Jela Krčméry-Vrteľová
| Jela Krčméry-Vrteľová | |
| dramaturgička, prekladateľka, operná speváčka, libretistka a hudobná pedagogička | |
| Rod. meno | Jela Krčméryová |
|---|---|
| Narodenie | 7. január 1924 Martin, Česko-Slovensko |
| Úmrtie | 4. november 2021 (97 rokov) Bratislava, Slovensko |
| Alma mater | Accademia Nazionale di Santa Cecilia |
| Rodičia | Štefan Krčméry Hela, rodená Karlovská |
| Manžel | Albín Vrteľ |
| Deti | Helena Čertíková (* 1952) Ladislav Vrtel (* 1953) |
Jela Krčméry-Vrteľová (* 7. január 1924, Martin – † 4. november 2021, Bratislava)[1] bola slovenská dramaturgička, prekladateľka, operná speváčka, libretistka a hudobná pedagogička.[1]
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]- starý otec Miloslav Krčméry (* 1860 – † 1902), evanjelický farár v Jasenovej
- stará mama Oľga Krčméryová (* 1868 – † 1950), kultúrna pracovníčka, publicistka, organizátorka ženského hnutia
- otec Štefan Krčméry (* 1892 – † 1955), básnik, literárny historik a kritik, prekladateľ, publicista, redaktor a organizátor literárneho, kultúrneho a osvetového života
- matka Hela Krčméryová (* 1902 – † 1970), spisovateľka
- brat Ivan Krčméry (* 1921 – † 1997), publicista a prekladateľ
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Jela Krčméry-Vrteľová pochádzala zo známej Krčméryovskej rodiny. V rokoch 1935 – 1943 študovala na gymnáziu a po vojne v rokoch 1945 – 1948 na konzervatóriu v Bratislave, potom v rokoch 1948 – 1950 na hudobnej akadémii (Accademia Nazionale di Santa Cecilia) v Ríme, kde sa dostala ako laureátka medzinárodnej speváckej súťaže Pražská jar. V rokoch 1946 – 1952 pôsobila ako sólistka Opery Slovenského národného divadla (SND). V rokoch 1952 – 1966 bola lektorkou opery a redaktorkou divadelných publikácií SND, v rokoch 1966 – 1967 dramaturgičkou Česko-slovenskej televízie. Od roku 1967 znova redaktorkou publikácií SND a od roku 1971 dramaturgičkou Opery SND.[1]
Je autorkou či spoluautorkou libriet k operám Tibora Andrašovana Figliar Geľo (1958), Eugena Suchoňa Svätopluk, M. Kořinka Ako šlo vajce na vandrovku. Venovala sa prekladateľskej činnosti. Z taliančiny, nemčiny a francúzštiny preložila viac ako 70 libriet. Vydala albumy klasických, operných a zborových piesní, spolupracovala s rozhlasom, televíziou, so Slovenskou filharmóniou, vydala zbierky veršov. Od roku 1953 bola redaktorkou mesačníka Javisko. V roku 2018 obdržala Cenu ministerky kultúry SR za dlhoročnú tvorivú činnosť v Opere SND a výnimočný prínos v oblasti umenia a kultúry. Bola aktívnou členkou spolku slovenských žien Živena, členkou Spolku Martina Rázusa, je laureátkou Ceny Sebastian za roky 2012 – 2013.[2][3]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- KRČMÉRY-VRTEĽOVÁ, Jela. Nokturná a pastorále. Čadca : Tlačové konzorcium Kysuce, 1997. 55 s.
- KRČMÉRY-VRTEĽOVÁ, Jela. Preletím ponad život. 1. vyd. [Modra] : Spoločnosť priateľov poézie, c2002. 123 s. ISBN 80-968343-9-8.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- 2011: cena Výnimočná žena Slovenska od Ministerstva práce a sociálnych vecí SR[4]
- 2014: Cena Sebastian za roky 2012 – 2013[3]
- 2018: Cena ministerky kultúry SR za dlhoročnú tvorivú činnosť v Opere SND a výnimočný prínos v oblasti umenia a kultúry[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Jela Krčméry-Vrteľová [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, [cit. 2024-01-13]. Dostupné online.
- ↑ BLAHO, Vladimír. K storočnici Jely Krčméry-Vrteľovej [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2024-01-07, [cit. 2024-01-13]. Dostupné online.
- ↑ a b TASR. Osobitnú cenu Sebastian prevzala aj Jela Krčméry-Vrteľová. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-03-22. Dostupné online [cit. 2024-01-13].
- ↑ a b URSÍNYOVÁ, Terézia. Za Jelou Krčméry-Vrteľovou, výnimočnou ženou Slovenska [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2021-11-08, [cit. 2024-01-13]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- URSÍNYOVÁ, Terézia. Zlaté hlasy. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2014. 163 s. ISBN 978-80-8046-691-6.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Jela Krčméry-Vrteľová Archivované 2024-01-13 na Wayback Machine na webe spolku Živena
- Zoznam diel Jely Krčméry-Vrteľovej v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice