Jake Allen
Jake Allen | |
Jake Allen počas osláv Stanley-Cupu v roku 2019 | |
Štátna príslušnosť | Kanada |
Narodenie | 7. august 1990 (34 rokov), Fredericton, New Brunswick, Kanada |
Prezývka | Jake the Snake |
Pozícia | brankár |
Lapačka | ľavá ruka |
Výška a váha | 188 cm, 86 kg |
Tím | Montreal Canadiens (NHL) |
Bývalé tímy | St. Louis Blues (NHL) Chicago Wolves (AHL) |
NHL draft | 2. kolo (34. celkovo), St. Louis Blues, 2008 |
Aktívna činnosť | 2010 – súčasnosť |
Jake Allen (* 7. august 1990, Fredericton, New Brunswick, Kanada) je kanadský profesionálny hokejový brankár aktuálne pôsobiaci v tíme Montreal Canadiens v National Hockey League. Preslávil sa najmä svojim pôsobením v tíme St. Louis Blues, kde v roku 2019 získal Stanleyho pohár.
Najväčšie individuálne úspechy Allen dosiahol ešte pred vstupom do NHL. V roku 2010 získal cenu Jacqua Planta za najlepšieho brankára QMJHL a v roku 2014 cenu Baza Bastiena za najlepšieho brankára American Hockey League.
V roku 2015 bol vyhlásený za najlepšieho nováčika spomedzi brankárov v NHL.
Na úrovni medzinárodného hokeja Allen raz reprezentoval Kanadu na Majstrovstvách sveta juniorov v ľadovom hokeji do 18 rokov (2008, zlatá medaila, vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja) a raz do 20 rokov (2010, strieborná medaila).
Jake Allen bol draftovaný v roku 2008 v 2. kole (celkovo ako 34.) tímom St. Louis Blues.[1]
Kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Juniorský hokej
[upraviť | upraviť zdroj]Jake Allen hokejovo vyrastal vo svojom rodnom meste Fredericton, kde najskôr zastáva pozíciu korčuliara, ale neskôr sa presunul na brankársky post.
V roku 2007 odchádza z regionálnej juniorskej ligy a presúva sa do QMJHL. Tu najskôr pôsobí v tíme St. John Fog, kde chytáva ako brankárska dvojka za Nemcom Timom Pielmeierom. Napriek tomu sú však Allenove výkoný presvedčivé a tím Kanada si ho vyberá ako brankára na Majstrovstvá sveta juniorov do 18 rokov. Allen na šampionáte zažiaril a zo 7 štartov získal až 6 víťazstiev a udržal si až 94,8% úspešnosť zákrokov, 1,43 priemer inkasovaných gólov na zápas a dve čisté kontá. Kanada nakoniec na šampionáte získala zlatú medailu. Allen bol tak jednoznačne vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja.
Výkony na Majstrovstvách mu výrazne pomohli v Drafte, keď bol vybraný už v 2. kole (celkovo 34.) ako štvrtý najvyššie draftovaný brankár toho roku. Z brankárov, ktorí sa v NHL presadili ho predbehol len Švéd Jacob Markström, ktorý bol vybraný z 31. miesta. Allena draftoval tím St. Louis Blues. [2]
22. októbra 2008 podpísal so St. Louis Blues vstupný 5-ročný kontrakt vo výške 4,170 834 amerických dolárov.[3]
Allenova kariéra pokračovala v QMJHL, kde v rokoch 2008-2010 pôsobil ešte v kluboch Montreal Juniors a Drummondville Voltigeurs. Jeho čísla sa postupne vylepšovali a kľúčovým úspechom bola pre neho sezóna 09/10, keď v 22 zápasoch v drese Drummondvillu udržal až 93,3% úsepešnosť zákrokov a odchytal aj 14 zápasov v Play-Off. Po sezóne bol vyhlásený nielen za najlepšieho brankára QMJHL, ale celej asociácie elitných kanadsko-amerických juniorských líg CHL.
V roku 2010 odchytal v drese Kanady Majstrovstvá sveta hráčov do 20 rokov, kde sa predstavil v 5 zápasoch, z ktorých 4 vyhral. Kanada na šampionáte získala striebornú medailu.
Vstup do NHL
[upraviť | upraviť zdroj]Od sezóny 10/11 Allen začal pôsobiť v seniorskom hokeji. Jeho prvým profesionálnym tímom boli Peoria Rivermen hrajúci v American Hockey League. V bránkovisku sa delil o priestor s talentovaným Benom Bishopom a spoločne vytvorili stabilné duo. Allen odchytal 47 zápasov, v ktorých si pripísal 25 výhier a 91,7% úspešnosť zákrokov. V tíme pokračoval aj v nasledujúcej sezóne 10/11, v ktorej si udržal podobnú výkonnosť. V 38 zápasoch získal 13 výhier a 91,5% úspešnosť zákrokov.
Svoj debut v NHL zažil 30. apríla 2012 v Play-Off sérii proti Los Angele Kings, keď vystriedal Briana Elliota. V krátkom predstavení sa v drese Blues neinkasoval.
V poslednej sezóne svojho vstupného kontraktu, ktorá bola skrátená čiastočným Lockoutom, zasiahol až do 15 stretnutí, keď zaskakoval za zraneného Jaroslava Haláka. [4] Vyhral 9 zápasov a pripísal si 90,5% úspešnosť zákrokov. Zvyšok sezóny Allen strávil v AHL.
25. júla 2013 s ním Blues predĺžili kontrakt o dva roky, pričom v každom z nich si zarobil 800,000 $.
Sezóna 13/14 bola jeho posledná v American Hockey League a zároveň aj finálnou previerkou jeho pripravenosti na NHL. Allen v nej pôsobil v drese Chicago Wolves a v 52 zápasoch si pripísal 92,8% úspešnosť zákrokov a 2,03 priemer inkasovaného gólu na zápas. Wolves priviedol aj do druhého kola Play-Off. Po sezóne dostal ocenenie za najlepšieho brankára AHL.
St. Louis Blues
[upraviť | upraviť zdroj]Stálou súčasťou zostavy Blues bol Allen od sezóny 14/15. V nej pôsobil na pozícii dvojky za Brianom Elliotom. Stabilnou výkonnosťou si však rýchlo vytvoril dôveru a odchytal až 37 zápasov so ziskom 91,3% úspešnosti zákrokov, Elliota sa mu podarilo úplne vytlačil z bránky v Play-Off. V prvom kole Blues podľahli v 6 zápasoch Minnesote Wild. Vo všetkých šiestich stretnutiach sa predstavil Allen, ktorý si pripísal 90,4% úspešnosť zákrokov.
V lete 2015 Allen podpísal ďalší, tentokrát už plný, kontrakt s Blues v hodnote 4,700 000 $ a začali sa objavovať špekulácie, kto bude prvým brankárom tímu. Elliot v minulosti odchytal síce historickú sezónu 11/12, v ktorej si pripísal až 94%nú úspešnosť zákrokov, ale jeho výkonnosť nebola stabilná a v minulosti ho z popredného miesta vytláčali Ryan Miller a Jaroslav Halák.[5]
V sezóne 15/16 však obaja brankári predviedli nadpriemerné výkony. Sezónu si rozdelili na polovicu a kým Allen v 42 zápasoch získal 92,0% úspešnosť zákrokov, Elliot znova zažiaril a blysol sa až 93,0% úspešnosťou. Elliot bol jasnou jednotkou aj v Play-Off, v ktorom odchytal 18 zápasov a priviedol Blues do finále konferencie. Allen zasiahol iba do piatich, z ktorých vyhral jediný.
Napriek tomu, že po sezóne sa predpokladalo, že tandem Elliot-Allen bude pokračovať, vedenie Blues sa rozhodlo Elliota vymeniť za 2. a podmienečný 3. výber v drafte 2017. [6]
Allen sa v sezóne 16/17 tak stal novou jednotkou tímu a zaskvel sa slušnou výkonnosťou. V 61 zápasoch si udržal 91,5% úspešnosť zákrokov a Blues sa znova dostali do Play-Off. Tu Allen pokračoval v excelentných výkonoch a v 11 zápasoch si udržal až 93,5% úspešnosť zákrokov a priemer inkasovaného gólu na zápas 1,96.
Po sezóne s ním 1. júla Blues predĺžili zmluvu na ďalšie 4 roky v hodnote 17,400 000$ (4,35 miliónov ročne).
Sezóna 17/18 pre Blues ani Allena však nebola šťastná a do Play-Off sa neprebojovali. Allen si pripísal v 59 zápasoch 90,6% úspešnosť zákrokov a začali sa vynárať pochybnosti o jeho schopnosti byť prvým brankárom.
Aj keď sezónu 18/19 začínal na poste jednotky, výkonnostne sa znova trápil a v 46 zápasoch získal 19 výhier a 90,5% úspešnosť zákrokov. Z bránky bol vytlačený mladým Jordanom Binningtonom, ktorý fantastickými výkonmi v Play-Off získal pre Blues historicky prvý Stanleyho pohár. Allen v Play-off iba krátko zasiahol do jediného stretnutia.
Po úspechu Blues bol Allen znova vytlačený do pozície náhradníka a hlavný priestor dostával Binnington. Allen si však svoju pozíciu v tíme obhájil a v 24 zápasoch získal 92,7% úspešnosť zákrokov a v Play-Off sa zhostil role prvého brankára po tom čo Binnington nedokázal nadviazať na svoje predošlé úspechy. Blues vypadli v prvom kole proti Vancouveru Canucks. Allen si v 5 zápasoch pripísal 93,5% úspešnosť zákrokov.
V lete 2020 vedenie Blues prehodnotilo svoju situáciu v bránkovisku a rozhodli sa udržať si mladého Binningtona. Allen bol spolu s výberom v 7. kole draftu vymemený do Montrealu Canadiens za výber v 3. a 7. kole.
Montreal Canadiens
[upraviť | upraviť zdroj]Montreal dlhodobo zháňal vhodného náhradníka k ich elitnému brankárovi Careymu Priceovi. Zisk Allena mal pre bránkovisko priniesť stabilitu v prípade Priceovho zranenia.
V sezóne 20/21 Allen zasiahol iba do 29 stretnutí a udržal si 90,7% úspešnosť zákrokov. Montreal sa prekvapivo dostal až do finále Play-Off, ale Price Allena do bránky nepustil ani na jediný zápas. Montreal nakoniec podľahol Tampe Bay Lightning a Stanleyho pohár nezískal.
Po sezóne Carey Price oznámil, že kvôli zraneniu a terapii bude dlhodobo zraneným hráčom. Montreal následne podpísal nový dvojročný kontrakt s Allenom vo výške 5,75 milióna $.
V sezóne 21/22 Allen nastupoval ako prvý brankár tímu. Avšak na pozícii stihol odchytať iba 35 zápasov, keď 9. apríla 2022 utrpel zranenie dolnej časti tela, ktoré ho vyradilo zo zvyšku sezóny.[7] V bránke ho tak musel zastúpiť neskúsený Sam Mountembeault a Montreal skončil v ligovej tabuľke na úplne poslednom mieste.
Priceove zranenia sa podľa správ predĺži a v možnostiach ostáva aj koniec kariéry. V sezóne 22/23 by mal tak Allen nastupovať v plnom zdraví na pozícii jednotky tímu. Dvojkou tímu by sa mal stať Sam Mountembeault.[8]
Štatistiky v NHL
[upraviť | upraviť zdroj]Sezóna | Tím | Z | V | P | PP | GAA | SV% | SO |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2012/13 | St. Louis Blues | 15 | 9 | 4 | 0 | 2,46 | 90,5% | 1 |
2014/15 | St. Louis Blues | 37 | 22 | 7 | 4 | 2,28 | 91,3% | 4 |
2015/16 | St. Louis Blues | 47 | 26 | 15 | 3 | 2,35 | 92,0% | 6 |
2016/17 | St. Louis Blues | 61 | 33 | 20 | 5 | 2,42 | 91,5% | 4 |
2017/18 | St. Louis Blues | 59 | 27 | 25 | 3 | 2,75 | 90,6% | 1 |
2018/19 | St. Louis Blues | 46 | 19 | 17 | 8 | 2,83 | 90,5% | 3 |
2019/20 | St. Louis Blues | 24 | 12 | 6 | 3 | 2,15 | 92,7% | 2 |
2020/21 | Montreal Canadiens | 24 | 11 | 12 | 5 | 2,68 | 90,7% | 0 |
2021/22 | Montreal Canadiens | 35 | 9 | 20 | 4 | 3,30 | 90,5% | 2 |
2022/23 | Montreal Canadiens | - | - | - | - | - | - | - |
Sezóna | Tím | Z | V | P | PP | GAA | SV% | SO |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2011/12 | St. Louis Blues | 1 | 0 | 0 | 0 | 0,0 | 0 | 0 |
2014/15 | St. Louis Blues | 6 | 2 | 4 | 0 | 2,20 | 90,4% | 0 |
2015/16 | St. Louis Blues | 5 | 1 | 1 | 0 | 2,49 | 89,7% | 0 |
2016/17 | St. Louis Blues | 11 | 6 | 5 | 0 | 1,96 | 93,5% | 0 |
2018/19 | St. Louis Blues | 1 | 0 | 0 | 0 | 2,50 | 75,0% | 0 |
2019/20 | St. Louis Blues | 5 | 2 | 2 | 0 | 1,89 | 93,5% | 0 |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Elite Prospects - NHL Entry Draft 2008 [online]. www.eliteprospects.com, [cit. 2022-08-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Elite Prospects - NHL Entry Draft 2008 [online]. www.eliteprospects.com, [cit. 2022-08-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Jake Allen Contract, Cap Hit, Salary and Stats - CapFriendly - NHL Salary Caps [online]. CapFriendly, [cit. 2022-08-29]. Dostupné online. Archivované 2022-08-28 z originálu. (po anglicky)
- ↑ BRIGIDI, Matt. Jaroslav Halak re-injures groin [online]. SBNation.com, 2013-02-12, [cit. 2022-08-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ O'BRIEN, James. Advantage Elliott? Back spasms sideline Jake Allen [online]. 2015-09-19, [cit. 2022-08-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ O'BRIEN, James. Advantage Elliott? Back spasms sideline Jake Allen [online]. 2015-09-19, [cit. 2022-08-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Jake Allen, Montreal Canadiens, G - News, Stats, Bio [online]. CBSSports.com, [cit. 2022-08-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Catching up with… Jake Allen [online]. NHL.com, [cit. 2022-08-29]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jake Allen