Jane Austenová

	Jane Austenová
	; anglická spisovateľka
Narodenie	16. december 1775; Steventon, Hampshire, Anglicko
Úmrtie	18. júl 1817 (41 rokov); Winchester, Anglicko
Podpis
Odkazy
Projekt; Gutenberg	Jane Austenová; (plné texty diel autora)
Commons	Jane Austenová
	Britský portál; Biografický portál

Jane Austenová (angl. Jane Austen; * 16. december 1775, Steventon, Hampshire, Anglicko – † 18. júl 1817, Winchester, Anglicko) bola anglická spisovateľka, zakladateľka moderného, tzv. „rodinného“ románu (domestic novel).

Životopis

Detstvo a mladosť

Narodila sa v Steventone, v kraji Hampshire, do početnej rodiny reverenda Georgea Austena (1731 - 1805) a jeho ženy Cassandry (rod. Leighovej) (1739 - 1827). Pochádzala z ôsmich súrodencov, sama bola druhou najmladšou. Mala šesť bratov a staršiu sestru Cassandru Elizabeth, ktorá, ako svedčí množstvo zachovanej korešpondencie, jej bola z celej rodiny najbližšia. Práve ona, Cassandra, namaľovala jej jediný vierohodný portrét (dnes sa nachádza v Národnej portrétovej galérii v Londýne). Kariéra jej bratov Franka a Charlesa, ktorí odišli slúžiť na more a dotiahli to až na post admirálov, ovplyvnila niektoré situácie v románe Sídlo Mansfield. Ďalší dvaja bratia sa stali duchovnými a jedného adoptoval bohatý príbuzný.

Začiatky jej vzdelávania mal v rukách jej otec, ktorý svoje deti nielen dôkladne vychovával, ale im tiež poskytol základné vzdelanie. Od roku 1783 sa ďalej vzdelávala, najprv krátko v Oxforde u pani Cawleyovej (sestry jedného z jej strýkov; tu ochorela Jane na týfus) a neskôr v Southamptone. V rokoch 1785 - 1786 sa vzdelávala v dievčenskej internátnej škole v Readingu, Berkshire.

Jej vzťah k literatúre vznikol vďaka záľube v čítaní (William Shakespeare, John Milton, Henry Fielding, Laurence Sterne, Alexander Pope, Jonathan Swift, Daniel Defoe, Ann Radcliffová, Johann Wolfgang Goethe a i.). V tom čase bola uvedená do spoločnosti a začala žiť životom, ktorý zostal v podstate rovnaký až do jej smrti. Skladal sa z obvyklých zábav spoločenskej vrstvy (ktoré sú do detailov opísané v jej dielach): plesy, návštevy známych a príbuzných, občas aj návšteva Londýna. Jednou z mála „udalostí“ v jej inak pokojnom živote bolo sklamanie v láske, keď zrušila zasnúbenie s mladým mužom menom Harris Bigg-Wither. V láske nemala šťastie a rovnako ako jej staršia sestra sa nikdy nevydala.

Dospelosť

V roku 1801 sa rodina presťahovala do Bathu (toto prostredie sa stalo inšpiráciou pre mnohé jej diela). Po smrti otca v roku 1805 Jane, Cassandra a matka žili s Frankom a jeho rodinou až do roku 1809, kedy sa znova presťahovali, tentoraz do Chawtonu. Tu ich ďalší brat Edward ubytoval v blízkom dome (dnes je v ňom Múzeum Jane Austenovej). V tom čase už bola etablovaná ako spisovateľka, ak sa to tak dá povedať, pretože jej diela vychádzali anonymne (až po jej smrti brat Henry verejne priznal jej autorstvo). Mala podlomené zdravie. Dnes sa uvažuje, že azda trpela na Addisonovu chorobu alebo na tuberkulózu. Snaha vyliečiť sa ju viedla do Winchesteru, ale postup ochorenia bol taký rýchly, že zomrela do dvoch mesiacov. Objavili sa aj teórie o tom, že zomrela na otravu arzénom, ktorý v tom čase obsahovali lieky na reumu, aké Austenová užívala. Pochovaná je v katedrále vo Winchestri.

Tvorba

Vo svojich dielach zachytila život vidieckych vyšších vrstiev. Jej hlavné postavy sú zvyčajne inteligentné, morálne silné hrdinky, ktoré ostro kontrastujú s pochabosťou svojho okolia. Najstaršie náčrty budúcich slávnych románov vznikali už v priebehu 90. rokov 18. storočia. Písať začala pod vplyvom širokého okruhu prečítaných diel už ako 15-ročná. Začínala písaním krátkych próz, medzi jej prvé diela patrila napr. Krásna Cassandra či Dejiny Anglicka, a neskôr medzi prvé zrelé diela patril i román Elinor and Marianne z roku 1795, ktorý vznikol po tom, ako sa Jane zamilovala do advokáta Thomasa Lefroya, ktorý bol v ich rodine na návšteve. Jej rodičia ich vzťah ale prekazili, pretože Lefroy bol úplne závislý od finančnej podpory svojej rodiny. Napriek tomu, že román o niečo neskôr prepracovala, vyšiel až v roku 1811 pod názvom Rozum a cit.

V roku 1797 sa pokúsila predať vydavateľovi román First Impressions (pôvodný názov budúceho románu Pýcha a predsudok). Až v roku 1803 Austenová konečne predala svoje prvé dielo. Bol ním román Opátstvo Northanger (v tom čase pod názvom Susan), dostala zaň 10 libier, no vydavateľ sa nakoniec rozhodol, že ho nevydá. V tom čase mala rozpracované aj ostatné svoje diela, napríklad Watsonovci. Ďalší pokus o publikovanie prebehol neúspešne v roku 1809 a konečne v roku 1810 vydavateľ súhlasil s publikovaním znovu prepracovaného románu Rozum a cit na náklady autorky. Kniha vyšla v roku 1811 anonymne („By a Lady“) a ako sprostredkovateľ s vydavateľom fungoval jej brat Henry, ale najbližšia rodina o jej autorstve vedela. Kniha slávila mierny úspech (Austenová zarobila 140 libier), preto počas nasledujúceho roku prepracovala román First Impressions, ktorý vyšiel v januári 1813 pod názvom Pýcha a predsudok. V roku 1812 začala pracovať na románe Sídlo Mansfield, ktorý vyšiel v máji 1814 a do šiestich mesiacov bol vypredaný. V decembri 1815 vyšla Emma. Ostatné diela vyšli až po jej smrti.

Ak vo svojom prvom diele Opátstvo Northanger (1798 - 1799) Austenová parodovala gotické romány Ann Radcliffovej, naozaj ju preslávili až jej neskoršie práce výrazne odlišného charakteru. V centre diania zvyčajne stojí mladá žena (alebo niekoľko mladých žien), ktorých problémy sú typické pre mladé, nevydaté ženy z vyššej vrstvy na začiatku 19. storočia. Je potrebné povedať, že dej väčšinou súvisí s možnosťou či nemožnosťou dosiahnuť spoločensky vhodný sobáš. Pre dnešné emancipované čitateľky (čitateľov) sa tento prístup môže zdať otrocký, ale pre súdobú ženu bol spoločensky prijateľný vydaj jediným spôsobom, ako dosiahnuť sociálne istoty a v podstate aj sociálne uznanie (pokiaľ nebola ochotná obťažovať rodinu, príbuzných alebo sa živiť ako guvernantka). Tieto ľúbostné problémy autorke slúžia na vynikajúci detailný opis vtedajšej spoločnosti. Celkový pohľad na ňu pôsobí mierne satiricky, ale neprestáva byť láskavý, a hoci príbehy majú morálny podtext, moralita vyplýva zo samotného deja - autorka necháva čitateľa, aby si ju našiel, a nekĺže k lacnej didaktickosti. Zaujímavosťou je, že takmer vo všetkých scénach sa vyskytujú ženy. Pravdepodobne to spôsobil fakt, že Austenová sama nevedela, ako sa muži rozprávajú, keď sú osamote, preto o tom ani nepísala.

Ako spisovateľku ju vysoko uznával sir Walter Scott, a to pre akurátnosť opisu charakterov a pocitov jej postáv. Obdivoval ju aj Thomas Babington Macaulay, Samuel Taylor Coleridge, Robert Southey, Sydney Smith alebo Edward Fitzgerald. Jej sláva a uznanie medzi literárnymi kritikmi od tej doby len stúpa. Je uznávaná najmä pre schopnosť detailného opisu charakterov, predovšetkým ženských, a veľmi jemné postrehy vychádzajúce z každodenného života stredných a vyšších vrstiev. Napriek veľkému množstvu detailov si celý opis každej postavy zachováva po celý čas celistvosť a vlastnú individualitu.

Dielo

Romány

1795 - Sense and Sensibility (Rozum a cit), pôvodne sa dielo volalo Elinor and Marianna (Elinor a Marianna) (knižne vyšlo až v roku 1811)
1796/1797 - Pride and Prejudice (Pýcha a predsudok), pôvodne vychádzal v listovej forme s názvom First Impressions (Prvé dojmy) (knižne vyšiel až v roku 1813)
1814 - Mansfield Park (Sídlo Mansfield)
1815 - Emma
1818 - Northanger Abbey (Opátstvo Northanger)
1818 - Persuasion (Presviedčanie, v slovenčine ako Láska slečny Elliotovej), tento názov zvolil Janin brat Henry po jej smrti, dielo sa pôvodne volalo The Elliots (Elliotovci)

Krátke a nedokončené práce

1793/1794 - Lady Susan
1804 - The Watsons (Watsonovci), nedokončený román
Sanditon, nedokončený román

Preklady do slovenského jazyka

1968 - Pýcha a predsudok, prel. Rudolf Koštial (I. vydanie)
1972 - Láska slečny Elliotovej, prel. Juraj Vojtek
1997 - Pýcha a predsudok, prel. Rudolf Koštial (II. vydanie)
1998 - Northangerské opátstvo, prel. Viktor Krupa
1998 - Láska Anny Elliotovej, prel. Juraj Vojtek
1999 - Rozum a cit, prel. Eleonóra Vallová
1999 - Mansfieldský park, prel. Jana Krejčíková
1999 - Emma, prel. Zuzana Vilikovská
2006 - Pýcha a predsudok, prel. Beáta Mihalkovičová
2007 - Rozum a cit, prel. Beáta Mihalkovičová
2008 - Emma, prel. Beáta Mihalkovičová
2009 - Opátstvo Northanger, prel. Beáta Mihalkovičová
2010 - Sídlo Mansfield, prel. Beáta Mihalkovičová
2011 - Láska slečny Elliotovej, prel. Beáta Mihalkovičová
2012 - Lady Susan, Watsonovci, Sanditon, prel. Beáta Mihalkovičová
2013 - Juvenílie, prel. Beáta Mihalkovičová
2022 - Pýcha a predsudok, prel. Danka Jacečková
2023 - Rozum a cit, prel. Miriam Ghaniová
2024 - Emma, prel. Miriam Ghaniová

Externé odkazy

Múzeum Jane Austenovej
Stránka Jane Austenovej
Jane Austenová, Hampshire Archivované 2006-08-14 na Wayback Machine