Jan Blažej Santini-Aichel

	Jan Blažej Santini-Aichel
	český architekt
Narodenie	3. február 1677; Praha, Česko
Úmrtie	7. december 1723 (46 rokov); Praha, Česko
Odkazy
Commons	Jan Blažej Santini-Aichel
	Biografický portál

Jan Blažej Santini-Aichel (* 3. február 1677, Praha, Česko – † 7. december 1723, Praha, Česko) bol významný český architekt talianskeho pôvodu, ktorý sa preslávil svojim jedinečným štýlom, nazývaným baroková gotika.

Životopis

Narodil sa ako najstarší syn váženej rodiny pražského kamenára Santini-Aichela. Narodil sa telesne postihnutý (čas tela mal ochrnutú), čo mu bránilo v úspešnom pokračovaní v otcovej kariére kamenára a v prevzatí jeho kamenárskej dielne. Napriek tomu sa však vyučil za kamenára (rovnako ako jeho brat František Santini-Aichel), ale študoval tiež maliarstvo (pravdepodobne u Kristiána Schrödera. Po vyučení sa okolo roku 1696 vydal zbierať skúsenosti zvyčajnou potulnou cestou. Prešiel Rakúsko a v Taliansku dorazil až do Ríma, kde mal možnosť sa zoznámiť s dielom Francesca Borominiho, radikálneho architekta, považovaného rímskymi konzervatívnymi súčasníkmi za „blázna“. V Taliansku tiež prebral do svojho mena otcove meno Santini, rovnako tak spravil i jeho brat František. V roku 1700 už Santini samostatne staval, projektoval a mal vlastné peniaze, čo znamená, že bol členom niektorého zo staviteľských cechov a vlastnil stavebnú firmu. V činnosti nadväzoval na architekta Jeana-Baptistu Matheya, a po jeho smrti niektoré projekty prebral a dokončil; prebral i Matheyov okruh stavebníkov a čiastočne nadviazal i na jeho štýl. Santinimu sa darilo a v roku 1705 kúpil Valkounsky dom (č. p. 211) na Nerudovej ulici za 3000 zlatých v hotovosti. O dva roky neskôr kúpil i susedný dom U zlaté číše (č. p. 212), a oba domy spojil.

Po Schröderovej smrti si Santini v roku 1707 vzal za ženu jeho dcéru Veroniku Alžbetu. S Veronikou mal štyri deti, ale všetci traja synovia – Jan Norbert Lukáš (* 1707), Josef Rudolf Felix Řehoř (* 1708) a František Ignác (* 1710) – zomreli na tuberkulózu ešte ako deti, a tak mu zostala len dcéra Anna Veronika (* 1713). Keď v roku 1720 manželka Veronika zomrela, oženil sa s juhočeskou šľachtičnou Antóniou Ignatiou Chřepickou z Modliškovic, čím si zaistil úzke rodinné väzby na českú nižšiu šľachtu. S ňou mal v roku 1721 dcéru Janu Ludmilu a v roku svojej smrti syna Jána Ignáce Rocha. Krstnými rodičmi všetkých Santiniho detí sa stali Santiniho mecenáši z radov vysokej šľachty.

Mnoho podôb mena

Sám Santini, ale tiež doba a mnohonárodnostné európske prostredí - sú zdrojom mnohých podôb jeho mena. Je možné sa stretnúť s tvarmi a prepismi: Jan Blažej Santini, Jan Santini Aichl, Giovanni Santini, Jan Blažej Santini-Eichel, Giovanni Santini-Aichl, Johann Blasius Santini-Aichel, Giovanni Blasius Santini či Jan Blažej Santini-Aüchel.

Dielo

Diela archívne doložené i považované popredným znalcom Santiniho diela, profesorom, historikom umenia Mojmírom Horynom za autorsky nesporné.

Deštné v Orlických horách, Kostol svätej Márie Magdalény, 1723, novostavba. Autorstvo nedoložené, charakter stavby a korešpondencia svedčia pre jeho priznanie.
Horní Bobrová, kostol sv. Petra a Pavla, 1714 – 1722, prestavba. Autorstvo nedoložené, vyplýva zo slohového rozboru.
Horušice, bývalá rezidencia sedleckého kláštora cisterciánov, okolo roku 1720, novostavba. Autorstvo nie je priamo doložené, kompozícia výrazne odpovedá autorovmu štýlu.
Hořiněves, zámok, po 1720, prestavba a prístavba. Autorstvo nie je doložené, príznačné santiniovské rysy smerujú k jeho uznaniu.
Hubenov, hospodársky dvor s opátskym zámočkom, 1728 – 1734, 1738, novostavba. Autorstvo nie je doložené, koncepcia svedčí pre zahrnutie do jeho diel.
Humpolec, farský kostol sv. Mikuláša, 1716, 1721 – 1722, oprava a prestavba. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo slohového rozboru stavby.
Hradec Králové, biskupská rezidencia, 1715 – 1719, novostavba zadnej časti objektu. Autorstvo doložené len údajmi z evidencie výdajov, ale celá koncepcia západného krídla dokladá Santiniho dielo.
Hradec Králové, kaplnka sv. Klementa, 1714 – 1717, novostavba. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo slohovej argumentácie.
Chlumec nad Cidlinou, zámocká kaplnka Zvestovania Panny Marie, asi po 1730, novostavba podľa staršieho projektu. Autorstvo nie je doložené, štýl aj cez zmeny detailov je nesporne santiniovsky.
Chlumec nad Cidlinou, zámok Karlova Koruna, 1721 – 1723, novostavba. Autorstvo doložené záznamom z roku 1734.
Chotouň, Kostol svätého Prokopa, 1708 – 10, novostavba. Autorstvo doložené.
Chrast pri Chrudimi, kostol Najsvätejšej Trojice, pred 1717, čiastočná úprava presbytéria. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo slohového rozboru úprav.
Chrašice, kostol sv. Martina, do 1720, prestavba a dostavba. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo slohového rozboru.
Kalec, hospodársky dvor s opátskym zámočkom, do 1716, novostavba. Autorstvo nie je doložené, ale kompozícia odpovedá jeho štýlu.
Kladruby, kláštorný kostol Nanebovzatia Panny Márie, svätého Wolfganga a svätého Benedikta, 1711 – 1721, oprava a prestavba. Autorstvo je archívne doložené. Veľmi pôsobivá baroková gotizácia románskej baziliky z chrámu vytvorila interiérovo i exteriérovo veľmi pozoruhodnú stavbu.
Kostelec, (okres Tachov), kaplnka sv. Vojtecha, do 1728, novostavba. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo slohového charakteru stavby.
Kozojedy, kostol sv. Mikuláša, 1724 - 1727, prestavba a dostavba. Autorstvo nie je doložené. Štýl, najmä riešenie priečelia kostola zodpovedá autorovej neskorej tvorbe.
Křtiny, pútnický Chrám Mena Panny Márie a bývalého premonštrátskeho prepoštstva, 1718 – 1750, novostavba s čiastočnými zmenami. Autorstvo nie je archívne doložené, všeobecne je prijímané pre celkovú koncepciu. Křtinský areál je vynaliezavým riešením v barokovej architektúre i v oblasti krajinného urbanizmu.
Lázně Bělohrad, zámok, 1720 - 1722, prestavba a dostavba. Autorstvo nie je doložené, po slohovom rozbore zahrnul v roku 1971 historik umenia Viktor Kotrba.
Mariánská Týnice, prepoštstvo s pútnickým kostolom Zvestovania Panny Márie nazývané podľa uctievanej sochy "Panny Márie od anjela pozdravenej", 1710, 1720 – 1764, novostavba. Autorstvo nepriamo doložené prameňmi. Architektúra pútnického areálu je symbolom umeleckého bohatstva charakterizujúca obdobie vrcholného baroka v Čechách.
Mladé Bříště, kostol sv. Jána Krstiteľa, 1726, oprava. Autorstvo nie je doložené, zo slohového rozboru vyplýva, že východiskom oprav bol starší Santiniho návrh.
Mladotice (okres Plzeň-sever), Kaplnka Mena Panny Márie, 1708 – 1710, novostavba. Autorstvo nepriamo doložené prameňmi. Drobná architektúra patrí medzi popredné príklady základných formálnych rysov Santiniho architektúry.
Nadryby, výklenková kaplnka, do 1725, novostavba. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo slohového rozboru.
Nebřeziny, rezidencia kláštora v Plasoch, Kondelov dom, do 1723, novostavba. Autorstvo nie je doložené, zaujímavé pôdorysné i objemové formy neveľkého zámočku majú nepochybne santiniovsky charakter. Objekt bol barbarsky poničený novodobou adaptáciou, dnes slúži ako rodinný dom.
Obyčtov, kostol Navštívenia Panny Márie na pôdoryse korytnačky, projekt do 1723, realizácia 1730 – 1734, Autorstvo nie je doložené, vyplýva z architektonického tvaru stavby. Stavbu vykonával pravdepodobne Santiniho epigón, staviteľ František Witinhofer, ktorý pôsobil v Žďári nad Sázavou a okolí.
Ostrov nad Oslavou, panská hospoda na pôdoryse v tvare W a hospodársky dvor, okolo roku 1720, novostavba. Autorstvo nie je doložené, neobvyklá konfigurácia hlavnej budovy odpovedá Santiniho projekčným výkonom.
Panenské Břežany, kaplnka sv. Anny, 1705 – 1707, novostavba. Autorstvo doložené. Břežanská kaplnka je radená medzi najvýznamnejšie stavby celého európskeho baroka.
Plasy, konvent cisterciánskeho kláštora, 1710 – 1740, novostavba. Autorstvo doložené. Rozsiahle projektované stavebné zmeny v areáli plaského kláštora predstavujú prehľad koncepcií v duchu vrcholne barokových architektonických princípov. Na projektoch a realizácii sa podieľali takmer všetci významní architekti tej doby v Čechách Jan Baptista Mathey, Jan Blažej Santini-Aichel a Kilián Ignác Dientzenhofer.
Plasy, projekt kláštorného kostola, konventu a urbanistického režimu celého areálu kláštora, do 1710, realizované len čiastočne v rokoch 1710 – 1740. Autorstvo je doložené. Santiniho koncepciu riešenia celého areálu kláštora ukazuje plán uložený v kláštornom archíve v rakúskom Zwettli.
Pohled (okres Havlíčkův Brod), 1714, prepoštstvo kláštora cisterciániek, Vallis S. Mariae "Údolie blahoslavenej Panny Márie", 1710 – 1714, novostavba. Autorstvo doložené.
Praha-Bílá Hora, pútnický reál Panny Márie Víťaznej, 1710 - 1714, dostavba a úprava stavby. Autorstvo nie je doložené, zodpovedá charakteru Santiniho diela.
Praha-Hradčany, Pražský hrad, Kapitulné dekanstvo, 1705 – 06, prestavba. Autorstvo doložené. Priečelie je vzorovým charakteristickým prejavom Santiniho štýlu.
Praha-Hradčany, Pražský hrad, katedrála sv. Víta, návrh chórovej mriežky, 1716. Autorstvo nie je doložené, zdôvodnenie pripísal historik umenia Viktor Kotrba.
Praha-Malá Strana, Colloredovský (Schönbornský) palác (č. p. 365-III), prestavba. Autorstvo nie je doložené, kompozícia uličného priečelia má Santiniho charakteristické rysy. Na vrcholne barokovej prestavbe sa v skoršej etape projekčne podieľal architekt Giovanni Battista Alliprandi.
Praha-Malá Strana, Nerudova, Kolovratský (Thunovský) palác, (č. p. 213-III) (dnes sídlo Talianskeho veľvyslanectva), (výstavba 1716 – 1721), novostavba. Autorsky doložené.
Praha-Malá Strana, kostol Panny Márie Božskej Prozreteľnosti, 1703 - 1717, výkon stavby s čiastočnými zmenami staršieho projektu pravdepodobne architekta Jeana Baptista Matheya. Autorstvo doložené.
Praha-Malá Strana, Morzinský palác, (č. p. 256-III), 1713 – 1714, prestavba. Autorstvo nie je doložené, zdôvodnenie pripísal v roku 1938 architekt a historik architektúry Oldřich Stefan.
Praha-Malá Strana, Valkounský dom, (čp.211-III), po 1705, prestavba, Autorstvo nie je doložené, priečelie svedčí pre Santiniho návrh.
Praha-Nové Město, Karlov, tzv.Sväté schody pri Kostole Panny Márie a svätého Karola Veľkého pri kláštore augustiniánov, 1708 – 11, novostavba. Autorstvo nie je doložené, pripísané už v roku 1936, podporené skvelou analýzou v roku 1976 historikom umenia Janom Mukom ml.
Rajhrad, kostol Povýšenia sv. Kríža, projekt okolo roku 1720, realizácia 1765 – 1766, prestavba a čiastočná novostavba. Autorstvo nie je doložené, rada znakov dokazuje, že je úplne autentickým prejavom Santinihovej predstavivosti.
Rajhrad, prepoštský kostol sv. Petra a Pavla, 1722 – 1730, novostavba s výnimkou západného priečelia. Autorstvo doložené.
Rajhrad, projekt prepoštstva a konventu benediktínov, po 1721, návrh a čiastočná realizácia. Autorstvo doložené Santinihovými vlastnými pôdorysmi uloženými v štátnej knižnici v Bambergu.
Rychnov nad Kněžnou, kostol Najsvätejšej Trojice, 1714 – 1715, novostavba priečelia kostola. Autorstvo nie je doložené, predstava hlavnej dominanty ako centrály je pre Santiniho charakteristická.
Rychnov nad Kněžnou, zámocká jazdiareň, do 1723, novostavba, Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo slohového charakteru stavby.
Rychnov nad Kněžnou, zámok, 1719 – 1724, prestavba a dostavba. Autorstvo nie je doložené, vyplýva z osobitého a pre Santiniho typického riešenia.
Sedlec, cintorínsky kostol Všetkých svätých, okolo roku 1710, oprava a úprava. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo slohového charakteru stavby.
Sedlec, kláštorný Kostol Nanebovzatia Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa, 1703 – 1708, prestavba a náročná obnova stredovekého chrámu. Autorstvo doložené, stavba je prvou známou barokovo-gotickou realizáciou na ktorej Santini naplno rozvinul genialitu svojho pojatia, ktoré mu zaistilo ďalšie úlohy, ktorými ho doslova zahrnuli najnáročnejšou stavebnicou vrcholového baroka v Čechách.
Slapy, kostol sv. Petra a Pavla, do 1716, prestavba. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo slohového charakteru stavby.
Všehrdy, kostol sv. Prokopa, do 1732, prestavba a dostavba. Autorstvo nedoložené, hoci bola realizácia takmer 10 rokov po autorovej smrti, vyznačuje sa pozoruhodnou umeleckou prepracovanosťou a Santiniho štýlom.
Vyklantice, kostol sv. Jana Nepomuckého, projekt 1722, do 1727 realizácia. Autorstvo nie je doložené, napriek zmenám pri realizácii je úplne zreteľná náväznosť na Santiniho dispozičný typ a tvaroslovie.
Zbraslav, konvent cisterciánskeho kláštora, 1700 - 1732, novostavba, prevedené čiastočne. Autorstvo doložené, podoba konventu dokladá, že Santiniho osobné charakteristické pojatie architektúry bolo už v prvých dieloch.
Zvole, kostol sv. Václava, 1713 – 1717, prestavba a čiastočná dostavba. Autorstvo nedoložené, vyplýva zo slohového charakteru stavby. Kostol patrí k najpozoruhodnejším drobným Santiniho dielam.
Žďár nad Sázavou, Dolný cintorín, 1709, novostavba. Autorstvo nie je doložené, vyplývá i napriek neskoršej úprave zo slohového charakteru stavby.
Žďár nad Sázavou, hospodársky dvor zvaný „Lyra“, pred 1722, novostavba. Autorstvo nie je doložené, vyplýva z celkovej koncepcie areálu.
Žďár nad Sázavou, cintorínsky kostol Najsvätejšej Trojice, okolo roku 1715, prístavba sakristie. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo štýlu a podoby stavbičky.
Žďár nad Sázavou, kláštor, koniareň bývalej šľachtickej akadémie, do 1722, novostavba, Autorstvo nie je doložené, vyplýva ze slohového charakteru stavby.
Žďár nad Sázavou, Pútnický kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore, komplex s ambitmi, bránami a kaplnkami, 1719 – 1722, ambity dokončené až po roku 1735, novostavba. Autorsky doložené, v rámci diel Jana Blažeja Santiniho-Aichela predstavuje osobito najvyhranenejšiu realizáciu vyvrcholenia Santiniho tvorby. Už v roku 1994 bol zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Žďár nad Sázavou, kláštor, prelatúra kláštora, vstupné krídlo a hlavné priečelie, 1722 – 1727 novostavba, čiastočne prestavaná. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo štýlu a celkovej podoby stavby.
Žďár nad Sázavou, kláštor, úpravy kláštorného kostola baziliky Nanebovzatia Panny Márie a svätého Mikuláša, po roku 1706, čiastočne prestavba interiéru. Autorstvo doložené len nepriamo, vyplýva z charakteristických santiniovsky odvážnych detailov prestavby.
Žďár nad Sázavou, kláštor, studničné stavba konventu, asi okolo 1710. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo slohového charakteru detailov.
Želiv, oprava a dostavba kláštorného kostola Narodenia Panny Márie, 1714 – 1720. Autorstvo nie je doložené
Želiv, oprava cintorínskeho kostola sv. Petra a Pavla, do roku 1719. Autorstvo nie je doložené, vyplýva zo štýlu, najmä riešenie štítu západného priečelia stavby.
33 očíslovaných autentických Santiniho plánov a výkresov uložených v českých a zahraničných archívoch. Ich zoznam spracovali historik umenia Rostislav Švácha (české archívy) a historik architektúry Dirk De Meyer (zahraničné archívy).

Literatúra

Mojmír Horyna: J. B. Santini-Aichel – Život a dílo. Praha : Karolinum, 1998. ISBN 80-7184-664-3
Jan Sedlák: Jan Blažej Santini – setkání baroku s gotikou. Praha : Vyšehrad, 1987.
Viktor Kotrba: Česká barokní gotika – dílo Jana Santiniho-Aichla. Praha : Academia, 1976.
Fritz Barth: Santini – Ein Baumeister des Barock in Böhmen. Hatje Cantz Verlag GmbH+C, 2004. ISBN 3-7757-1468-5

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jan Blažej Santini-Aichel

Externé odkazy