Jazvec lesný
| Jazvec lesný | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
  | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Meles meles Linnaeus, 1758 | |
| Synonymá | |
| pôvodne ako Ursus meles | |
 Rozšírenie jazveca lesného v širšom zmysle | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Jazvec lesný[3][4] (iné názvy: jazvec obyčajný[5], jazvec hôrny[6], staršie alebo ľudovo jazvec[5][7][8][9], staršie alebo ľudovo borsuk[7][8][9]; lat. Meles meles) je cicavec z čeľade lasicovité. Jeho presná definícia je sporná - pozri kapitolu Vymedzenie druhu.
Vymedzenie druhu
[upraviť | upraviť zdroj]V novšom ponímaní je Meles meles:
- v užšom zmysle druh vyskytujúci sa len v Európe (okrem severnej Škandinávie, Sardínie, Korziky a Sicílie) bez Kréty a Rodosu,
- v širšom zmysle druh vyskytujúci sa v Európe (okrem severnej Škandinávie, Sardínie, Korziky a Sicílie) vrátane Kréty a Rodosu a ďalej v Malej Ázii, Iráne, Iraku, Sýrii, Libanone, Izraeli, Afganistane, Turkménsku, Kirgizsku, Uzbekistane a Tadžikistane (t.j. takto definovaný Meles meles zahŕňa aj to, čo je u iných autorov samostatný druh Meles canescens [= poddruhy Meles meles canescens, Meles meles arcalus, Meles meles rhodius a Meles meles severzovi])
V staršom ponímaní (teda v najširšom zmysle) Meles meles zahŕňa to, čo je vyššie uvedené pre Meles meles v širšom zmysle, plus všetky recentné jazvece z rodu Meles v ostatnej Ázii, vrátane Japonska (t.j. takto definovaný Meles meles zahŕňa aj to, čo sú u dnešných autorov samostatné druhy Meles canescens, Meles leucurus a Meles anakuma, a je teda jediným recentným druhom rodu Meles).
V systémoch, v ktorých je jazvec lesný definovaný v širšom resp. najširšom zmysle, má jazvec lesný v užšom resp. širšom zmysle zmysle často postavenie poddruhu jazvec (lesný/obyčajný) európsky (lat. Meles meles meles), ale poddruh Meles meles meles sa dá chápať aj užšie - ako jeden z poddruhov druhu Meles meles v užšom zmysle (takto aj v zozname poddruhov uvedenom dole v tomto článku).[10][11][3][5][12]
Tento článok je o jazvecovi lesnom v širšom zmysle (ktorý zahŕňa aj jazveca lesného v užšom zmysle), pričom ale všeobecná charakteristika platí aj pre jazveca lesného v najširšom zmysle.
Ohrozenie
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov jazvec obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, stav celkovej populácie je ustálený.[1] Výskyt na Slovensku bol doložený na 85,8 % územia.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Obýva najmä lesy, vyhovuje mu priemerne úrodné územie, ktoré nie je hornaté. Vyskytuje sa až do 2 000 m n. m., ale najčastejšie do 700 m n. m.[13] Vyhýba sa monokultúrnym oblastiam vytvoreným človekom a miestam s lesníckou činnosťou.[14] Ak ho vyprovokujú, býva agresívny. To sa v minulosti v Európe využívalo na krvavý šport, kde na takto vyprovokované jazvece huckali psy. Vo všeobecnosti je to mierumilovné zviera, o svoju noru sa delí s ostatnými zvieratami, líškami, psíkmi medvedíkovitými a zajacmi.
Jazvece sú prenášače baktérie druhu Mycobacterium bovis, ktorý spôsobuje tuberkulózu dobytka.[15] To vyvoláva u roľníkov obavy a vytvárajú sa špeciálne programy na očkovanie, najmä v Spojenom kráľovstve.[16] Môžu prenášať aj besnotu.
Jazvečík
[upraviť | upraviť zdroj]Na lovenie jazvecov sa vyšľachtilo osobitné plemeno psa – jazvečík.
Pôvod
[upraviť | upraviť zdroj]Druh sa pravdepodobne vyvinul z čínskeho Meles thorali vo včasnom pleistocéne. Dnešný druh pochádza zo začiatku stredného pleistocénu s nálezmi skamenenín v Episcopia, Grombasek, Süssenborn, Hundsheim, Erpfingen, Koněprusy, Mosbach 2 a Stránská Skála. Porovnanie skamenenín s dnešným druhov dokazuje značnú adaptáciu na všežravosť, najmä zväčšenie povrchu stoličiek a zmena očných zubov. Jeho skameneniny sa nachádzajú aj v starších geologických vrstvách, čo spôsobil jeho zvyk vytvárať si nory.[17][18]
Stavba tela
[upraviť | upraviť zdroj]Na území Slovenska to je najväčšia lasicovitá šelma. Má valcovité telo, váži 8-10 kg (hmotnosť záleží na období, najťažší je na jeseň, váži až 20 kg), dlhý je 60-85 cm a s chvostom (12-20 cm) má meter.[19] V porovnaní s ostatnými lasicovitými šelmami má jazvec úplne odlišný tvar tela. Má takmer bielu hlavu, len cez oči má široké čierne pásiky. Srsť je žltosivá až čierna. Labky má vybavené piatimi veľkými pazúrmi. Uši má malé. Samec je väčší ako samica.[13]
Ich nohy sú krátke s piatimi prstami. Dostupujú na prsty.[20] Pazúre sú dlhé, silné a na konci tupé, čo pomáha pri hrabaní.[21] Pazúre sa nedajú zatiahnuť. Rypák je prispôsobený na hrabanie a skúmanie, je pružný a svalnatý. Majú malé oči. Fúzy sa nachádzajú na rypáku nad úrovňou očí. Jeho črevá sú trochu dlhšie ako pri líške hrdzavej. Tenké črevo má v priemere 5,36 a chýba mu slepé črevo. Samec aj samica má tri páry bradaviek, ktoré sú na samice viac vyvinuté.[20] Nedokáže si ohnúť chrbát,ako napr. kuna, ani sa nedokáže vystrieť na zadných nohách ako mediar, ale pri dlhom cvale sa dokážu rýchlo pohybovať.[21]
Čuch jazveca je jemný a zrak čiernobiely, lebo sa vie, nereagujú na červenú farbu. Ich pozornosť pútajú pohybujúce sa objekty. Sluch nemajú vyšší ako ľudský.[22]
Jazvece majú rôzne hlasové prejavy[23], funia a krochkajú.[24]
Rozšírenie na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 370 (85,8 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 38, 8,8 %) v nadmorských výškach 101 (Leles) – 1 265 m n. m. (Slovenské rudohorie), zvláštnosť je chytenie dospelého samca pri meteorologickej stanici na Lommnickom štíte 2 633 m n. m., pravdepodobne bol vyvezený s materiálom lanovkou z Tatranskej Lomnici alebo zo Skalnatého plesa.[4]
Ekosozologický status od roku 2001 VU - zraniteľný.[2] Z pohľadu výskytu v Karpatoch bol v rámci projektu Bioregio[25] vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako aj za Slovensko LC - menej dotknutý.[26]
Spôsob života
[upraviť | upraviť zdroj]
Je to spoločenský živočích, aktívny najmä v noci. Vyhrabáva si noru vo vyvýšenom teréne. Nora je vždy veľmi členitá s mnohými chodbami, vstupmi a komorou v strede, kde spí a môže byť až 5 m hlboká. Vo svahovitom teréne môže byť dĺžka nory až 100 m.[13] Nory sú viacgeneračné a s viacerými rodinami. Cez jeseň si vytvára zásoby tuku na zimu. Cez zimu obmedzuje svoju aktivitu, veľa spí, ale do skutočného zimného spánku so zníženou telesnou teplotou neupadá.[27] Je veľmi čistotný. Podzemné priestory si vystiela suchou trávou a listami. Trus ukladá mimo noru a vytvára si tak latrínu. Latrína je potom centrom spoločenstva a skupiny jazvecov.[28] Svoje teritórium si značkujú pachom a nie sú tolerantné k ostatným jazvecom.[13]
V nore sa neobjavujú ani zvyšky potravy, na rozdiel napríklad od nôr líšok. Jazvec je všežravec a živí sa tým, čo je dostupné. Najmä dážďovkami[16](až 2/3[13]), hmyzom, hrabošmi, vajcami, semenami, hubami, bobuľami, lesnými plodmi, korienkami, občas zožerie aj zdochlinu.[29] Napriek tomu, že je aj mäsožravec, nemá na to prispôsobený chrup.[30]
Ak nejaký jazvec uhynie v časti nory, ostatní túto časť niekedy zahrabú a uzavrú, neskôr vyhrabú novú. Niektoré jazvece naopak vynášajú mŕtvych von a tam ich zahrabávajú.[31]
Rozmnožovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Pári sa celý rok, ale najmä od februára do mája. Mláďatá sa rodia vo februári alebo marci.[16] Mláďatám, ktorých sa rodí 1 až 5, sa otvárajú oči po 3 týždňoch. Sú dojčené približne 10 týždňov a po 5 mesiacoch sa osamostatňujú. Dospelosť dosahujú vo veku 1,5 – 2 rokov.[32]. Jazvece sa dožívajú až 15 rokov. [27]
Početnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Aj napriek jeho veľkému počtu sa zakladajú záchranné stanice, kde chovajú tieto jazvece. Jazvec je ťažko spozorovateľný. Na Slovensku patrí medzi lovnú zver. Dospelé jedince nemajú v prírode veľa prirodzených predátorov. Ich najčastejšou príčinou smrti je tuberkulóza, smrť hladom alebo zrážka s automobilom.[19]
V zajatí sa môžu dožiť aj 15 rokov.[16]
Poddruhy
[upraviť | upraviť zdroj]Wozencraft rozoznáva 8 poddruhov.[11]
| Poddruh | Kodifikátor | Opis | Rozšírenie | Synonymá |
|---|---|---|---|---|
| Meles meles meles
|
Linnaeus, 1758 | Veľký poddruh s výrazne vyvinutým vrcholom lebky (crista sagittalis), jemnou srsťou a relatívne hustou podsadou srsti. Chrbát má relatívne čisto strieborne-sivý odtieň, zatiaľ čo lebka je biela so širokými čiernymi pásmi. V jeseni váži od 20 do 24 kg, niektoré jedince aj viac.[33] | Celá Európa, vrátane Rodosu, Kréty a Španielska. Jeho východné rozšírenie zahŕňa bývalé sovietske republiky, východne k Volge, Krymu, Predkaukazsku a Kaukazu. | alba (Gmelin, 1788) britannicus (Satunin, 1905) |
| Meles meles arcalus
|
Miller, 1907 | Kréta | ||
| Meles meles canescens
|
Blanford, 1875 | Malý poddruh so špinavo sivým chrbtom a hnedými vzormi. Hlava je totožná s Meles m. meles, má slabší vrchol lebky a jeho horné stoličky sú pretiahnuté podobne ako u Meles leucurus[33] | Zakaukazsko, Kopetdag, Turkménsko, Irán, Afganistan a pravdepodobne Malá Ázia | minor (Satunin, 1905) ponticus (Blackler, 1916) |
| Meles meles heptneri | Ognev, 1931 | Veľký poddruh s viacerými znakmi ako ázijský Meles leucurus, najmä jeho vyblednutá farba a rovné pruhy na hlave.[33] | Stepy v severovýchodnom Predkaukazsku a delta Volgy. | |
| Meles meles marianensis | Graells, 1897 | Pyrenejský polostrov | mediterraneous (Barrett-Hamilton, 1899) | |
| Meles meles milleri
|
Baryshnikov, Puzachenko and Abramov, 2003 | Malý poddruh. | Juhozápadné Nórsko | |
| Meles meles rhodius | Festa, 1914 | Rodos | ||
| Meles meles severzovi | Heptner, 1940 | Malý poddruh so strieborno sivým chrbtom a bež žltého lesku. Pruhy na hlave sú široké a cez celé ucho. Jeho lebka vykazuje viaceré podobnosti medzi európskym a ázijským jazvecom. [33] | Okolie pravostranných prítokov rieky Pandž, horná Amudarja, Pamíro-Alaj, Ferganská kotlina a jej susedné južné pohoria | bokharensis (Petrov, 1953) |
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha III).[34]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b IUCN Red list 2020.1. Prístup 2. apríla 2020.
- ↑ a b BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia), s. 154 - 156.
- ↑ a b LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 64 – 65.
- ↑ a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Jazvec lesný - Meles meles, s. 455 - 462.
- ↑ a b c jazvec. In: Pyramída (encyklopedický časopis)
- ↑ klenovec.sk, [cit. 2021-05-23]. Dostupné online. Archivované 2021-05-23 z originálu.
- ↑ a b jazvec. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II. E – M. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 379 s. S. 198.
- ↑ a b jazvec. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 719. ; borsuk. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 146.
- ↑ a b jazvec. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok I A – J. Bratislava : Veda, 1991. 536 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0228-1.
- ↑ Abramov, Alexei & Puzachenko, Andrey. (2013). The taxonomic status of badgers (Mammalia, Mustelidae) from Southwest Asia based on cranial morphometrics, with the redescription of Meles canescens. Zootaxa. 3681. 44-58. 10.11646/zootaxa.3681.1.2. [1]
- ↑ a b Wozencraft, W. Christopher (16. november 2005). "Order Carnivora (pp. 532-628)". In Wilson, Don E., and Reeder, DeeAnn M., eds. Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference (3rd ed.). Baltimore: Johns Hopkins University Press, 2 vols. (2142 pp.). ISBN 978-0-8018-8221-0. OCLC 62265494.
- ↑ The Red List Partnership [online]. iucnredlist.org, [cit. 2021-05-23]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Kolektív autorov. Cicavce. Bratislava : Ikar, 1996. ISBN 8071182362.
- ↑ KUREK, Przemysław. Spatial Distribution of Badger (Meles Meles) Setts and fox (Vulpes Vulpes) Dens in Relation to Human Impact and Environmental Availability. Acta Zoologica Lituanica. 2011-03-01, 21, 1, s. 17-23. Prevzaté z kolekcie Academic Search Complete. ISSN 13921657.
- ↑ MURPHY, D. Tuberculosis in cattle herds are sentinels for Mycobacterium bovis infection in European badgers (Meles meles) : The Irish Greenfield Study. VETERINARY MICROBIOLOGY. 2011-07-05, 151, 1-2, s. 120-125. Prevzaté z kolekcie Science Citation Index. ISSN 03781135.
- ↑ a b c d Grzimek’s Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volumes 12–16, Mammals I–V, edited by Michael Hutchins, Devra G. Kleiman, Valerius Geist, and Melissa C. McDade. Farmington Hills, MI: Gale Group, 2003.
- ↑ Kurtén, Björn (1968). Pleistocene mammals of Europe. Weidenfeld and Nicolson s. 103 – 105
- ↑ Mammiferi d'Italia. [s.l.] : Quaderni di Conservazione della Natura, 2002. Dostupné online. ISBN 15922901 Chybné ISBN. S. 146 – 149.
- ↑ a b badger [online]. Encyclopædia Britannica Inc., 2011, [cit. 2011-11-07]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b (Harris a Yalden 2008, 427)
- ↑ a b (Heptner a Sludskii 2002, 1234 – 1237)
- ↑ (Heptner a Sludskii 2002, 1272)
- ↑ SLÁDEK, Jozef; MOŠANSKÝ, Aristid. Cicavce okolo nás.. Martin : Osveta, 1985.
- ↑ Anděra, Miloš; Horáček, Ivan - Poznáváme naše savce. Mladá fronta, 1982. (CZ)
- ↑ https://www.interregeurope.eu/bioregio/
- ↑ Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík [online]. the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org, 2014, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online. Archivované 2017-06-03 z originálu. (En)
- ↑ a b Savci. Praha : Ikar, 1996. ISBN 80-85944-37-5. S. 146 – 149.
- ↑ BALESTRIERI, A; REMONTI, L; PRIGIONI, C. Observations on marking behaviour in a low-density population of European badgers (Meles meles). ACTA ETHOLOGICA. 2011-10-01, 14, 2, s. 65-68. Prevzaté z kolekcie Science Citation Index. ISSN 08739749.
- ↑ HANZÁK, Jan. Naši savci. Praha : Albatros, 1970. S. 284.
- ↑ jazvec lesný [online]. SAŽP, [cit. 2011-11-03]. Dostupné online. Archivované 2010-08-20 z originálu.
- ↑ (Heptner a Sludskii 2008, 1279 – 1281)
- ↑ Pelikán, J., Gaisler, J., Rödl, P.:Naši cicavce, Praha 1979, s. 83.
- ↑ a b c d (Heptner a Sludskii 2002, 1253 – 1254)
- ↑ Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jazvec lesný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Jazvec lesný
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Harris, Stephen; Yalden, Derek (2008), Mammals of the British Isles. (4th Revised edition vyd.), Mammal Society, ISBN 0906282659
- Heptner, V. G.; Sludskii, A. A. (2002), Mammals of the Soviet Union. (Vol. II, part 1b, Carnivores (Mustelidae and Procyonidae). vyd.), Washington, D.C.: Smithsonian Institution Libraries and National Science Foundation, ISBN 90-04-08876-8
- Meles meles. 2006 IUCN Red List of Threatened Species. prístup 2. 11. 2011.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Jezevec lesní na českej Wikipédii a European badger na anglickej Wikipédii.