Jeruzalemská Biblia

Jeruzalemská Biblia (franc. Bible de Jérusalem) je pôvodný francúzsky preklad Svätého písma, ktorý vznikol dlhoročnou prácou Jeruzalemskej biblickej školy vedenej Rehoľou kazateľov. Pre svoju kvalitu prekladu podloženú dôkladným vedeckým skúmaním, a predovšetkým kvôli rozsiahlym hodnotným poznámkam založených na archeologických, filologických, lingvistických, religionistických a iných relevantných poznatkoch, sa Jeruzalemská Biblia radí medzi významné diela katolíckej biblistiky.

Jeruzalemská biblická škola

Jeruzalemská biblická škola bola otvorená 15. novembra 1890 v Jeruzaleme ako inštitúcia, ktorá má za úlohu pestovať biblické štúdiá na vedeckom základe. Miesto pre školu bolo vybraté z hľadiska historiografického, pretože Jeruzalem je mesto, ktoré má v Svätom písme dôležitý význam, ako aj z dôvodu existencie dominikánskeho kláštora sv. Štefana ako vhodného pôsobiska novej školy. Zakladateľom a dlhoročným riaditeľom ústavu bol Marie-Joseph Lagrange, ktorý mal mimoriadny talent pre výchovu mladých vedcov. K rehoľnému rádu patrila tiež väčšina tamojších biblistov a lingvistov.

Povzbudením pre prácu školy bola encyklika Providentissimus Deus pápeža Leva XIII. z roku 1893, ktorá podporovala vedecky orientovanú katolícku exegetiku. Pôvodné úspešné pôsobenie školy bolo po roku 1903 utlmené z dôvodu obáv z tzv. modernizmu, ktoré prevládli v katolíckej cirkvi za pápeža Pia X. K uvoľneniu pomerov prišlo až vydaním encykliky Divino Afflante Spiritu pápeža Pia XII. z roku 1943. V súčasnosti je Jeruzalemská biblická škola akreditovaná pre doktorské štúdiá v rámci rímskokatolíckych biblických štúdií.

Jeruzalemská Biblia

S myšlienkou pre moderný francúzsky preklad Svätého písma prišiel dominikán Thomas-Georges Chifflot z parížskeho katolíckeho vydavateľstva Éditions du Cerf. Želal si, aby sa nový preklad Biblie stal súčasťou duchovnej obnovy Francúzska po druhej svetovej vojne. Chifflot sa s jeruzalemskými vedcami dobre poznal a považoval Jeruzalemskú biblickú školu za jedinú, ktorá je schopná preklad zaobstarať. Cez počiatočné pochybnosti sa škola do diela pustila. Roland de Vaux, vedúci školy a znalec Starého zákona, spoločne s katolíckym kňazom, exegétom, teológom a odborníkom na Nový zákon Pierrom Benoitom, zostavili rozsiahly tím prekladateľov - ako členov školy, tak aj ďalších tunajších biblistov a lingvistov.

Preklad vznikal od roku 1946 a postupne boli vydávané zošity s jednotlivými knihami Biblie. V rokoch 1949 až 1954 vyšlo štyridsaťtri zväzkov s názvom Svätá Biblia preložená do francúzštiny pod vedením Jeruzalemskej biblickej školy. K vlastným biblickým textom boli pripojené úvody k jednotlivým knihám a rozsiahly poznámkový aparát. V roku 1956 bolo dielo vydané ako celok, pričom bol čiastočne revidovaný preklad, predovšetkým však upravené a skrátené úvody a poznámky.

Vo výslednom diele sú biblické texty aj poznámkový aparát vo vzájomnej harmónii. Poznámky vlastné texty nerušia, ale vhodne ich dopĺňajú. Pri preklade bola dávaná prednosť vernosti originálu, až na ďalšom mieste bola zrozumiteľnosť a literárna hodnota. Preklad sa nesnaží vnášať do textu Svätého písma literárne kvality, ktoré nie sú vlastné originálu. V roku 1973 vyšla Biblia v druhom revidovanom vydaní už pod názvom Jeruzalemská Biblia. Tretíkrát bolo dielo vydané s malými úpravami v roku 1999.

Vysoká kvalita francúzskeho prekladu spolu s rozsiahlym poznámkovým aparátom viedli k prevodu Jeruzalemskej Biblie do ďalších jazykov vrátane angličtiny, češtiny, nemčiny, taliančiny alebo španielčiny. Na Slovensku vyšiel preklad od rímskokatolíckeho kňaza Antona Boteka s názvom Sväté písmo s komentármi a margináliami Jeruzalemskej Biblie. V roku 2013 vyšlo vydanie pod názvom Sväté písmo – Jeruzalemská Biblia.

Ukážka textu

Gn 1,1-5:

Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. A zem bola beztvárna a pustá, tma bola nad priepasťou a Boží vánok sa vznášal nad vodami. Boh povedal: „Buď svetlo!“ A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré, a Boh oddelil svetlo od tmy. Boh nazval svetlo „deň“ a tmu nazval „noc“. Bol večer a bolo ráno: prvý deň.

Ž 23,1-6:

Žalm. Dávidov. Jahve je môj pastier, nič mi nechýba. Vodí ma pokojne sa pásť na zelených pasienkoch, vedie ma na tiché miesta s čerstvou vodou, dodáva mi novej sily. Vodí ma správnou cestou, ako mi prisľúbil. I keď treba ísť tmavou úžľabinou, nebojím sa ničoho, lebo si pri mne. Tvoj prút a pastierska palica sú mi zábezpekou. Pripravuješ mi pohostenie pred očami mojich protivníkov. Mažeš mi hlavu vonným olejom a čašu mi plníš po samý okraj. Áno, šťastie a tvoja priazeň budú ma sprevádzať po celý život a tvoj dom, Jahve, bude mojím príbytkom naveky.

Lk 2,8-12:

V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v poli nocovali a strážili svoje stádo. Zrazu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude pre všetok ľud. Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jeruzalémská bible na českej Wikipédii.