Lubina (okres Nové Mesto nad Váhom)
| Lubina | |
| obec | |
 Pamätník v Lubine
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Nové Mesto nad Váhom |
| Región | Kopanice |
| Nadmorská výška | 313 m n. m. |
| Súradnice | 48°47′02″S 17°44′09″V / 48,7838°S 17,7359°V |
| Rozloha | 29,43 km² (2 943 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 478 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 50,22 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 7. marec 1392 |
| Starosta | Martin Beňatinský[3] (HLAS-SD) |
| PSČ | 916 12 |
| ŠÚJ | 506184 |
| EČV (do r. 2022) | NM |
| Tel. predvoľba | +421-32 |
| E-mailová adresa | starosta@obeclubina.sk |
| Telefón | 032 - 7778 169 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Lubina (Nové Mesto nad Váhom District) | |
| Webová stránka: obeclubina.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Lubina je obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom. K obci patria aj osady Kopcové, Dúbrava a U Ličkov, ktoré boli vo februári 1945 vypálené nemeckými vojakmi, za pomoc partizánom. Celkom bolo zničených 11 budov.[4]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Lubina leží na slovensko-moravskom pohraničí - v podjavorinskej oblasti. Je takmer úplne zovretá v horskej doline, ohraničenej hlavným hrebeňom Bielych Karpát zo severu a ich bočnými výbežkami z východu a západu. Na juhovýchode je jej chotár ohraničený Malými Karpatami. Obec je orientovaná severojužným smerom a kopanice sú roztrúsené po svahoch bočných výbežkov. Dominantu tvorí najvyšší vrch chotára a celých Bielych Karpát - Veľká Javorina (970 m n. m.). Najnižšie položené miesto je v dolnej časti obce - 256 m n. m.
Okrem centrálnej obce spadajú do katastra aj desiatky ďalších kopaničiarských usadlostí, ktoré sa ležia hlavne nahor proti smeru toku Kamečnice. Susednými obcami Lubiny sú Stará Turá, Strání - Květná, Moravské Lieskové a Bzince pod Javorinou. Územie je koridorom k najvyššiemu vrcholu Bielych Karpát - k Veľkej Javorine. Južnou časťou katastra prechádza cesta druhej triedy z Nového mesta nad Váhom do Starej Turej, Myjavy a ďalej na Záhorie.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Lubina je odvodený od slovného základu „lub“ vo význame lyko, podkôrna časť listnatého stromu. Pomenovanie osady v takomto poraste - dubovom - „dubina, dubina, bude z teba Lubina“, je i základom povesti o založení obce.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Náboženská štruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]Obec je takmer čisto evanjelická. V súčasnosti je farský úrad evanjelickej cirkvi v Lubine zároveň aj sídlom Považského seniorátu. Seniorkou je ThDr. Eva Juríková.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Evanjelický kostol, jednoloďová pôvodne barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1784. Veža bola doplnená v roku 1795. Úpravou, ktorá mu dala súčasný charakter prešiel v roku 1883 a neskôr v roku 1921. Interiér kostola je plochostropý, sa nachádza sa tu trojramenná empora nesená murovanými stĺpmi. Oltár je barokovo-klasicistický z konca 18. storočia. Ostatné zariadenie pochádza z úpravy v roku 1883.[5] Fasády kostola sú hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá z priečelia vo forme rizalitu, je lemovaná nárožnými lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.
- Evanjelická fara, jednopodlažná jednotraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1784. Úpravami prešla na začiatku 20. storočia.[6] V dome sa narodil J. Ľ. Holuby, ktorý má na fasáde pamätnú tabuľu odhalenú v roku 1927.[7]
- Rodný dom Samuela Štúra, dvojpodlažná štvorpriestorová ľudová stavba s valbovou strechou z druhej polovice 18. storočia.[8] Fasády domu sú členené lizénovými rámami a pilastrami. Okná majú profilované nadokenné rímsy. V dome sa narodil Samuel Štúr, otec Ľudovíta Štúra. Na fasáde je osadená pamätná tabuľa dejateľa z roku 1969.[9]
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pri obci bol v rokoch 1973 - 1977 vŕtaný hlboký oporný vrt Lu-1 Lubina, ktorý dosiahol hĺbku 3300 m.[10]
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Samuel Štúr (* 1789 - † 1851), učiteľ, otec Ľudovíta Štúra
- Jozef Ľudovít Holuby (* 1836 - † 1923), evanjelický farár, senior, botanik, etnograf a historik. Patril k popredným predstaviteľom slovenského národného hnutia.
- Rudolf Uher (* 1913 - † 1987), sochár
- Miloš Uher (* 1914 - † 1945), organizátor partizánskeho hnutia na Západnom Slovensku
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Alfréd Wetzler (* 1918 - † 1988), spisovateľ, spoluautor Vrbovej a Wetzlerovej správy
- Rudolf Vrba (* 1924 - † 2006), profesor farmakológie a terapeutiky, spoluautor Vrbovej a Wetzlerovej správy
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. Poprad : Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o., 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 175.
- ↑ Lubina - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Leško B. (ed.), Babák B., Borovcová D., Boučková B., Dubecký K., Ďurkovič T., Faber P., Gašpariková V., Harča V., Köhler E., Kuděra L., Kullmanová A., Okénko J., Planderová E., Potfaj M., Samuel O., Slámková M., Slanina V., Summer J., Sůrová E., Štěrba L. & Uhman J. 1982: Oporný vrt Lubina - 1. Regionálna geológia Západných Karpát, 17, 7 – 116.