Jazyčník sibírsky
| Jazyčník sibírsky | |
 Jazyčník sibírsky – skupina dospelých jedincov. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Ligularia sibirica (L.) Cass.[2][3], 1823[2][3] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Jazyčník sibírsky [4] (lat. Ligularia sibirica)[3] je druh trvácej byliny rodu jazyčník, z čeľade astrovité (Asteraceae).[4] Jeho prirodzený areál zahŕňa oblasti od európskeho Ruska cez Áziu až po Tichý oceán.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Jazyčník sibírsky je trváca bylina s krátkym hrubým a rozkonáreným podzemkom. Byľ je priama, nerozkonárená, dutá, lámavá, pozdĺžne ryhovaná, hnedočervená, holá alebo pavučinato vlnatá, až dohora listnatá, vysoká 30 až 200 cm.[4][5][6][7]
Prízemné a dolné byľové listy sú stopkaté, stopka je ryhovaná, dlhá až 80 cm (výrazne dlhšia ako čepeľ). Čepeľ je trojuholníkovito obličkovitá, na okraji zúbkatá, na líci holá, na rube roztrúsene krátko chlpatá, dlhá do 15 cm a široká do 12 cm. Stredné listy sú sediace alebo krátko stopkaté, horné listy sú redukované, šupinovité, sediace, hnedočervené.[4][5][6][7]
Zložené súkvetie tvorí hustý vrcholový strapec alebo metlinu, s dĺžkou do 50 cm. Úbory v súkvetí sú krátko stopkaté, s priemerom 20 až 30 mm a vyrastajú z pazúch kopijovitých listeňov. Jazykovité kvety sú v počte 6 až 10, sú zlatožlté, lúče sú podlhovasté, na vrchole trojzubé. Rúrkovité kvety (terč) sú zlatožlté, v počte 8 až 30, dlhé do 14 mm. Blizna je dvojramenná, vyčnievajúca z koruny a oblúkovito prehnutá. Nitky tyčiniek sú holé, prirastené ku korune a peľnice sú zrastené do rúrky. Valcovitý zákrov tvoria zákrovné listene, ktoré sú široko čiarkovité alebo kopijovité, na vrchole červenohnedé.[4][5][6]
Plodmi sú žlté až hnedé nažky, ktoré sú valcovité až podlhovasté, dlhé 4 až 5 mm, na vrchole s chocholcom. Chocholec je dlhší ako nažka a tvoria ho jednoduché špinavobiele štetinky.[4][5][6]
Druh je premenlivý v celkovej veľkosti jedincov, tvare listovej čepele prízemných listov a dĺžke ich stopky a okraji listovej čepele.[4]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Jazyčník sibírsky sa súvisle vyskytuje od európskej časti Ruska cez celú Áziu až po pobrežie Tichého oceánu. V Európe zasahuje až za polárny kruh (polostrov Kola). Najzápadnejší výskyt je v strednom a južnom Francúzsku.[4] Za zavlečený druh sa považuje v Rakúsku.[3]
Na Slovensku má ťažisko výskytu v Slovenskom raji (Vernár, Pusté Pole, dolina Veľkej Bielej vody, Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Stratená, Veľké a Malé Zajfy)[8] a v oblasti Kráľovej hole. Izolovane sa vyskytuje v pohorí Branisko. Nepôvodný výskyt je v podhorí Belianskych Tatier, v NPR Belianske lúky.[4][5] Najvyššie doložený výskyt bol zaznamenaný na Pustom Poli, vo výške okolo 1 000 m n.m.[4] U nás sa považuje za zraniteľný druh a je chránený.[1][7]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Jazyčník sibírsky osídľuje slatinné rašeliniska, barinaté a rašelinaté lúky, brehové porasty najmä v podhorskom stupni. Obsadzuje miesta so stálou, vysokou hladinou podzemnej vody. Vyžaduje výživné, zásadité až slabo kyslé, rašelinové aj hlinité pôdy. Rozmnožuje sa generatívne, vzácnejšie i vegetatívne. Kvitne od júla do septembra.[4][5][6][7]
Poddruhy
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci druhu eviduje databáza semenných rastlín POWO tieto súčasné poddruhy:[3][9]
- Ligularia sibirica subsp. abakanica (Pojark.) E.Wiebe – Krasnojarsk.[10]
- Ligularia sibirica subsp. arctica (Pojark.) V.G.Sergienko – severoeurópske Rusko a západná Sibír. [11]
- Ligularia sibirica subsp. lydiae (Minderova) Tzvelev – Pobaltské štáty až severoeurópske Rusko.[12]
- jazyčník sibírsky pravý (Ligularia sibirica subsp. sibirica) – Európa až Ruský Ďaleký východ.[13]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Detail súkvetia zloženého z kvetných úborov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ed. Daniel Baláž, Karol Marhold, Peter Urban. Zväzok Suplement 20. Banská Bystrica : ŠOP Banská Bystrica, 2001. 77 s. S. 62.
- ↑ a b G.-F.Cuvier, Dict. Sci. Nat., ed. 2. 26: 402 (1823)
- ↑ a b c d e f Ligularia sibirica (L.) Cass. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-12-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 87-91.
- ↑ a b c d e f Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1097.
- ↑ a b c d e Chránené rastliny. Ed. Dušan Randuška, Milan Križo. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 409 s. S. 250.
- ↑ a b c d Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Ed. Michal Hrabovský a kol.. 1. vyd. Bratislava : IKAR, 2021. 387 s. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 146-147.
- ↑ Flóra Národného parku Slovenský raj. Ed. Anna Leskovjanská. 1. vyd. Spišská Nová Ves : ŠOP Spišská Nová Ves, 2014. 94 s. ISBN 978-80-89310-82-1. S. 50.
- ↑ Ligularia sibirica (L.) Cass. [online]. IPNI – International Plant Names Index, Kew, [cit. 2024-12-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Ligularia sibirica subsp. abakanica (Pojark.) E.Wiebe [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-12-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Ligularia sibirica subsp. arctica (Pojark.) V.G.Sergienko [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-12-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Ligularia sibirica subsp. lydiae (Minderova) Tzvelev [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-12-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Ligularia sibirica subsp. sibirica [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-12-09]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jazyčník sibírsky
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Jazyčník sibírsky
