Jedličkovci
| Jedličkovci | |
 erb rodu Jedličkovcov s cirkevnými insígniami Pavla Jedličku | |
| Krajina | Uhorské kráľovstvo, Krajiny českej koruny, Rakúske cisárstvo, Rakúsko-Uhorsko, Česko-Slovensko, Slovensko, Česko |
|---|---|
| Tituly | armalista, rektor, dekan, profesor |
| Zakladateľ | Ján Jedlička |
| Mýtický zakladateľ | nie je |
| Rok založenia dynastie | 1668 |
| Rok zániku dynastie | rod nevymrel |
| Štátna príslušnosť | slovenská |
| Ďalšie vetvy dynastie | slovenská a česká |
Jedličkovci (staršie aj Jedlicskovci, Gedliczkovci, lat. Jedlitska a maď. Jedlicska) bol šľachtický rod[1] slovenského pôvodu,[2] žijúci v Uhorsku a neskôr vo veľkom počte príslušníkov na území krajín českej koruny. Ich potomkovia dodnes žijú na Slovensku a v Česku.
Dejiny rodu Jedličkovcov
[upraviť | upraviť zdroj]Počas Bitky pri Moháči v bojoch, alebo pri úteku bola zabitá či zomrela veľká časť uhorskej šľachty. Práve preto sa obdobie raného novoveku stalo dobou, kedy sa do popredia začali dostávať iné šľachtické rody, prípadne začali vznikať nové šľachtické rody, medzi ktoré patrí aj rod Jedličkovcov.
Zakladateľom šľachtického rodu sa stal Ján Jedlička a jeho traja bratia Adam, Pavol a Juraj, ktorým 10. novembra 1668 udelil cisár Leopold I. šľachtický titul.[3] V tomto období žili v Novom Meste pod Šiatrom a Blatnom potoku. Adam Jedlička sa neskôr presťahoval do Dolného Lopašova, kde si postavil usadlosť. Práve z jeho vetvy pochádza arcibiskupský vikár v Trnave, ostrihomský kanonik, nitriansky archidiakon, pápežský prelát, rektor Trnavského seminára Marianum, významný slovenský historik, archeológ, zberateľ, pamiatkar, filantrop a držiteľ rádu Františka Jozefa Pavol Jedlička. Príslušníci rodu sa neskôr rozšírili do viacerých častí Rakúskej monarchie, vo veľkej miere však do Čiech a na Moravu.
Časť rodu žila aj v obci Chtelnica, kde na prelome 18. storočia a 19. storočia vplyvom úpadku remesiel, Napoleonskych vojen a celkového ochudobňovania začali obec opúšťať jednotlivé šľachtické a zemianske rody, počínajúc odchodom grófa Jozefa Erdődyho, ktorý sa koncom 18. storočia presídlil do Viedne. V 19. storočí v obci žili už len dva šľachtické rody, pričom jedným z nich boli práve Jedličkovci,[4] ktorí tu ešte zotrvali aj napriek zlej ekonomickej situácii v obci. Potomkovia tohto rodu žili v obci aj po vzniku Československa. Na zasadnutí národného výboru 21. a 24. apríla 1945 sa rozhodlo o zabavení majetkov, kedy prešli aj súkromné majetky šľachticov do národnej správy, kedy bol zoštátnený aj kaštieľ grófky Pavlíny Pálfiovej. Po komunistickom prevrate z roku 1948 bolo dňa 19. decembra 1949 založené Jednotné roľnícke družstvo s cieľom obhospodarovať pôdu v národnej správe. 30. júla 1950 bola zvolená správa JRD a za jedného z jej členov a zároveň pokladníka správy bol zvolený príslušník rodu Alojz Jedlička.[5]
Významní príslušníci rodu
[upraviť | upraviť zdroj]- Ján Jedlička (17. storočie), zakladateľ šľachtického rodu Jedličkovcov[pozn 1]
- Pavol Jedlička (* 1844 – † 1917), slovenský historik, arcibiskupský vikár v Trnave, ostrihomský kanonik, pápežský prelát, titulárny prepošt, rektor a dekan.[6]
- František Jedlička (* 1892 – † ?), československý politik a poslanec Československého dočasného národného zhromaždenia
- Alois Jedlička (* 1912 – † 2000), český bohemista, profesor českého jazyka na Karlovej univerzite a redaktor časopisu Naše řeč
- Rudolf Jedlička (* 1869 – † 1926), český lekár, zakladateľ rádiológie v Česku a zakladateľ Jedličkovho ústavu
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Všetky zdroje uvádzajú, že cisár Leopold I. udelil šľachtické postavenie Jánovi a jeho bratom, preto je považovaný za zakladateľa šľachtického rodu
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ JEDLICSKA, Pál. Kiskarpáti emlékek: Éleskőtől-Vágujhelyig. 2. vyd. Jáger : Eger: Nyomtatott az érseki lýceum könyvnyomdában, 1891. S. 323.
- ↑ Naše řeč, 1972, roč. 55, čís. 2 – 3, s. 63 – 65.
- ↑ LANČARIČ, Adrián. Štátny archív v Trnave [online]. Trnava: nzr.trnava.sk, 10. 11. 2017, [cit. 2017-11-10]. Dostupné online. Archivované 2020-09-24 z originálu.
- ↑ POLAKOVIČ, Jaroslav. Chtelnica 790. Obecný úrad Chtelnica : Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV Bratislava, 1998. 210 s. ISBN 80-967962-5-9. S. 13 – 132.
- ↑ RADOŠINSKY, Peter. História obce Chtelnica [online]. Chtelnica: www.chtelnica.sk. Dostupné online.
- ↑ Pavol Jedlička [online]. Trnava: www.trnava.vuc.sk. Dostupné online. Archivované 2020-12-02 z originálu.