Jün-nan
| Jün-nan | |||||||||
| |||||||||
| Skratky: 滇/云 (pinyin: Tien, Jü, (Diān), (Yún)) | |||||||||
| |||||||||
| Pôvod mena | Meno pochádza z obdobia dynastie Song | ||||||||
| Správna jednotka | Provincia | ||||||||
| Hlavné mesto | Kchun-ming | ||||||||
| Úradné jazyky | Mandarínčina | ||||||||
| Provinčný tajomník | |||||||||
| Guvernér | Čchin Kuang-žung | ||||||||
| Rozloha | 394 000 km² (7.) | ||||||||
| Počet obyvateľov (2009) - hustota obyvateľstva |
45 710 000 (12.) 109 ob./km² ([[Zoznam čínskych provincií podľa hustoty obyvateľstva|]]) | ||||||||
| HDP (2009) - na obyvateľa |
¥ 16,8 miliardy (24.) ¥ () | ||||||||
| HDI ([[]]) | () () | ||||||||
| Národnostné zloženie (2000) | Han – 67%
Yi – 11% Bai – 3.6% Hani – 3.4% Zhuang – 2.7% Dai – 2.7% Miao – 2.5% Hui – 1.5% Tibeťania – 0.3%- | ||||||||
| ISO 3166-2 | CN- | ||||||||
| Oficiálna webstránka http://www.yn.gov.cn/ | |||||||||
| Zdroj informácií pre počet obyvateľstva a HDP: 《中国统计年鉴—2005》 China Statistical Yearbook 2005 Zdroj informácií pre národnostné rozloženie:ISBN 7503747382 《2000年人口普查中国民族人口资料》 Tabulation on nationalities of 2000 population census of China * platné 31. decembra 2004
ISBN 7105054255 | |||||||||
Jün-nan (čínsky: 云南; pinyin: Yúnnán) je hornatá provincia na juhu Čínskej ľudovej republiky. Severozápadná časť je historickou časťou Tibetu. Provincia na juhu susedí s Vietnamom a Mjanmarskom. Na severe zase s čínskou provinciou S’-čchuan, na východe s provinciou Kuej-čou a autonómnou oblasťou Kuang-si. Priemerná nadmorská výška provincie sa pohybuje od 1000 do 2 000 m n. m., oblasť je súčasťou Jünnansko-kuejčouskej vysočiny.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Prevažne horský terén provincie striedajú zníženiny v dolinách riek, na ktoré je naviazané miestne poľnohospodárstvo, ktoré stále zamestnáva veľkú časť miestneho obyvateľstva. Jün-nan je zo všetkých provincií druhý najväčší pestovateľ cukrovej trstiny. Aj kvôli tomuto faktu provinciu ťažko postihlo dlhotrvajúce sucho v rokoch 2010-2012, ktoré okrem iného zasiahlo 90 percent miestnych plantáží.[1]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Provincia je jednou z najnavštevovanejších provincií ČĽR, ako čínskymi, tak aj zahraničnými turistami. Pretekajú ňou tri z najväčších ázijských riek - Dlhá rieka, Salwin a Mekong. V niektorých miestach sú od seba tieto tri veľtoky vzdialené iba niekoľko desiatok kilometrov, čo bol jeden z dôvodov, prečo bola oblasť v roku 2003 zapísaná na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO ako:
- Chránená oblasť Troch paralelných riek (San-ťiang-ping-liou)
- Juhočínska krasová oblasť
- Li-ťiang
- Ta-li
- Tiesňava skákajúceho tigra
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]V rokoch 1926 až 1933 provincia vydala 60 druhov vlastných čínskych známok.[2]
Taktiež sa na jar roku 2013 stal Jün-nan prvou provinciou, ktorá ohlásila, že zruší pracovné tábory, ktoré v ČĽR fungujú od 50. rokov minulého storočia a slúžia ako miesta internácie obvinených kontrarevolucionárov alebo iných kritikov komunistickej vlády.[3]
Administratívne členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Provincia Jün-nan sa člení na 8 mestských a 8 autonómnych prefektúr.
Mestské prefektúry
[upraviť | upraviť zdroj]- Kchun-ming
- Čchü-ťing
- Jü-si
- Pao-šan
- Čao-tchung
- Li-ťiang
- Pchu-er
- Lin-cchang
Autonómne prefektúry
[upraviť | upraviť zdroj]Autonómne prefektúry sa členia podľa etnických skupín, ktorým patria:
- Te-chung (tajská a ťingpchoská)
- Nu-ťiang (lisuská)
- Dêqên (tibetská)
- Ta-li (pajská)
- Čchu-siung (iská)
- Chung-che (chaniská a iská)
- Wen-šan (čuangská a miaoská)
- Si-šuang-pan-na (tajská)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Veľká epocha, marec 2012[nefunkčný odkaz]
- ↑ HLINKA, Bohuslav; MUCHA; Ludvík: Filatelistický atlas, 3. vydanie, GKP Praha, 1986, kapitola Jün-nan, s. 88
- ↑ . Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]| Provincie1 |  | |
|---|---|---|
| Autonómne oblasti | ||
| Mestá pod ústrednou správou | ||
| Osobitné administratívne oblasti | ||