. Do konca 50. rokov bol tiež vysoký prirodzený prírastok, ale odvtedy sa znížil a od 10. rokov 21. storočia je skoro na nule. Začiatkom 21. storočia sa však zvýšili imigrácia na ostrov a vyrovnala sa aj rovnováha medzi pohlaviami.[6]

V apríli 2021 mal Taiwan 23,514,196 obyvateľov.[8] K novembru 2023 bol počet obyvateľov 23,415,008.[9]

Podľa prieskumu Pew Research Centre z roku 2020 sa „sa približne dve tretiny dospelých na ostrove identifikujú už len ako Taiwančania“, 30% ako Taiwančania a Číňania a len 4% výhradne ako Číňania.[7]

Náboženstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné obyvateľstvo Taiwanu vyznáva animizmus, uctieva prírodné javy alebo či praktizujú iné praktiky. Číňania na ostrov priniesli budhizmus, taoizmus a konfucianizmus. Od Holanďanov prišlo protestantské kresťanstvo a od Španielov rímskokatolícke. Japonci priniesli šintó. V roku 1949 viacero čínskych náboženských lídrov utieklo z Číny na Taiwan. Podľa počtu veriacich sú najväčšie náboženstvá budhizmus a taoizmus. Náboženská afiliácia Taiwancov nie je exkluzívna, viacerí ľudia sa hlásia k niekoľkým náboženským smerom. Taiwan je považovaný za jednu z najviac nábožensky tolerantných krajín.[6]

Hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
Prístav Kao-siung

Taiwan počas svojej histórie prešiel obdobiami ekonmického vzrastu aj úpadku. Pred niekoľkými storočiami bol rušným obchodným miestom Východnej Ázie. Ekonomicky rástol počas holandskej správy v polovici 17. storočia ako aj koncom 19. storočia pod čínskou nadvládou. Počas japonskej koloniálnej správy 1895 – 1945 sa ostrovu ekonomicky darilo. Po Druhej svetovej vojne ekonomika upadala. Od 60. rokov však ekonomika začala znovu rásť, rast dosiahol miery považovanej za zázračnú. V 90. rokov sa rost spomalil, ale ekonomika zostávala silná. V rokoch 2001 a 2008 bola spomalená dôsledkom globálnej recesie. Od 80. rokov 20. storočia je ekonomika Taiwanu založená hlavne na vedomostne a kapitálovo-intenzívnych odvetviach.[6]

Nezamestnanosť v októbri 2023 bola 3,43%.[10]

Na nerastné suroviny je ostrov chudobný a má len menšie zásoby medenej rudy. Rozvinutý priemysel zásobujú elektrickou energiou jadrové aj vodné elektrárne. Rozmach priemyselných odvetví (výpočtová technika, elektrotechnika) sa zakladá na lacnej ale kvalifikovanej pracovnej sile a surovinovej nenáročnosti. Ďalšie dôležité odvetvia sú výroba lodí, umelých vlákien a spracovanie ropy. Veľa prostriedkov sa vynakladá na výskum a rozvoj. Existuje tu lacná pracovná sila, ktorá zabezpečuje konkurencieschopnosť tovarov na svetových trhoch. Medzi hlavné hospodárske odvetvia, ktoré sú pre Taiwan dôležité, patrí elektronický, elektrotechnický, textilný a chemický priemysel. Výrobky z týchto odvetví tvoria základ exportu Taiwanu. Medicínska starostlivosť Taiwanu je jednou z najkvalitnejších na svete a je prístupná v tejto kvalite všetkým obyvateľom.

Najväčšie spoločnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšie známe firmy

[upraviť | upraviť zdroj]

Politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodné vzťahy

[upraviť | upraviť zdroj]

Najdôležitejším medzinárodným partnerom Taiwanu sú Spojené štáty. V roku 1955 štáty uzavreli dohodu o vzájomnej obrane potom ako sa Čína snažila o agresiu počas Kórejskej vojny. V januári 1979 Spojené štáty uznali Čínsku ľudovú republiku ako jedinú zastupujúcu Čínu, vrátane Taiwanu. Na druhej strane však z obavy o bezpečnosť Taiwanu Kongres schválil zákon Taiwan Relations Act, ktorý postavil základy neoficiálnych vzťahov s Taiwanom: de-fakto veľvyslanectvá a americkú podporu pri konflikte. Nesľubuje však americkú podporu pri čínskej vojne proti Taiwanu. V posledných rokoch sa vzťahy so Spojenými štátmi prehlbujú.[11] V októbri 2021 vyzval na lepšie začlenenie Taiwanu do inštitúcii OSN americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Pripomenul, že napriek dobre zvládnutej pandémii a prechodom desiatok miliónov cestujúcich cez taiwanské letiská nemôže byť Taiwan kvôli odporu Čínskej ľudovej republiky súčasťou Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).[12]

Peking, ktorý považuje Taiwan za súčasť územia Čínskej ľudovej republiky, opakovane proti takýmto oficiálnym kontaktom protestoval a situácia sa vyostrila v roku 2022. Po návšteve predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosi v auguste 2022 začala Čína rozsiahle vojenské manévre a vojenský nátlak udržiava častejším nasadením vojnových lodí a lietadiel v Taiwanskom prielive.[13] Taiwan na nátlakové správanie sa Pekingu reagoval snahou posilniť spoluprácu s demokratickými partnermi na celom svete vrátane Európskej únie. Vyhlásila to 19. decembra 2022 taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen na stretnutí s europoslancami (sedemčlenná skupina Výboru Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod) v Tchaj-peji.[13]

Druhým najdôležitejším medzinárodným partnerom Taiwanu je Japonsko, ktoré sa však snaží konať tak, aby nebúrilo Čínu. Po uznaní Čínskej ľudovej republiky ako Číny v roku 1972, dôvodom bolo nepožadovanie vojnových reparácií voči Japonsku zo strany ČĽR, Japonsko udržuje neformálne vzťahy s Taiwanom. Japonská správa počas rokov 1895 – 1945 nie je na Taiwane vnímaná tak kontroverzne ako v iných ázijských krajinách. Japonsko postavilo cesty a železnice a moderný školský systém. Japonsko má v krajine kultúrny vplyv: na architektúru, kuchyňu a módu.[11]

Európske štáty v poslednom čase prehlbujú svoje neformálne vzťahy s Taiwanom. Nemajú však dynamiku amerických vzťahov a najväčšie štáty ako Nemecko, Francúzsko či Spojené kráľovstvo nechcú meniť úroveň svojich vzťahov. Menšie štáty (ako Česko) uskutočnili parlamentné návštevy.[11] Európska únia v roku 2020 podporovala poliku jednej Číny.[14] V roku 2021 Taiwan oznámil otvorenie nového zastupiteľského úradu Čínskej republiky v Litve pod názvom Taiwanský zastupiteľský úrad v Litve (miesto obvyklého Tchajpejská reprezentačná kancelária).[15] Tento úrad bol po 18 rokoch prvým novootvoreným v Európe, posledný predtým bol zastupiteľský úrad na Slovensku v roku 2003.[16] Ako reakciu Čína v novembri 2021 znížila úroveň svojich diplomatických vzťahov s Litvou z veľvyslancov na chargé d'affaires.[17]

Od roku 1956 sa Taiwan zúčastňuje Olympijských hier. Pôvodne pod názvom Čínska republika, ale od roku 1971 odkedy Čínska ľudová republika súčasťou OSN je názov kontroverzný. V roku 1989 bola uzavretá dohoda podľa ktorej taiwanskí športovci súťažia pod názvom Čínsky Tchaj-pej a špeciálnou vlajkou. Aj keď tieto podmienky Taiwan odmieta, posiela športovcov na medzinárodné súťaže.[6]

Vzťahy so Slovenskom

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko oficiálne Čínsku republiku neuznáva, rovnako Čínska republika oficiálne neuznáva Slovensko. Vzájomné diplomatické styky nie sú nadviazané.[18] Slovensko má v hlavnom meste Taiwanu svoju obchodnú a kultúrnu reprezentáciu (Slovenský ekonomický a kultúrny úrad Taipei).[19] Víza pre Slovensko vybavuje Taipejská reprezentačná kancelária sídliaca v Bratislave.[20]

V septembri 2020 slovenská prezidentka Zuzana Čaputová podporila po návšteve českých politikov na Taiwane českú stranu: „Slovensko stojí pri Českej republike. Vzťahy EÚ-Čína sú založené na dialógu a vzájomnom rešpekte.“[14] Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí uviedlo: „Podporujeme a v praxi realizujeme politiku jednej Číny. To však nemôže brániť pragmatickej bilaterálnej spolupráci a zmysluplnej účasti taiwanskej strany na vybraných medzinárodných projektoch.“[14]


V lete 2023 Taiwan v spolupráci so slovenskými nadáciami podporia obnovu Ukrajiny. Taipejská reprezentačná kanceláriou spolu s Nadáciou Pontis a Nadáciou otvorenej spoločnosti podpísali darovaciu zmluvu na Úrade vlády SR Ľudovíta Ódora, informovala Simona Fiabáne z Nadácie Pontis. Rokovania o dare Taiwanu viedli za slovenskú stranu predsedníčka Zboru poradcov predsedu vlády SR Elena Kohútiková spoločne so splnomocnencom vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Filipom Vagačom.[21] V roku 2022 Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU) uzavrela memorandum o porozumení s Univerzitou National Sun Yat-sen University (NSYSU) z Taiwanu. Jeho podpis sa realizoval na záver zasadnutia slovensko-taiwanskej komisie 2. decembra 2022 v hoteli Devín v Bratislave pod gesciou Ministerstva hospodárstva. Pred niekoľkými rokmi bola nadviazaná spolupráca s univerzitami na Taiwane zo strany našej Fakulty elektrotechniky a informatiky a Materiálovotechnologickej fakulty so sídlom v Trnave. „Táto spolupráca v súčasnosti nadobúda novú dimenziu.“ vyjadril sa rektor Oliver Moravčík, ktorý memorandum za STU podpísal.[22]

Turistické informácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Od 12. septembra 2022 Taiwan uvoľnil obmedzenia vstupu pre cudzích štátnych príslušníkov vrátane Slovenskej republiky, ktorí môžu pricestovať na návštevu Taiwanu na dobu 90 dní bez víz. Od 13. októbra 2022 Taiwan zrušil povinnú karanténu a s tým aj nutnosť registrácie v online karanténnom systéme.[23] Slovenské Ministerstvo zahraničných vecí aktualizuje informácie o taiwanských protikovidových opatreniach[24] a v prípade dodatočných otázok je odporúča priamo konzultovať záležitosti vstupu s Taiwanskými úradmi v zahraničí.

Čo sa týka turizmu, na prvom mieste treba spomenúť Tchaj-pej – hlavné mesto Taiwanu. Tchaj-pei je skutočným hlavným mestom. Spolu s okrajovými štvrťami sa jeho populácia odhaduje na 4 milióny obyvateľov. Nachádza sa tu Národné palácové múzeum, ktoré archivuje okolo 700 000 svedectiev rôznej formy o čínskej histórii a kultúre, vďaka čomu je považované za najbohatšiu a najkrajšiu zbierku histórie celej Číny.[25] Na názorných príkladoch vykopávok sa tu napríklad dozviete aj to, že čínske písmo – staré vyše 3 500 rokov – prešlo od svojho vzniku asi 6-krát veľkými úpravami až do konečnej podoby, ktorú má dnes. Úplne prvé písmo predstavovali vlastne piktogramy (písané na vnútorné i vonkajšie steny nádob), ktoré sa po stáročia upravovali a zjednodušovali… Okrem múzea treba určite v Tchaj-pej navštíviť areál Čankajškovko pamätníka, ktorého súčasťou je monumentálne mauzóleum (tzv. CKS Memorial Hall) a dva paláce, jeden pre Národnú koncertnú sieň a druhý pre Národné divadlo. Spomedzi množstva ďalších miest v Tchaj-pej treba spomenúť taoistický Chrám Lung-šan, Konfuciov palác, Pamätník Sun Jat-Sena, ale za pozornosť stojí aj moderná radnica alebo niektorý z početných parkov priamo v strede mesta. Na ostrove je veľa horúcich prameňov, pri ktorých sú vybudované hotely a kúpele so špičkovými službami. Pri Jazere slnka a mesiaca v národnom parku je skanzen dokumentujúci kultúru pôvodného taiwanského obyvateľstva, ktoré vzhľadom aj kultúrou patrilo skôr k tichomorslým (polynézskym) kultúram, než k čínskym. Ostrov obývalo 13 pôvodných kmeňov, dnes žije na ostrove len niekoľko stoviek pôvodných obyvateľov.

Strava

[upraviť | upraviť zdroj]

Základnou surovinou taiwanskej kuchyne je prirodzene ryža a častými nástrojmi na jedenie sú paličky. Taiwanská kuchyňa je veľmi pestrá, používa sa v nej veľa druhov zeleniny, mäsa, morských produktov a to všetko sa kombinuje do zmesi nepoznaných farieb, vôní a chutí, ktoré nemôžete okúsiť nikde inde na svete. Špecialitou sú napr. vajcia varené v čaji, suši a ryby na všetky spôsoby, lepkavá ryža, kuchyňa je zmesou čínskej, japonskej a polynézskej, rep. indonézskej kuchyne, ale aj miestnych špecialít. Na Taiwane nie je zvykom konzumácia exotických zvierat.

Štatistika

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Hlavné mesto: Tchaj-pej, 2 626 100 obyvateľov
  • Štátny sviatok: 10. okt. (Deň wuchangského povstania, 1911)
  • Rasové a národnostné zloženie: taiwanskí Číňania (84 %), pevninskí Číňania (14 %), iné, cca 20 národnostných skupín (2 %)
  • Náboženstvo: konfucianizmus, taoizmus (48 %), budhizmus (43 %), evanjelické (2 %), katolícke (1,5 %), iné (5,5 %)
  • Urbanizácia: 74,7 %
  • Priemerná dĺžka života: 75 rokov
  • Analfabeti: 6,7 %
  • Nezamestnanosť: 2,7 %
  • HDP: 59 398 USD/obyvateľa v parite kúpnej sily za rok 2021 podľa IMF (GDP per capita, purchasing power parity - PPP) [26]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Statistics from Statistical Bureau [online]. [Cit. 2017-06-29]. Dostupné online.
  2. ↑ General Statistical analysis report, Population and Housing Census [online]. [Cit. 2016-11-26]. Dostupné online. Archivované 2016-12-26 z originálu.
  3. ↑ V súčasnosti existujú štyri geopolitické významy pojmu „Taiwan“:[chýba zdroj]
    • Štát, teda „Čínska republika“ (ČR), vrátane všetkých 168 ostrovov spravovaných vládou ČR vrátane ostrovov Penghu, Kinmen, Matsu;
    • Historická oblasť (本島地區), s výnimkou Kinmen, Matsu a Wuqiu, ktoré sú tradične súčasťou provincie Fujian, a tiež bez juhočínskych morských ostrovov kontrolovaných ČR;
    • Historický región bez Penghu, ktorý sa niekedy považuje za samostatný región;
    • Samotný hlavný ostrov Taiwan bez všetkých malých ostrovov nachádzajúcich sa v blízkosti.
    Poznámka: Ostrovy Senkaku, ktoré kontroluje Japonsko, sú sporné pre Čínsku ľudovú republiku) aj pre Čínsku republiku ako súčasť Taiwanu (v mandarínskej čínštine sú známe ako „Diaoyu“ alebo „Diaoyutai“). Japonsko spravuje ostrovy Senkaku ako súčasť ostrovov Rjúkjú.
  4. ↑ Laws and Regulations Regarding Mainland Affairs. Act Governing Relations between the People of the Taiwan Area and the Mainland Area. Amendment of Articles 9, 40-1, 91, 93-1 and 93-2 promulgated by Presidential Order No. Hua-Tsung-(1)-Yi-Tze 11100048111 on June 8, 2022 [online]. [Cit. 2024-01-18]. Dostupné online. (anglický)
  5. ↑ DVONČ, Ladislav. O zdomácnených a nezdomácnených cudzích vlastných menách v spisovnej slovenčine. Slovenská reč, 1960, roč. 25, čís. 1, s. 46. Dostupné online [cit. 2016-07-03].
  6. ↑ a b c d e f g h Taiwan. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1999-07-26, [cit. 2023-12-09]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c TÓDA, Mirek. Najnebezpečnejšie miesto na svete? Katastrofická vojna o Taiwan už nie je nemysliteľná. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-05-03. Dostupné online [cit. 2021-06-28]. ISSN 1339-844X.
  8. ↑ National Statistics, Republic of China (Taiwan) [online]. eng.stat.gov.tw, [cit. 2021-06-28]. Dostupné online.
  9. ↑ Total Population [online]. National Statistics, Republic of China (Taiwan), [cit. 2023-12-09]. Dostupné online.
  10. ↑ Unemployment Rate [online]. National Statistics, Republic of China (Taiwan), [cit. 2023-12-09]. Dostupné online.
  11. ↑ a b c The Evolving Taiwan-China Relationship, Part 4: Diplomatic Relations [online]. Stratfor Analysis, 2023, [cit. 2023-12-09]. Dostupné online.
  12. ↑ TASR. USA vyzvali na väčšie začlenenie Taiwanu do inštitúcii OSN. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-10-26. Dostupné online [cit. 2021-10-27].
  13. ↑ a b TASR, DPA. Taiwan má záujem posilniť spoluprácu s Európskou úniou v súvislosti s tlakom Číny [online]. Aktuality.sk, [cit. 2022-12-20]. Dostupné online.
  14. ↑ a b c ŠTRBA, Pavol; ODKLADAL, Martin. Pri Taiwane sme sa zastali Čechov. Máme sa teraz báť mocnej Číny?. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-09-03. Dostupné online [cit. 2023-12-09].
  15. ↑ TASR. Taiwan otvorí v Litve svoj úrad s iným názvom. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-07-20. Dostupné online [cit. 2021-10-23].
  16. ↑ Taiwan to open representative office in Lithuania: foreign minister [online]. focustaiwan.tw, 2021-07-20, [cit. 2021-10-23]. Dostupné online.
  17. ↑ Peking zredukoval diplomatické vzťahy s Litvou pre spor o Taiwan [online]. Pravda.sk, 2021-11-21, [cit. 2021-11-23]. Dostupné online.
  18. ↑ Oblasti pôsobnosti [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, [cit. 2023-12-09]. Dostupné online.
  19. ↑ Home - taipei - MZV [online]. taipei, [cit. 2022-12-10]. Dostupné online.
  20. ↑ Taiwan [online]. mzv.sk, [cit. 2021-03-20]. Dostupné online. Archivované 2020-07-08 z originálu.
  21. ↑ Taiwan v spolupráci so slovenskými nadáciami podporia obnovu Ukrajiny [online]. TASR, 2023-08-01, [cit. 2023-08-02]. Dostupné online.
  22. ↑ MACKOVÁ, Katarína. STU podpísala memorandum s National Sun Yat-sen University z Taiwanu [online]. Slovenská technická univerzita v Bratislave, 2. december 2022, [cit. 2022-12-20]. Dostupné online.
  23. ↑ PressReleaseDetail [online]. MZV, [cit. 2022-12-10]. Dostupné online.
  24. ↑ PressReleaseDetail [online]. MZV, [cit. 2022-12-10]. Dostupné online.
  25. ↑ Taiwan: 2022: sprievodca, informácie a zaujímavosti | BUBO [online]. bubo.sk, [cit. 2022-12-10]. Dostupné online.
  26. ↑ World Economic Outlook - GDP per capita [online]. April 2021. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • LIŠČÁK, Vladimír. Taiwan. 1. vyd. Praha : Libri, 2003. 142 s. ISBN 80-7277-097-7.
  • DUBRAVČÍKOVÁ, Klára; ŠEBOK, Filip; ŠIMALČÍK, Matej; TURCSÁNYI, Richard Q. Ázijský šampión : všetko, čo potrebujete vedieť o súčasnom Taiwane. Prvé. vyd. [Bratislava] : HADART, 2022. 215 s. ISBN 978-80-999415-9-6.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Taiwan
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Taiwan&oldid=7848411“