Banská kotlina
Banská kotlina | |
geomorfologická časť Slanských vrchov | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Vranov nad Topľou |
Časť | Makovice |
Hranice | Makovica, Mošník, Banské predhorie |
Mesto | Banské |
Rieky | Banský potok, Olšava, Črchlinský potok |
Súradnice | 48°49′59″S 21°34′01″V / 48,833°S 21,567°V |
Najnižší bod | údolie Olšavy |
- poloha | severovýchodný okraj územia |
- výška | cca 300 m n. m. |
Poloha územia v rámci Slovenska
| |
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Banská kotlina je geomorfologickou časťou Makovice, podcelku Slanských vrchov.[1] Leží v jej južnej časti, v okolí obce Banské vo vranovskom okrese.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Kotlina sa nachádza v strednej časti Slanských vrchov a zaberá južnú časť podcelku Makovica. Ide o vnútrohorskú depresiu približne štvorcového tvaru, v ktorej strede leží obec Banské. Podcelok Makovica pokračuje západným smerom, severne leží časť Banské predhorie. Južný okraj vymedzuje podcelok Mošník.[1]
Územie Banskej kotliny odvodňuje riečka Olšava, prítok rieky Topľa. Z úbočí tečú do centrálnej časti viaceré potoky, z nich najvýznmnejšie sú Banský a Črchlinský potok. Olšava pokračuje severovýchodným a neskôr juhovýchodným smerom a vytvára hlboké údolie. Práve ním vedie z Vranova nad Topľou cez Banské a Herlianske sedlo do Bidoviec cesta II/576.[2]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Táto časť Slanských vrchov nie je súčasťou žiadnej veľkoplošnej chránenej oblasti a nenachádza sa tu ani žiadne osobitne chránené územie. Východne leží prírodná pamiatka, roklina Zapikan, západne od kotliny Skaly pod Pariakovou.[2]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Banská kotlina zväčša nie je cieľom turistov a územím nevedie ani žiadny značený chodník. Medzinárodná diaľková turistická trasa E3 prechádza hrebeňom pohoria a najbližšie prístupné miesto je v Herlianskom sedle, z ktorého sa dá pokračovať severným smerom na Makovicu (981 m n. m.) a južným na Mošník (911 m n. m.). V neďalekých Herľanoch sa nachádza jedinečný Herliansky gejzír.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-20]. Dostupné online.