Jiří Dienstbier (1937)
Jiří Dienstbier | ||||||||
Minister zahraničných vecí ČSSR (ČSFR) | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 10. december 1989 – 2. júl 1992 | ||||||||
| ||||||||
Zvláštny spravodajca OSN pre ľudské práva v Juhoslávii, Bosne a Hercegovine a Chorvátsku | ||||||||
V úrade 1998 – 2001 | ||||||||
Senátor za volebný obvod Kladno | ||||||||
V úrade 25. október 2008 – 8. január 2011 | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 20. apríl 1937 Kladno, Česko-Slovensko | |||||||
Úmrtie | 8. január 2011 (73 rokov) Praha, Česko | |||||||
Alma mater | Karlova univerzita | |||||||
Odkazy | ||||||||
jiri.dienstbier.cz | ||||||||
Jiří Dienstbier (multimediálne súbory) | ||||||||
Jiří Dienstbier, Dr. h. c. (* 20. apríl 1937, Kladno – † 8. január 2011, Praha[1]) bol český politik, novinár a disident. V rokoch 1989 až 1992 bol česko-slovenským ministrom zahraničných vecí a podpredsedom federálnej vlády, od roku 2008 bol senátorom za volebný obvod Kladno.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]V rokoch 1955 – 1960 vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity.
Ešte ako študent vstúpil v roku 1958 do Komunistickej strany Česko-Slovenska. V rokoch 1958 – 1969 pracoval ako redaktor a komentátor Československého rozhlasu, bol spravodajcom v západnej Európe, na Ďalekom východe a v Spojených štátoch.
V šesťdesiatych rokoch sa zúčastnil demokratizačného procesu („Pražská jar“) a v čase sovietskej okupácie Česko-Slovenska sa postavil proti nej. Preto bol vylúčený z KSČ a prepustený z rozhlasu.
V roku 1977 sa stal Dienstbier jedným z prvých 250 signatárov Charty 77 a v rokoch 1979 a 1985 bol jej hovorcom. Bol aj jedným zo zakladajúcich členov Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných a podieľal sa na vydávaní samizdatov. Z týchto dôvodov bol v rokoch 1979 – 1982 vo väzení a neskôr mohol vykonávať iba podradné manuálne práce.
Po vzniku Občianskeho fóra (OF) v novembri 1989 sa nakrátko stal hovorcom jeho koordinačného centra. Už v decembri bol vymenovaný za ministra zahraničných vecí. Do zániku Česko-Slovenska bol podpredsedom vlády a poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia za OF, neskôr za Občianske hnutie.
V rokoch 1998 – 2001 bol zvláštnym spravodajcom Komisie pre ľudské práva OSN pre Juhosláviu, Bosnu a Hercegovinu a Chorvátsko. V roku 2000 neúspešne kandidoval do Senátu.
V senátnych voľbách v roku 2008 bol zvolený ako nestraník na kandidátke ČSSD do Senátu za volebný obvod Kladno. Bol predsedom senátneho Výboru pre zahraničné veci, obranu a bezpečnosť.
Zomrel 8. januára 2011 v pražskej vinohradskej nemocnici.
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]Bol štyrikrát ženatý, jeho štvrtou manželkou bola Jiřina Dienstbierová. Jeho syn Jiří je taktiež politikom. Mal aj tri dcéry (Moniku, Kristínu a Ivetu, ktorá zomrela v roku 1998).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zemřel Jiří Dienstbier, první polistopadový ministr zahraničí [online]. 2011-01-08. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jiří Dienstbier (1937-2011) na českej Wikipédii.
- Narodenia 20. apríla
- Narodenia v 1937
- Úmrtia 8. januára
- Úmrtia v 2011
- Českí ministri
- Ministri zahraničných vecí Česko-Slovenska
- Českí novinári
- Signatári Charty 77
- Hovorcovia Charty 77
- Členovia KSČ/KSS
- Českí diplomati
- Vylúčení z KSČ do roku 1989
- Osobnosti Nežnej revolúcie
- Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity
- Podpredsedovia vlády Česko-Slovenska
- Pracovníci Československého rozhlasu
- Senátori Parlamentu Českej republiky
- Osobnosti z Kladna
- Členovia VONS
- Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)