Jaropolk I.

Jaropolk I. Sviatoslavič (rus. Ярополк Святославич) (* 955 - † 978) v rokoch 972 - 978 knieža Kyjevskej Rusi a starší syn Sviatoslava I. Igoreviča.

Po odchode otca na vojnu proti Byzantskej ríši v roku 970 Jaropolk I. zdedil vládu v Novgorode a po smrti svojho otca prevzal vládu aj v Kyjevskej Rusi.

Vláda Jaropolka I. sa charakterizuje ako obdobie nadväzovania diplomatických kontaktov s nemeckým imperátorom Ottom II.. Poslovia kniežaťa Jaropolka ho navštívili v decembri roku 973 na zjazde kniežat. Imperátorova dcéra sa neskôr vydala za „kráľa Rusi“^{[pozn 1]} Jaropolka I.

Počas Jaropolkovej vlády vypukla občianska vojna medzi ním a jeho bratmi - Olegom Sviatoslavičom a Vladimírom I.. Jaropolk obsadil hlavné Olegovo mesto (Ovruč) a Olega zavraždil. V Povesti dávnych liet sa na jednom mieste píše, že „Jaropolk nevedomky zabil svojho brata“ („убитого помимо его воли“). Čoskoro však novgorodské vojská Vladimíra I. obsadili Kyjev a Jaropolk musel z mesta zutekať. Podľa historických dôkazov uverejnených v Povesti dávnych liet sa Vladimírovi I. však podarilo brata Jaropolka vypátrať a v roku 980^{[pozn 2]} zabiť.

Jaropolk I. zanechal po sebe tehotnú manželku (Julia), ktorú jeho otec uniesol pre svojho syna počas jedného zo svojich vojenských pochodov pravdepodobne v Byzantskej ríší alebo Grécku.

V roku 1044 príbuzný Jaropolka I. Jaroslav I. Múdry vykopal kosti svojich ujov (Jaropolka I. a Olega Sviatoslaviča) a ich pozostatky posvätil a znova pochoval do jedného z kyjevských chrámov.

Poznámky

↑ Súdiac podľa nemeckých zdrojov sa svadba konala niekedy v 70. rokoch 8. storočia. V tom čase jediným „kráľom Rusi“ mohol byť iba Jaropolk I. Sviatoslavič, ktorý sa ihneď po svadbe dal pokrstiť. Avšak interpretácia tohto zdroja môže byť aj iná. Podľa Nikonvského letopisu prišli z Ríma k Jaropolkovi I. poslovia rímskeho pápeža. O sympatiách Jaropolka I. ku kresťanstvu hovorí aj výpis Vasilija Nikitiča Tatiščeva uverejnený v Joachimovom letopise. Tento letopis však nie je veľmi dôveryhodný.
↑ Letopisec mních Jakub vo svojom diele Pamiatka a pochvala kniežaťu Vladimírovi (Память и похвала князю Владимиру) však tvrdí, že Vladimír I. sa vlády v Kyjevskej Rusi ujal už 11. júna 978. Táto informácia, vzhľadom na chronologický vývin udalostí, sa zdá byť pravdepodobnejšia. Nie je však známe to, či 11. jún 978 bol dňom zavraždenia Jaropolka I. alebo obsadenia Kyjeva Vladimírom I..

Vladárske tituly
Jaropolk I. Sviatoslavič
Predchodca Sviatoslav I. Igorevič	knieža Kyjevskej Rusi 972 – 978	Nástupca Vladimír I. Sviatoslavič Veľký

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] Súdiac podľa nemeckých zdrojov sa svadba konala niekedy v 70. rokoch 8. storočia. V tom čase jediným „kráľom Rusi“ mohol byť iba Jaropolk I. Sviatoslavič, ktorý sa ihneď po svadbe dal pokrstiť. Avšak interpretácia tohto zdroja môže byť aj iná. Podľa Nikonvského letopisu prišli z Ríma k Jaropolkovi I. poslovia rímskeho pápeža. O sympatiách Jaropolka I. ku kresťanstvu hovorí aj výpis Vasilija Nikitiča Tatiščeva uverejnený v Joachimovom letopise. Tento letopis však nie je veľmi dôveryhodný.

[2] Letopisec mních Jakub vo svojom diele Pamiatka a pochvala kniežaťu Vladimírovi (Память и похвала князю Владимиру) však tvrdí, že Vladimír I. sa vlády v Kyjevskej Rusi ujal už 11. júna 978. Táto informácia, vzhľadom na chronologický vývin udalostí, sa zdá byť pravdepodobnejšia. Nie je však známe to, či 11. jún 978 bol dňom zavraždenia Jaropolka I. alebo obsadenia Kyjeva Vladimírom I..

[pozn 1]

[pozn 2]