Jozef Liška

	Jozef Liška
	slovenský logopéd a jazykovedec
Narodenie	2. apríl 1917; Trebejov, Slovensko
Úmrtie	28. január 1982 (64 rokov); Košice, Slovensko
	Biografický portál

Jozef Liška (* 2. apríl 1917, Trebejov – † 28. január 1982, Košice) bol slovenský logopéd a jazykovedec, zakladateľ logopédie na Slovensku.

Život

Otec Ján Liška bol roľník, matka Anna (rod. Hlavturová) bola domáca. Mal osem starších súrodencov. Jeho manželka Oľga (rod. Šrámová) je logopedička. Spolu mali jedného syna. Celá rodina bola aktívna v Evanjelickej cirkvi, jeho otec bol zakladateľom práce Modrého kríža v Trebejove. Počas štúdia v Prahe Jozef Liška nadviazal kontakty s vtedajšou Jednotou českobratskou, v ktorých pokračoval aj po návrate na Slovensko.

Ľudovú školu navštevoval v Obišovciach a v Trebejove. V rokoch 1927 – 1935 študoval na reálnom gymnáziu v Košiciach, 1935 – 1939 bol poslucháčom slovenského a anglického jazyka a fonetiky na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1939 bol na stáži v Anglicku, v roku 1946 študoval na univerzite v Bratislave. V roku 1945 bol delegátom Československa na ustanovujúcom valnom zhromaždení UNESCO. V Kodani bol zvolený za člena svetového komitétu mládeže YMCA. V rokoch 1946 – 1947 absolvoval postgraduálne štúdium fonetiky a logopédie na University College v Londýne. Bol vynikajúci atlét, stal sa majstrom britských vysokých škôl vo vrhu guľou. Za reprezentáciu Veľkej Británie na turnaji v Paríži a druhé miesto na predolympijskom atletickom turnaji získal „Full colours“, najvyššie vyznamenanie vysokých škôl, i ocenenie z rúk princa Henryho, brata kráľa Juraja VI. V rokoch 1948 – 1950 absolvoval študijný pobyt na Fonetickom ústave Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, 1965 v Hamburgu a v Bonne, 1968 u prof. Fanta na Kráľovskom technickom inštitúte v Štokholme. V roku 1946 získal titul PhDr., v roku 1968 CSc. a v roku 1973 Doc.

V roku 1940 – 1941 pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Prešove, v školskom roku 1941 – 1942 na obchodnej akadémii v Humennom, 1942 – 1948 v Bratislave, kde externe prednášal angličtinu na Vysokej škole obchodnej. V rokoch 1950 – 1952 vyučoval na vyššej hospodárskej škole v Košiciach. Od roku 1951 pôsobil aj ako logopéd otorinolaryngologickej kliniky Fakultnej nemocnice v Košiciach a bol prvý klinický logopéd na Slovensku. Od roku 1952 pôsobil ako krajský logopéd, od roku 1963 ako vedecký pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra v Bratislave s pôsobením v Košiciach, od roku 1975 v Spoločenskovednom ústave SAV v Košiciach, súčasne externý pracovník KÚNZ a krajský logopéd, externý učiteľ fonetiky na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Od roku 1950 bol Jozef Liška propagonistom a organizátorom logopedickej služby na Slovensku a expertom pre logopédiu pri Povereníctve SNR pre zdravotníctvo. Od roku 1965 aktívne organizoval semináre a konferencie logopedických pracovníkov, bol iniciátorom odborného logopedického časopisu a Logopedického zborníka. Tiež presadzoval vyučovanie logopédie ako samostatného odboru na vysokých školách, v roku 1971 organizoval Slovenskú logopedickú spoločnosť. Ako prvý v ČSSR organizoval na východe Slovenska logopedické kurzy v zdravotníctve a školstve zamerané na poruchy čítania a písania. V Košiciach založil logopedickú poradňu, v ktorej sa venoval terapii chybnej reči a patologickej reči pri operáciách rozštepu podnebia.

Okrem výskumu v oblasti logopédie sa Jozef Liška venoval aj výskumu fonetiky východoslovenských nárečí a fonetike spisovnej slovenčiny. K danej problematike publikoval množstvo štúdií a prác. Vo vedeckej práci vychádzal z terénneho výskumu. V Košiciach vybudoval moderné fonetické laboratórium pre výskum slovenskej spisovnej výslovnosti a patologickej reči. Od roku 1940 publikoval v periodikách: Slovenská reč, Svojina, Jazykovedný časopis, Nové obzory, Metodický list logopedický a v Logopedickom zborníku. V roku 1940 bol členom Jazykovedného odboru matice Slovenskej, neskôr Slovenskej jazykovednej spoločnosti, tiež Spoločnosti J. E. Purkyně, Medzinárodnej spoločnosti fonetických vied, v roku 1965 bol predsedom Československej sekcie špeciálnej pedagogiky Československej pedagogickej spoločnosti pri ČSAV, od roku 1971 bol predsedom Slovenskej logopedickej spoločnosti. V roku 1977 bol vyznamenaný medzinárodným titulom Zaslúžilý vynálezca s právom nosiť zlatý odznak. V roku 1981 dostal striebornú medailu Univerzity J. E. Purkyně v Brne za priekopnícku prácu vo výskume detskej reči.

Doc. Liška zomrel 28. januára 1982 v Košiciach. Pochovaný je v rodnej obci Trebejov.

Externé odkazy

Článok na webe Jozef Liška (Vichodoslovenske združeňe Valal), dost. 12. máj 2020
Pamätná tabuľa Jozefa Lišku^{[nefunkčný odkaz]} dost. 12. máj 2020
Liška Jozef na stránkach JULŠ dost. 12. máj 2020
Zborník k 100. výročiu narodenia J. Lišku^{[nefunkčný odkaz]}

Zdroj

Hlavným zdrojom článku bol životopis na stránke Vichodoslovenske združeňe Valal