Preskočiť na obsah

Jelenec (vrch v Bielych Karpatoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jelenec
vrch
Jelenec z úbočia Veľkej Javoriny
Štáty Slovensko Slovensko,  Česko Česko
Regióny Trenčiansky kraj, Zlínsky kraj
Okresy Nové Mesto nad Váhom, Uherské Hradiště
Obce Bzince pod Javorinou, Lubina, Strání
Pohorie Biele Karpaty
Podcelok Javorinská hornatina
Povodie Váh
Nadmorská výška 925,1 m n. m.
Relatívna výška 58 m m
Súradnice 48°51′37″S 17°42′10″V / 48,8604°S 17,7029°V / 48.8604; 17.7029
Najľahší výstup po z obce Strání-Květná
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Jelenec (Biele Karpaty)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Jelenec (vľavo) a Veľká Javorina (vpravo) z moravskej obce Strání
Veža na vrchole

Jelenec (925,1 m n. m.[1]) je tretí najvyšší vrch Bielych Karpát.

Nachádza sa v geomorfologickom podcelku Javorinská hornatina[2], v južnej časti pohoria. Ide o hraničný vrch, nakoľko jeho vrcholom prechádza slovensko-česká hranica. Leží v katastrálnom území obcí Lubina a Bzince pod Javorinou v novomestskom okrese[3] v slovenskej, východnej časti vrchu a Strání v uherskoradišťskom okrese na moravskej, západnej časti masívu. Približne 1,5 km západne sa vypína Veľká Javorina (970 m n. m.), najvyšší vrch Bielych Karpát, najbližším sídlom sú osady Šance (Moravské Lieskové) na slovenskom a Květná (Strání) na moravskom území.[4]

Stavby na vrchole

[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchole sa nachádza bývalý vojenský objekt, ktorý slúžil armáde SR až do roku 1996. Vznikol v roku 1953, kedy boli v podzemí vybudované priestory bunkra, siahajúce až 10 metrov hlboko. Popri železobetónovom podzemnom kryte s rozmermi 11,52 x 11,6 m a trojicou miestností, tu bol v roku 1981 vybudovaný komunikačný, 48 m vysoký oceľový stožiar. Slúžil retranslačnej stanici, ktorá po rozdelení Česko-Slovenska pripadla Slovensku.[5] Armáda objekt opustila v roku 1996 a od toho času chátra. V súčasnosti ho turisti využívajú ako rozhľadňu, hoci na taký účel nie je celkom vhodný a prístup naň je na vlastné riziko. Rovnako na vlastné riziko sú prístupné podzemné priestory, do ktorých sa vchádza cez drevený zrub.[5]

Chránené územie

[upraviť | upraviť zdroj]

Jelenec leží na území Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty a hrebeňom vedie spoločná hranica Prírodnej rezervácie Veľká Javorina a NPR Javorina (Česko).[1] Cieľom ochrany je "prirodzené spoločenstvo javorovo-bukového lesa v najvyšších polohách Bielych Karpát".[6]

Vrch v atraktívnej, najvyššej časti pohoria poskytuje zaujímavé výhľady; západnému horizontu dominuje susedná Veľká Javorina s Holubyho chatou, južným smerom sa rozprestiera Myjavská pahorkatina a v diaľke Čachtické Karpaty. Severovýchodným smerom možno pozorovať Veľký Lopeník s rozhľadňou a severozápadným smerom vidieť viacero vrchov na Morave. Zo sídiel možno zhliadnuť okolité obce tak na slovenskej, ako aj moravskej strane, no pri vhodných podmienkach aj Nové Mesto nad Váhom.[5]

Zaujímavý vrch je dostupný

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 52.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-05-30]. Dostupné online.
  3. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-05-30]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  4. a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-05-30]. Dostupné online.
  5. a b c MARTIN ŠIMOVEC. Vojenský priestor obsadili feťáci. SME (Bratislava: Petit Press), 2017-04-08. Dostupné online [cit. 2020-05-30]. ISSN 1335-4418.
  6. Veľká Javorina. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]