Preskočiť na obsah

Banská kotlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Banská kotlina
geomorfologická časť
Slanských vrchov
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Vranov nad Topľou
Časť Makovice
Hranice Makovica, Mošník, Banské predhorie
Mesto Banské
Rieky Banský potok, Olšava, Črchlinský potok
Súradnice 48°49′59″S 21°34′01″V / 48,833°S 21,567°V / 48.833; 21.567
Najnižší bod údolie Olšavy
 - poloha severovýchodný okraj územia
 - výška cca 300 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Banská kotlina je geomorfologickou časťou Makovice, podcelku Slanských vrchov.[1] Leží v jej južnej časti, v okolí obce Banské vo vranovskom okrese.[2]

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVnútorné Západné KarpatyMatransko-slanská oblasťSlanské vrchyMakovicaBanská kotlina
***

Kotlina sa nachádza v strednej časti Slanských vrchov a zaberá južnú časť podcelku Makovica. Ide o vnútrohorskú depresiu približne štvorcového tvaru, v ktorej strede leží obec Banské. Podcelok Makovica pokračuje západným smerom, severne leží časť Banské predhorie. Južný okraj vymedzuje podcelok Mošník.[1]

Územie Banskej kotliny odvodňuje riečka Olšava, prítok rieky Topľa. Z úbočí tečú do centrálnej časti viaceré potoky, z nich najvýznmnejšie sú Banský a Črchlinský potok. Olšava pokračuje severovýchodným a neskôr juhovýchodným smerom a vytvára hlboké údolie. Práve ním vedie z Vranova nad Topľou cez Banské a Herlianske sedlo do Bidoviec cesta II/576.[2]

Chránené územia

[upraviť | upraviť zdroj]

Táto časť Slanských vrchov nie je súčasťou žiadnej veľkoplošnej chránenej oblasti a nenachádza sa tu ani žiadne osobitne chránené územie. Východne leží prírodná pamiatka, roklina Zapikan, západne od kotliny Skaly pod Pariakovou.[2]

Banská kotlina zväčša nie je cieľom turistov a územím nevedie ani žiadny značený chodník. Medzinárodná diaľková turistická trasa E3 prechádza hrebeňom pohoria a najbližšie prístupné miesto je v Herlianskom sedle, z ktorého sa dá pokračovať severným smerom na Makovicu (981 m n. m.) a južným na Mošník (911 m n. m.). V neďalekých Herľanoch sa nachádza jedinečný Herliansky gejzír.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-20]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-20]. Dostupné online.