Jaskyne Slanských vrchov

Jaskyňa v Skalke III. Pseudokrasová rozsadlinovo-kryogénno-rútivá jaskyňa v geomorfologickom podcelku Slanských vrchov Milič dlhá 5 m. Relatívne veľký vchod je situovaný v morfoštruktúre Skalka budovanej hyperstenicko-augitickými andezitmi v stratovulkáne Milič.

Jaskyne Slanských vrchov patria k podzemným pseudokrasovým útvarom s prírodným vývojom, ktoré sa nachádzajú v geomorfologickom celku Slanské vrchy (zastar. Prešovsko-tokajské pohorie). Vyskytujú sa tu človeku prístupné podzemné pseudokrasové dutiny zvislého charakteru (priepasti), (sub)horizontálne dutiny ("jaskyne" v užšom slova zmysle, t.j. sensu stricto), resp. kombinácie so zvislým i horizontálnym priebehom, ale i formy na rozhraní medzi povrchom a podzemím (napr. abri/skalný previs). Termín "jaskyňa" v širšom slova zmysle (sensu lato) možno použiť pre oba hlavné morfologické typy podzemných priestorov - zvislý i horizontálny, keďže predstavuje nadradený pojem.

Súčasný stav poznania

Jaskyne Slanských vrchov sa radia do jednotlivých geomorfologických podcelkov v závislosti na tom, v ktorom sa nachádzajú. V súčasnosti sa v rámci geomorfologického celku vyčleňuje 5 podcelkov Bogota, Makovica, Milič, Mošník a Šimonka, pričom vo všetkých sú zastúpené dosiaľ známe jaskyne, hoci nie vo všetkých geomorfologických častiach; chýbajú napr. v Banskej kotline, Banskom predhorí, Lúčinskej kotline a Salašskej brázde. Prehľad jednotlivých geomorfologických jednotiek s explicitne vyznačenými hranicami s presnosťou na 20 m je zrejmý z digitálnej geomorfologickej mapy Slovenska v tomto prípade s nekrasovým, resp. pseudokrasovým vývojom. Vo vzťahu k najnovšiemu geomorfologickému členeniu (D. Kočický et B. Ivanič, 2011) dnes na danom území poznáme 43 jaskýň a 38 lokalít, kde sa dá predpokladať výskyt jaskýň, čo znamená, že v pohorí jestvuje potenciál pre výskyt až 80-tich jaskýň.

Jaskyne sú tu väčšinou kratšie (do 10 m dĺžky), priepastí je známych len zopár, pričom najhbšia z nich - Horná veterná diera/Vitrova dzira - je zároveň najhlbšou pseudokrasovou jaskyňou na Slovensku v súčasnosti. Jej dĺžka činí 60 m a hĺbka 55 m. Preskúmali ju prešovskí jaskyniari zo Speleoklubu SSS Šariš. Jaskyne možno vo všeobecnosti zaradiť k rôznym subtypom rozsadlinových/trhlinových, kryogénnych/mrazovým zvetrávaním podmienených, rútivých či sutinových jaskýň, a k niektorým vzájomným kombináciám vymenovaných speleogenetických typov. Vyvinuli sa predovšetkým v lávových prúdoch rôznych typov andezitov (napr. hyperstenicko-augitických alebo pyroxenických), kedže pohorie budujú neovulkanity (horniny vulkanického/sopečného pôvodu) staré okolo 12 miliónov rokov. Každú jaskyňu tu možno priradiť k niektorému stratovulkánu ako ich v Slanských vrchoch vyčlenili geológovia (napr. Milič alebo Strechový vrch, ap.).

V súčasnosti sa v Slanských vrchoch vykonáva revízny speleologický prieskum s cieľom upresniť počet a speleogenetické typy tunajších jaskýň. Na aktuálnom inventarizačnom jaskyniarskom prieskume, lokalizácii, mapovaní a dokumentácii sa vo vzájomnej spolupráci podieľajú dobrovoľní jaskyniari Slovenskej speleologickej spoločnosti z Prešova a jaskyniari/dokumentátori Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva na pracovisku v Košiciach.