Jacqueline du Pré

Jacqueline du Pré
	;
Základné informácie
Popis umelca	britská violončelistka
Narodenie	26. január 1945; Oxford, Spojené kráľovstvo
Úmrtie	19. október 1987 (42 rokov); Londýn, Spojené kráľovstvo
Žáner	Klasická hudba
Hrá na nástrojoch	Violončelo
Roky pôsob.	1961 – 1973
Webstránka	jacquelinedupre.net
	Hudobný portál; Britský portál; Biografický portál

Jacqueline du Pré (* 26. január 1945, Oxford, Spojené kráľovstvo – † 19. október 1987, Londýn) bola najznámejšia britská violončelistka 20. storočia.^[1]

Životopis

Svoje prvé violončelo dostala od svojej matky, klaviristky a pedagogičky Iris Greep ako päťročná. V šiestich rokoch ju prihlásila do londýnskej violončelovej školy, kde sa dostala do triedy Alison Dalrympleovej ku ktorej chodila rok. V roku 1952 sa stala žiačkou Williama Pleetha na Guildhall-Schule für Musik v Londýne u ktorého študovala do roku 1959. Ako 15. ročná sa zúčastnila majstrovských kurzov u Pabla Casalsa vo Švajčiarsku, polročného štúdia u Paula Torteliera v Paríži a v roku 1966 polročného štúdia u Mstislava Rostropoviča v Moskve.

V rokoch 1961 a 1964 získala do daru od anonymných obdivovateľov nezávisle od seba dve violončelá Antonia Stradivariho. V roku 1967 sa vydala za dirigenta a klaviristu Daniela Barenboima. V roku 1972 jej bola diagnostikovaná choroba skleróza multiplex, kvôli ktorej musela v roku 1973 ukončiť svoju aktívnu kariéru a na jej následky zomrela vo veku 42 rokov.

Je pochovaná na židovskom cintoríne (počas známosti so svojim budúcim manželom Danielom Barenboimom prestúpila na židovskú vieru) "Golders Green's" v Londýne.

Koncertná činnosť

V roku 1952 hrala na prvom verejnom koncerte.
1954 – 1955 koncerty s BBC.
1960 je nositeľkou zlatej medaily Guildhall Musik-School.
1961 debut vo Wigmore Hall v Londýne, kde hrala e-mollový koncert od Edwarda Elgara pod taktovkou Sira Johna Barbirolliho
1965 hrala prvé koncerty po USA a 14. mája hrala po prvýkrát v Carnegie Hall.

Nahrávky

Mnohé jej nahrávky vznikli v spolupráci pre EMI z ktorých napríklad violončelový koncert e-moll od Edwarda Elgara sa stal legendou.

Zoznam diskografie Archivované 2014-09-25 na Wayback Machine

Ceny a doktoráty

1955 – ako desaťročná vyhrala medzinárodnú cenu Suggia-Cello-Preis
1960 je nositeľkou zlatej medaily Guildhall Musik-School. V tom istom roku dostala cenu anglickej kráľovnej, ktorá je udeľovaná len pre výnimočných anglických hudobníkov pod 30 rokov.
1976 dostala vyznamenanie OBE – "Order of the British Empire"
Jacqueline du Pré bolo udelených šesť čestných doktorátov na univerzitách v Salforde, Londýne, Sheffielde, Leedse, Durhame a Oxforde.

Nástroje

Roku 1961 dostala do daru prvé violončelo z dielne Antonia Stradivariho, ktoré dnes nesie meno Stradivarius du Pré.
Roku 1964 získala darom ešte jedno Stradivariho violončelo nazývané Davidov Stradivarius, ktoré neskôr tiež darovala svetovému violončelistovi menom Yo-Yo Ma.
Hrala aj na violončele Gofriller a na jednom novom nástroji, ktorí vyrobil Sergio Peresson. Dnes na tomto nástroji hrá Alison Eldrigde.

Rodina

Matka: Iris Greep, klaviristka a pedagogička. Vyučovala na kráľovskej akadémii v Londýne.
Otec: Derek du Pré, nar. v Jersey, pracovník v Lloyds Bank v Stm Helier a v Londýne.
Manžel: Daniel Barenboim

Referencie

↑ VALDEN, Milan. Violoncellistka Jacqueline du Pré se narodila před 75 lety [online]. operaplus.cz, 2020-01-25, [cit. 2021-01-26]. Dostupné online.

Externé odkazy

Zdroj

Dokumentárny film od Christophera Nupena

[1] VALDEN, Milan. Violoncellistka Jacqueline du Pré se narodila před 75 lety [online]. operaplus.cz, 2020-01-25, [cit. 2021-01-26]. Dostupné online.

[1]