Josef Šváb-Malostranský
| Josef Šváb-Malostranský | |
|---|---|
 | |
| Narodenie | 16. marec 1860 Praha, Česko |
| Úmrtie | 30. október 1932 (72 rokov) Praha, Česko |
Josef Šváb-Malostranský (* 16. marec 1860, Praha – † 30. október 1932, Praha) bol český herec, kabaretiér, prozaik, dramatik, pesničkár, režisér a scenárista. Stál pri zrode českého filmu (1898) a stal sa prvým českým filmovým hercom (Dostaveníčko ve mlýnici).
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Josef Šváb-Malostranský sa učil pekárom, neskôr mal v Mosteckej ulici na Malej Strane papiernictvo, vydával ľudové pesničky a kuplety. Už vtedy si začal vymýšľať vtipné veršíky, scénky a kuplety, s ktorými vystupoval ako ľudový spevák a ochotník. V 80. rokoch bol typickým predstaviteľom českého ľudového humoru a stal sa medzi ľuďmi veľmi obľúbený. Pôsobil aj v Malostranskej besede. Prispieval do humoristických časopisov Švanda dudák, Kopřivy, Humor, Dobrá kopa. Svoje kuplety zadarmo posielal aj českým krajanom do Ameriky a Austrálie. Spoločne s Heřmanom Zeffim mal významné miesto vo vývoji českého klasického kabaretu. V rokoch 1885 - 1916 bol členom Švandovho divadla.
Priatelil sa s významnými osobnosťami, najviac si rozumel s Ignátom Herrmannom, poznal sa s Janom Nerudom a Svatoplukom Čechom.
Rád vždy zdôrazňoval, že na Jubilejnej výstave 1891 bol prvým Čechom, ktorý prehovoril a zaspieval do Edisonovho fonografu. Keď hľadal Jan Kříženecký herca do svojich prvých filmov, Šváb sa mu sám prihlásil a stal sa spoločne s Ferdinandom Gýrom prvým českým hercom vo filmoch Dostaveníčko ve mlýnici a Výstavní párkař a lepič plakátů. Oba filmy natočili v areáli Pražského výstaviska. Okrem týchto groteskných výstupov natočil v tej istej dobe aj film Smích a pláč, ktorý je vynikajúcim sólovým dielikom, v ktorom predvádzal svoju tvár na prechode od smiechu k plaču.
K filmu sa potom dostal až tesne pred 1. svetovou vojnou, kedy nová spoločnosť Lucernafilm natočila ako svoju premiéru film podľa Švábovej divadelnej hry Zlaté srdéčko. Išlo o repertoárovú hru Švandovho divadla a on sám si v nej zahral so značným divadelným prehrávaním úlohu sluhu France.
Po skončení dráhy pri divadle sa stal kníhkupcom a vydavateľom kupletov a divadelných hier. Už od roku 1911 vydával časopis Český kabaret, neskôr premenovaný na Švábův český kabaret. Tu vychádzali aj notové zápisy pesničiek aj niektoré scénky Červenej sedmy. Často sa však aktívne zúčastnil natáčania mnohých nemých filmov. Vo filme Sen pátera Ondřeje vytvoril klasický typ ľudového farára s okrúhlym bruškom, s usmievavými perami a vygulenými očami. Podobných farárskych rolí si zahral ešte niekoľko. Väčšinou hral len drobné postavy od prestarnutých záletníkov a sluhov a hostinských až po role továrnikov. Zahral si ešte v troch zvukových filmoch, najznámejšia je jeho postava katechétov z Lamačovho filmu Kantor Ideál.
Po jeho smrti zdedil Švábov obchod s knihami v saskom dome, kde sa hovorí aj U Šteiniců na Malej Strane jeho syn Josef Šváb, popravený nacistami roku 1942.
Filmografia
[upraviť | upraviť zdroj]Role
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Réžia[upraviť | upraviť zdroj]
Scenáre[upraviť | upraviť zdroj]
Námety[upraviť | upraviť zdroj]
|
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Josef Šváb-Malostranský na českej Wikipédii.