Svätopluk (opera)

Svätopluk Svätopluk
Secesné sgrafito z prostějovského zámku zobrazujúce legendu o troch prútoch kráľa Svätopluka
Vznik
Hudba	Eugen Suchoň
Libreto	Eugen Suchoň, Ivan Stodola, Jela Krčméry-Vrteľová
Predloha	Ivan Stodola: Kráľ Svätopluk a historické pramene
Obdobie vzniku	1952 – 1959
Premiéra
10. marca 1960 Slovenské národné divadlo, Bratislava
Informácie o predstavení
Jazyk	slovenčina
Počet dejstiev	3
Miesto a čas diania	Okolo roku 894 na Veľkej Morave
Pozri tiež Zoznam opier

Hudobný portál

Divadelný portál

Svätopluk je slovenská opera Eugena Suchoňa s podtitulom Hudobná dráma v troch dejstvách na libreto Eugena Suchoňa, Ivana Stodolu a Jely Krčméry-Vrteľovej spracovaného voľne podľa drámy Ivana Stodolu Kráľ Svätopluk.

Dielo

Suchoň použil formu veľkej uzavretej trojdielnej symetrie, v ktorej korešponduje tretie dejstvo s prvým, zatiaľ čo stredné dejstvo predstavuje kontrast. Svätopluk je monumentálnou historickou freskou, ktorú možno smelo označiť za priamo nadväzujúcu na podobné diela veľkých hudobných skladateľov najmä ruskej národnej školy – napr. Musorgskij, Glinka, alebo českej národnej školy – Smetana, Dvořák a pod. Autorom týchto diel, či už šlo o opery Boris Godunov, Život za cára alebo Libuše, išlo prostredníctvom zachytenia skutočných historických udalostí z dejín toho-ktorého národa prebudiť záujem o dejiny tohto národa, ale najmä prebudiť národné povedomie v danom čase. Inak tomu nebolo ani v rokoch päťdesiatych, kedy Suchoň pracoval na svojej druhej opere. Vytvára dielo mimoriadne silnej výpovednej hodnoty, ktoré v sebe skĺbuje drámu jednotlivca – vladára a jeho vzťahu k Bohu i k jeho synom, ako aj drámu celého slovenského národa. Základom Suchoňovho tvorivého prístupu je dynamické vykresľovanie jednotlivých postáv, ktoré vytvoril ako živé, nie jednoznačne kladné ani jednoznačne záporné, ale postavy v deji, v pohybe, ktoré reagujú na dané dejové skutočnosti.

Osudy a inscenácie diela

• Suchoň dielo tvoril v rokoch 1952 – 1959.

• Premiéra diela bola 10. marca 1960 v Slovenskom národnom divadle v réžii Miloša Wasserbauera a pod dirigentskou taktovkou Tibora Freša.

• Po rozdelení Česko-Slovenska sa kráľovské fanfáry z tejto opery stali fanfárami prezidenta Slovenskej republiky.

Obsadenie

Postava	Hlasový odbor
Kráľ Svätopluk	bas
Mojmír II	barytón
Svätopluk, ml.	tenor
Predslav	tenor
Dragomír, hradný špán	barytón
Ľutomíra	soprán
Záboj, igric a pisár	tenor
Blagota, pohanská otrokyňa	alt
Milena, jej dcéra	soprán
Žrec	bas

Dej

Dej opery sa odohráva okolo roku 894 na Veľkej Morave, keď kráľ Svätopluk, cítiac svoju blízku smrť, odovzdáva vládu svojím dvom synom. Fiktívny dej je čiastočne založený na historických reáliách a historických postavách.

• 1.dejstvo: Igric Záboj ľúbi kňažnú Ľutomíru, ktorá sa potajme usiluje dostať na veľkomoravský prestol svojho otca, panónske knieža Braslava. Záboj jej vyzradí tajné správy o tom, že Svätopluk sústreďuje vojsko za Dunajom a chystá sa napadnúť Frankov. Ľutomíra pošle túto dôležitú zvesť po holubici do Panónie. Kráľ Svätopluk slávnostne ustanovuje nových vodcov ríše – svojich synov Mojmíra a mladého Svätopluka. Mojmír je prívržencom učenia Konštantína a Metoda, chce pozdvihnúť ľud z poroby, zbaviť ríšu franských kňazov a zrušiť rabstvo. Mladý Svätopluk je naopak ctižiadostivý, slávybažný a rád by sa za pomoci Frankov zmocnil trónu sám. Otrokyňa Blagota prosí o pomoc pre svoju dcéru Milenu, ktorú zajali pohania a chcú z nej urobiť živú obeť svojim bohom. Svätopluk dáva túto vec posúdiť svojim synom – Mojmír chce dievča ihneď oslobodiť a pohanov rozprášiť, naopak Svätopluk ml. sa pohanov zastáva, vidí v nich predovšetkým dobrých bojovníkov a svojich spojencov. Strhne sa hádka, v ktorej obaja synovia zaútočia na kráľa výčitkami za smrť strýka Rastislava, potom ako im Svätopluk oznamuje, že chystá výpad proti Franskej ríši. Vojak prináša správu, ktorú našiel v zastrelenj holubici – bola to správa, ktorú vyslala Ľutomíra. To kráľa pobúri, rozkáže nastúpiť vojsku a sám povedie výpad proti Frankom.

• 2. dejstvo: Pohanské pohrebisko. V duchu dávnych rituálov pri pohrebe junáka zo vznešeného rodu, ktorý zahynul ako hrdina v boji, musí zahynúť mladé dievča ako jeho posmrtná nevesta. K pohanom prichádza Svätopluk mladší. Pohanskí žreci mu veštia vôľu boha Perúna: zabi kráľa – svojho otca a ty sám nám budeš vládnuť. Svätopluk súhlasí a uteká. Vtom vpáli pluk Mojmírovho vojska, pohanov rozpráši, zrúca ich modly a oslobodí mladučkú Milenu, ktorá sa z vďaky ponúkne do jeho služieb. Vojaci Mojmíra vyzývajú, aby dobyli hrad jeho otca a aby Mojmír zaujal trón, no Mojmír odmieta konať čokoľvek proti svojmu otcovi, chce však ísť za ním a vyjednávať s ním o ďalšom spôsobe vlády na Veľkej Morave. Ľutomíra, ktorá všetko počula, rozhodne sa intrigou zničiť Mojmíra a túži sama sa stať veľkomoravskou kňahyňou.

• 3. dejstvo: Svätoplukov radca Dragomír sa dozvedel o Mojmírovom čine a dal ho zajať. Mojmír priznáva, že pobil pohanov, ale odmieta obvinenie, že chcel zabiť otca. Vtom vystúpi Ľutomíra a lstivo prehlási, že list, ktorý napísala a zachytili ho kráľovské stráže, videla písať Mojmíra. To kráľa položí a Mojmíra dá uväzniť. Milena, ktorá sa stala vernou spoločníčkou Mojmíra sa vrhá ku kráľovým nohám a prosí za Mojmíra, tvrdí, že počula, že nie Mojmír, ale jeho druhý syn má byť otcovrahom. Dievčaťu síce nik neverí, ale predsa dá Dragomír kráľa ostrejšie strážiť. Pri splne mesiaca prichádza Svätopluk mladší a dvíha zbraň proti otcovi, vtom ho stráže zadržia a kráľ neverí vlastným očiam. Prežíva hlbokú osobnostno citovú krízu – obaja synovia sú proti nemu, obaja siahli na jeho život. V zúfalstve vidí zjavenie zakrvavených očí, ktoré mu pripomína jeho dávny čin zrady svojho strýka Rastislava. V poblúznení ho nájde jeho tretí syn Predslav, ktorý je mníchom a prišiel otca povzbudiť, poprosiť za svojich bratov, aby im kráľ odpustil a trest smrti, na ktorý čakajú. Kráľ vraví: „Netreba“. Cíti, že jeho život sa končí, zvoláva ľud i synov, odpúšťa im a rozdeľuje im vládu. Tu berie do rúk prúty a vystríha synov pred nejednot-nosťou. „Po jednom každý z nich poľahky sa skloní, spojte ich vo zväzok, nik ich nerozlomí“. Kráľ umiera a svár medzi synmi sa začína. Svätopluk mladší nie je spokojný so svojim údelom a útočí mečom na Mojmíra, ktorý sa stal dedičom kráľovskej koruny. Mojmíra zachráni vlastným telom Milena, ktorá umiera takmer v tú istú chvíľu ako kráľ, Svätopluk mladší uteká so slovami: „Mojmír, na bojisku sa ešte stretneme!“ a osud Veľkomoravskej ríše je tým spečatený.

Cenzúra

Opera Svätopluk, podobne ako Suchoňova prvá veľká opera, Krútňava, musela takisto odolávať ideologickým tlakom komunistického režimu. Napríklad v nahrávke vydavateľstva OPUS je zjavná ideologická zmena textu v árii Svätopluka, kde namiesto: „Kláštor vzal mi najmladšieho, nemal som Ťa stratiť Predslav môj...“ je uvedené: „Azda sa ešte pomeríme, snáď sa ešte všetko napraví“.

Pozri aj

• Eugen Suchoň
• Opera
• Zoznam opier

Externé odkazy

• Peter Štilicha: Prípravu na tvorbu opery Svätopluk zobral Eugen Suchoň veľmi zodpovedne (rozhovor)
• Profesor Martin Homza: Poetika libreta Suchoňovho Svätopluka nie je ďaleko od historických reálií (rozhovor)
• S Petrom Štilichom o Eugenovi Suchoňovi (rozhovor)