Jenkovce
| Jenkovce | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Sobrance |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 109 m n. m. |
| Súradnice | 48°39′15″S 22°12′31″V / 48,654167°S 22,208611°V |
| Rozloha | 14,86 km² (1 486 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 410 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 27,59 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1288 |
| Starosta | Jaroslav André[3] (HLAS-SD) |
| PSČ | 072 52 |
| ŠÚJ | 522554 |
| EČV (do r. 2022) | SO |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Webová stránka: jenkovce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Jenkovce sú malá obec v okrese Sobrance. Leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Po prvý raz sa spomína v roku 1288. Od stredoveku patrila viacerým zemepánom, Jenkeiovcom, Lesteméryovcom, Naďmiháliovcom, neskôr v 18. storočí, Horváthovcom, Mokčaiovcom a v 19. storočí Ibrániovcom. V roku 1715 žilo v obci 7 poddanských domácností, podľa súpisu z roku 1828 tu bolo 83 domov a 725 obyvateľov, v roku 1869 mala 788 a v roku 1910 724 obyvateľov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom, povozníctvom a domácim remeslom, tkáčstvom. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Užskej stolice. V rokoch 1938-1945 bola pripojená k Maďarsku.
Symboly obce
[upraviť | upraviť zdroj]V dostupných prameňoch na Slovensku ani v zahraničí sa nepodarilo nájsť obecnú pečať s originálnym znamením. V Altenburgerovej zbierke pečatí v Uhorskom krajinskom archíve v Budapešti sa takáto pečať nenachádza a rovnako neúspešný bol aj výskum v archíve Slovenského ústavu kartografie a geodézie v Bratislave. Vzhľadom na tieto skutočnosti a nedochovanie druhotných správ, poukazujúcich na existenciu staršieho pečatidla s pečatným obrazom, sa pristúpilo k tvorbe úplne nového erbu. Vychádzalo sa pri tom z tradičného zamestnania obyvateľstva v minulostí, ktorým bolo poľnohospodárstvo, na čo poukazuje aj dodnes stojaci funkčný mlyn zo začiatku 19. storočia, ktorý nové pečatné znamenanie aspoň symbolicky znázorňuje.
Erb obce Jenkovce tvorí: V zelenom poli štítu strieborný biely mlyn so zlatým (žltým) kolesom a strechami, pod ním dva skrížené zlaté (žlté) zväzky obilných klasov. Vyfarbenie erbu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít bol zvolený pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Klasicistická kúria, jednopodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou zo začiatku 19. storočia. Fasáde dominuje stredný trojosový rizalit s polkruovo ukončenými oknami a trojuholníkovým štítom. Fasády sú členené zdvojenými pilastrami.[4] Kúria je zasadená do chráneného prírodnokrajinárskeho parku.[5]
- Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa, jednoloďová pôvodne baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1770. Úpravami prešiel v roku 1886, 1893 a v rokoch 1923-1924. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho úpravy z roku 1893.[6] Fasády sú členené termálnymi oknami, veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. Nad portálom je umiestnená dekoratívna rozeta.
- Reformovaný kostol, jednoloďová neoklasicistická stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z roku 1903. Interiér je zaklenutý korýtkovou klenbou. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho výstavby.[7] Fasády sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami lemovanými pilastrami a profilovanou suprafenestrou. Veža vyrastajúca zo štítového priečelia vo forme rizalitu s nárožným kvádrovaním je členená kordónovými rímsami, v hornej časti pilastrami a slepými oblúkmi, ukončená je ihlancovou helmicou.
Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]Vďaka Alžbete Mišleyovej, ktorá bola riaditeľkou tunajšej pobočky základnej umeleckej školy sa pravidelne každý rok uskutočňovali koncerty žiakov ZUŠ. Jedným z absolventov tejto ZUŠ je dirigent Adrian Kokoš.
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Tihamér Margitay (* 1859 – † 1922), maďarský maliar
- Július Béreš (* 1939 – † 2013), archeológ
- František Ruščák (* 1941), jazykovedec
- Jaroslav Bán, elektronik
- Jozef Bán, biochemik
- Ján Bán, matematik
- Adrian Kokoš, 1978 dirigent
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Jenkovce [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Jenkovce - Kostol sv. Štefana kráľa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Jenkovce - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.