Jazyčník sivý
| Jazyčník sivý | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Ligularia carpathica (Schott, Nyman & Kotschy) Pojark.[2][3], 1961[2][3] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Jazyčník sivý[4] (lat. Ligularia carpathica)[3] je druh trvácej byliny rodu jazyčník, z čeľade astrovité (Asteraceae).[4] Jeho prirodzený areál zahŕňa východné a južné Karpaty.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Jazyčník sivý je trváca, sivozelená, v hornej časti niekedy červenkastá bylina s hrubým podzemkom. Byľ je priama, oblá, jemne pozdĺžne ryhovaná, holá, vysoká 50 až 150 (200) cm.[4][5]
Prízemné listy sú podlhovasto vajcovité až elipsovité, dlhé do 25 cm a široké do 15 cm. Čepeľ je celistvookrajová alebo plytko drobno zubatá, holá, na báze zúžená do krídlatej listovej stopky, rovnako dlhej ako čepeľ. Byľové listy sú menšie, málopočetné, čepeľ je objímavá, najvyššie listy sú sediace.[4][5]
Zložené súkvetie tvorí krátky vrcholový strapec alebo metlinu. Úbory sú krátko stopkaté, s priemerom 25 až 30 mm. Stopka úboru je dlhá 10 až 50 mm, je pozdĺžne ryhovaná a vyrastá z pazúch trojuholníkovitých až čiarkovitých listeňov. Oba druhy kvetov v úbore sú žlté. Jazykovitých kvetov býva 6 až 12, lúče sú podlhovasto elipsovité, dlhé do 13 mm, na vrchole s niekoľkými zubmi. Rúrkovité kvety sú početné, dlhé do 5 mm. Valcovitý zákrov tvorí 10 až 12 čiarkovito kopijovitých zákrovných listeňov.[4][5]
Plodmi sú žltohnedé valcovité nažky, dlhé do 9 mm, na vrchole s jednoduchým špinavobielym chocholcom.[4][5]
Taxonomická poznámka
[upraviť | upraviť zdroj]Pri objavení tohto druhu na Slovensku, na vrchu Malý Radzim, určil Hajdúk (1957) rastliny ako Ligularia glauca (L.) O. Hoffm. Populácie zo západnej časti areálu tohto taxónu (vrátane Slovenska) však neskôr Pojarkova (1961) odčlenila ako samostatný druh Ligularia carpathica.[4] Areál rozšírenia druhu Ligularia glauca (L.) O.Hoffm. je vymedzený len na západnú a strednú Sibír a Mongolsko.[6]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Prirodzený areál jazyčníka sivého zahŕňa len východné a južné Karpaty, kde je na západnej hranici rozpadnutý na niekoľko izolovaných výskytov s veľmi malým počtom lokalít na západnej Ukrajine, v Rumunsku, Bulharsku a na Slovensku.[3][4] U nás má jedinú známu lokalitu v Slovenskom rudohorí, nad obcou Vyšná Slaná. Výskyt je tu viazaný na južné skalnaté svahy vrchu Malý Radzim.[4]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Jazyčník sivý obsadzuje priehlbiny trávnatých skalných terás na výslnných vápencových skalách. Najvyššie položený výskyt u nás bol zaznamenaný na vrchu Malý Radzim, vo výške 950 m n.m. Kvitne od (mája) júna do júla (augusta).[4][5] Rozmnožuje sa generatívne, i vegetatívne (odnožami).[4] U nás sa tento druh považuje za kriticky ohrozený a je chránený zákonom.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ed. Daniel Baláž, Karol Marhold, Peter Urban. Zväzok Suplement 20. Banská Bystrica : ŠOP Banská Bystrica, 2001. 77 s. S. 62.
- ↑ a b V.L.Komarov (ed.), Fl. URSS 26: 848 (1961)
- ↑ a b c d e Ligularia carpathica (Schott, Nyman & Kotschy) Pojark. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-12-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 92-93.
- ↑ a b c d e Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1096-1097.
- ↑ Ligularia glauca (L.) O.Hoffm. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-12-09]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jazyčník sivý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Jazyčník sivý
