Jean-Baptiste Camille Corot
| Jean-Baptiste Camille Corot | |
| francúzsky maliar | |
 | |
| Narodenie | 16. júl 1796 Paríž, Francúzsko |
|---|---|
| Úmrtie | 22. február 1875 (78 rokov) Paríž, Francúzsko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Jean-Baptiste Camille Corot |
Jean-Baptiste Camille Corot (* 16. júl 1796, Paríž, Francúzsko – † 22. február 1875, tamže) bol francúzsky maliar - krajinár. Corota občas nazývajú „otcom impresionizmu“. Je pochovaný na cintoríne Père Lachaise.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzal zo zámožnej rodiny. Jeho otec bol obchodníkom so súknom, jeho matka, pôvodom Švajčiarka, vlastnila známy obchod s módou. Po nie veľmi brilantných štúdiách umiestnil mladého Corota jeho otec k istému obchodníkovi so súknom. Mladý muž však mal len veľmi malý zmysel pre obchod a podarilo sa mu v roku 1822 presvedčiť rodičov, aby mu dovolili pokúsiť sa o kariéru maliara a aby mu dávali ročnú rentu 1 500 frankov.
Na jar toho istého roku začal navštevovať ateliér maliara Achillea Etna Michallona, ktorý bol iba o niečo starší ako on sám. Ten sa nedávno vrátil z Ríma, kam ho doviedla Veľká cena historického krajinárstva získaná v roku 1817. Michallon vyučuje Corota podľa princípov neoklasicizmu a nabáda ho pracovať v plenéri (vo voľnej prírode). Avšak Michallon umiera o niekoľko rokov neskôr a Corot pokračuje vo svojich štúdiách s Jean-Victorom Bertinom, ktorý bol Michallonovym učiteľom, a ktorý ako on sám vyučoval Corota umeniu neoklasicistických kompozícií a historického krajinárstva. Bertin ho nabádal ísť pracovať do lesa vo Fontainebleau. Corot sa takto stal prvým maliarom, ktorý navštevoval dedinu Barbizon. Vzťah medzi klasickými ideálmi a pozorovaním prírody (čo Bertin sám zdedil od výuky Pierre-Henriho de Valenciennesa), majstra Bertina a Michellona ostalo základom počas celej jeho kariéry.
Corot navštívil Taliansko trikrát (1825 – 1828, 1834, 1843), precestoval Francúzsko (Limousin, Auvergne, Dauphiné, Morvan, Bretónsko, Sever, údolie Seiny, les vo Fontainebleau). 30. roky potvrdili Corotov talent, nákupy obrazov a počty sa množili.
Niekoľko Corotovych nasledovateľov sa nazývalo « Corotovi žiaci », najznámejší sú Boudin, Lépine, Chintreuil, Français, Morisotová či Menn. Počas niekoľkých posledných rokov života zarábal svojimi obrazmi, o ktoré bol veľký záujem, značné sumy peňazí. V roku 1871 daroval £ 2000 chudobnému človeku v Paríži (ktoré zobral počas výstavy) a jeho kontinuálna charita bola dlhú dobu objektom poznámok. Corotove diela sú roztrúsene po Francúzsku, Nizozemsku, Spojenom kráľovstve a Amerike.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Corot nepatrí do žiadnej školy, avšak jeho výskumy ohľadom svetla v takmer tej istej obyčajnej vonkajšej scenérii, ale s malými variáciami, oznamujú príchod « Barbizonskej školy » a ovplyvnenie impresionistov. Corot bol veľmi produktívny.
Corot pracoval v štýle realistov a romantikov jeho čias. Spomedzi maliarov klasifikovaných ako maliari “Barbizonskej skoly”, Corotove umenie je individualistickejšie ako umenie Rousseaua, ktorého diela su prísne tradicionalistické, je poetickejšie ako umenie Daubignyho, ktorý je aj tak Corotov vtedajší najväčší rival. Corotove umenie je malebnejšie ako umenie Jean-Françoisa Milleta, ktorý sa držal viac strnulej pravdy ako poetického cítenia.
Historici určitým spôsobom spoločne rozdelili Corotovu tvorbu do období, aj keď hraničný bod medzi jednotlivými obdobiami ostáva neurčitý, keďže Corot často dokončil obraz niekoľko rokov potom ako ho začal. V ranom období Corot maľoval tradične a « tvrdo » - s minútovou presnosťou, čistými líniami s absolútnou presnosťou zobrazovaných objektov. Po päťdesiatke sa jeho metóda zmenila do širokého rozpätia tónov a prístupu poetickej sily. O 20 rokov neskôr (od okolo roku 1865) spôsob jeho maľby dosiahol plnosť mystiky a poézie. V posledných 10 rokoch života sa Corot stal “otcom Corotom” v Parížskych umeleckých kruhoch, kde sa naňho pozeralo s osobnou náklonnosťou a kde bol považovaný za jedného z piatich alebo šiestich najväčších krajinárskych maliarov, spolu s menami ako Hobbema, Lorrain, Turner a Constable.
Corotov prístup ku krajine je tradičnejší ako sa obvykle považuje. Porovnávaním dokonca aj jeho neskorého obdobia charakteristického maľbou stromov a aranžovaním; s maľbami Clauda Lorraina, tak ako visí v Bridgewater gallery, je zjavná určitá podobnosť.
Okrem krajiniek, ktorých Corot namaľoval niekoľko 100, Corot vytvoril i množstvo cenných figurálnych obrazov. Jednalo sa väčšinou o štúdiové kusy, vykonané pravdepodobne s úmyslom dokonalej kresby, ako s úmyslom produkcie obrazov. Ešte stále mnoho z nich sa vyznačuje vycibrenou kompozíciou a vo všetkých prípadoch je farba výnimočná svojou silou a čistotou. Corot vytvoril tiež niekoľko gravúr a ceruzových skíc.
Najznámejšie diela
[upraviť | upraviť zdroj]- Dopoludnie („Une Matinée“), 1850, Louvre
- Macbeth, 1859, Wallace Collection
- Jazero ("Le Lac"), 1861
- Zlomený strom („L'Abre brisé“), 1865
- Pastorále - Spomienka na Taliansko („Pastorale - Souvenir d'Italie“), 1873, Glasgow Corporation Art Gallery
- Biblis, 1875
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jean-Baptiste Camille Corot
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Jean-Baptiste Camille Corot- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jean-Baptiste Camille Corot
