Jelito

Jelito (nárečovo aj jalito^[1]^[2], elito^[1]) môže byť:

hovorovo^[3] alebo regionálne: jaternica^[4]^[5]^[6]^[1]
staršie alebo regionálne:
- jaternica s krvou a s krúpami či žemľou (alebo občas alternatívne s obilím, krupicou či zemiakmi), t.j. krúpová či žemľová (alebo podobná) krvavnica^[7]^[8]^[9]^[10]^[11], pozri jelito (krvavnica)
- jaternica bez krvi, synonymá: biela jaternica, nekrvavá jaternica^[12]^[2], pozri pod jaternica
- jaternica v tenkom čreve^[13], pozri pod jaternica a tenké črevo
staršie: mäsom (alebo niečím podobným) nadievané črevo alebo žalúdok, t.j. jaternica, salám, párok, klobása, tlačenka a podobne, čiže ekvivalent nemeckého pojmu Wurst, občas okrem pečeňovej jaternice^[14]^[15]^[16]^[17]^[18]^[19]^[20], pozri pod mäsový výrobok
staršie:
- črevo^[4]^[21]
- hrubé črevo^[22]
- konečník^[17]
- žalúdok^[4]^[21]
expresívne:
- hlupák^[23]
- tučný, neohrabaný človek^[4], pozri obezita
- zriedkavo: nevyspaté dievča v súbore, ktoré sa stále mýli v choreografiách^[24]
- staršie: darmožráč^[8]
- modrina po bitke, najmä na zadku^[23], pozri modrina
Peter Jelito (= Petr Jelito, Peter Wurst), olomoucký biskup v 14. storočí

Zdroje

↑ ^a ^b ^c jelito. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 725.
↑ ^a ^b RIPKA, Ivor; MICHALÁČ, Jozef. Vecný slovník dolnotrenčianskych nárečí. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1981. 337 s. S. 164.
↑ jaternica. In: PISÁRČIKOVÁ, Mária, et al. Synonymický slovník slovenčiny. 3. nezm. vyd. Bratislava : Veda, 2004. 998 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0801-8.
↑ ^a ^b ^c ^d jelito. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 649.
↑ jelito. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
↑ Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru. jaternica [online]. ludovakultura.sk, 2017-10-09, [cit. 2024-07-01]. Dostupné online.
↑ Záhorská Bratislava : vlastivedná monografia Devínskej Novej Vsi, Dúbravky, Lamača a Záhorskej Bystrice. Ed. Ján Podolák. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 332 s. Dostupné online. S. 219.
↑ ^a ^b JÁNOŠÍK, Anton; JÓNA, Eugen. Slovník spisovného jazyka slovenského. Zväzok 1 A – J. Turčiansky Svätý Martin : Matica slovenská, 1946. 992 s. S. 978. (Poznámka: Prvá definícia je doslovne prevzatá z Příručného slovníka jazyk českého.)
↑ zabíjačka. In: Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska. Ed. Stanislav Brouček, Richard Jeřábek. Vyd. 1. Zväzok 3 O – Ž. Praha : Mladá fronta, 2007. Dostupné online. ISBN 978-80-204-1713-8. S. 1186.
↑ Velký zabijačkový slovník [online]. kuchynelidlu.cz, [cit. 2024-07-01]. Dostupné online.
↑ Není jelito jako jelito. Chutná v tenkém i tlustém střevě, s žemlí i kroupami [online]. Praha: Český rozhlas, 2017-11-11, [cit. 2024-07-01]. Dostupné online.
↑ PALKOVIČ, K. Reč staršej Bratislavy. In Slovenská reč 6 1992. S. 354
↑ HABOVŠTIAK, A. O názvoch jaternice v slovenských nárečiach. In: Kultúra slova č. 3 1978. S. 75 a nasl.
↑ Všeličo. In: Slovenský letopis pre históriu, topografiu, archaelogiu a ethnografiu. 30. júna 1877. V súbornom vydaní je to S. 175, 176 [1] (porov. aj napr. Wurst. In: Augsburger Anzeigeblatt 4. März 1877 S. 2 [2])
↑ jelito, hurka, krwawňík, bachor. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
↑ jelito. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok I A – J. Bratislava : Veda, 1991. 536 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0228-1. (len príklady uvedené k významu 2)
↑ ^a ^b jelito. In: Česko - německý slovník Fr. Št. Kotta Svazek:1, Strana:618 [3]
↑ Salsucium. In: DIEFENBACH, L. Glossarium Latino-Germanicum mediae et infimae aetatis. 1857. S. 509
↑ ZÍBRT, Čeněk. Staročeské umění kuchařské: S původními obrázky. Praha: Stará garda mistrů kuchařů, 1927, S. 101, 143, 340, 378
↑ KOMENSKÝ, J. A.. Janua linguarum reserata aurea: sive seminarium linguarum et scientiarum omnium (etc.). [s.l.] : Paulus Postrzihacz, 1669. 538 s. položka 421
↑ ^a ^b jelito. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok I A – J. Bratislava : Veda, 1991. 536 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0228-1.
↑ ŽIGO, P. Staršia mäsiarska slovná zásoba. In: Slovenská reč. 3 1999 [4]
↑ ^a ^b jelito. In: ORAVEC, Peter. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny. Praha : Maxdorf, 2014. 327 s. ISBN 978-80-7345-326-8. S. 96.
↑ Kopaničiar : 1955 – 2005. Ed. Viera Feriancová. Myjava : Mestský úrad, 2006. 184 s. ISBN 80-969497-7-2. S. 158.

Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje odkazy na rozličné stránky, ktoré by mohli mať rovnaký názov.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.

[SSN-1] to. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0183-8. S. 725.

[VS-2] RIPKA, Ivor; MICHALÁČ, Jozef. Vecný slovník dolnotrenčianskych nárečí. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1981. 337 s. S. 164.

[3] ternica. In: PISÁRČIKOVÁ, Mária, et al. Synonymický slovník slovenčiny. 3. nezm. vyd. Bratislava : Veda, 2004. 998 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0801-8.

[Pec-4] ↑ ^a ^b ^c ^d jelito. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 649.

[5] to. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.

[6] Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru. jaternica [online]. ludovakultura.sk, 2017-10-09, [cit. 2024-07-01]. Dostupné online.

[7] Záhorská Bratislava : vlastivedná monografia Devínskej Novej Vsi, Dúbravky, Lamača a Záhorskej Bystrice. Ed. Ján Podolák. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 332 s. Dostupné online. S. 219.

[Jóna-8] JÁNOŠÍK, Anton; JÓNA, Eugen. Slovník spisovného jazyka slovenského. Zväzok 1 A – J. Turčiansky Svätý Martin : Matica slovenská, 1946. 992 s. S. 978. (Poznámka: Prvá definícia je doslovne prevzatá z Příručného slovníka jazyk českého.)

[9] zabíjačka. In: Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska. Ed. Stanislav Brouček, Richard Jeřábek. Vyd. 1. Zväzok 3 O – Ž. Praha : Mladá fronta, 2007. Dostupné online. ISBN 978-80-204-1713-8. S. 1186.

[10] Velký zabijačkový slovník [online]. kuchynelidlu.cz, [cit. 2024-07-01]. Dostupné online.

[11] Není jelito jako jelito. Chutná v tenkém i tlustém střevě, s žemlí i kroupami [online]. Praha: Český rozhlas, 2017-11-11, [cit. 2024-07-01]. Dostupné online.

[12] PALKOVIČ, K. Reč staršej Bratislavy. In Slovenská reč 6 1992. S. 354

[13] HABOVŠTIAK, A. O názvoch jaternice v slovenských nárečiach. In: Kultúra slova č. 3 1978. S. 75 a nasl.

[14] Všeličo. In: Slovenský letopis pre históriu, topografiu, archaelogiu a ethnografiu. 30. júna 1877. V súbornom vydaní je to S. 175, 176 [1] (porov. aj napr. Wurst. In: Augsburger Anzeigeblatt 4. März 1877 S. 2 [2])

[15] to, hurka, krwawňík, bachor. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

[16] to. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok I A – J. Bratislava : Veda, 1991. 536 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0228-1. (len príklady uvedené k významu 2)

[Kott-17] to. In: Česko - německý slovník Fr. Št. Kotta Svazek:1, Strana:618 [3]

[18] Salsucium. In: DIEFENBACH, L. Glossarium Latino-Germanicum mediae et infimae aetatis. 1857. S. 509

[19] ZÍBRT, Čeněk. Staročeské umění kuchařské: S původními obrázky. Praha: Stará garda mistrů kuchařů, 1927, S. 101, 143, 340, 378

[20] KOMENSKÝ, J. A.. Janua linguarum reserata aurea: sive seminarium linguarum et scientiarum omnium (etc.). [s.l.] : Paulus Postrzihacz, 1669. 538 s. položka 421

[HS-21] to. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok I A – J. Bratislava : Veda, 1991. 536 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0228-1.

[22] ŽIGO, P. Staršia mäsiarska slovná zásoba. In: Slovenská reč. 3 1999 [4]

[Or-23] to. In: ORAVEC, Peter. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny. Praha : Maxdorf, 2014. 327 s. ISBN 978-80-7345-326-8. S. 96.

[24] Kopaničiar : 1955 – 2005. Ed. Viera Feriancová. Myjava : Mestský úrad, 2006. 184 s. ISBN 80-969497-7-2. S. 158.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]

[18]

[19]

[20]

[21]

[22]

[23]

[24]