Judita Mária Švábska
| Judita Mária Švábska | |
| Uhorská kráľovná a poľská kňažná | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Sálska dynastia |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 9. apríl 1054 Goslar, Saské vojvodstvo, Rímsko-nemecká ríša |
| Úmrtie | 14. marec cca 1105 |
| Pochovanie | kláštor Admont |
| Rodina | |
| Manžel | |
| Otec | Henrich III. |
| Matka | Agneša z Poitou |
Judita Mária Švábska (* 9. apríl 1054, Goslar – † 14. marec 1105) bola nemecká princezná, dcéra cisára Henricha III. a jeho druhej manželky Agneše z Poitou. Vďaka svojim sobášom so Šalamúnom I. Uhorským a potom s Vladislavom I. Hermanom sa stala uhorskou kráľovnou a potom poľskou kňažnou.
Uhorská kráľovná
[upraviť | upraviť zdroj]Čoskoro po svojom narodení bola Judita zasnúbená s Filipom, najstarším synom a dedičom francúzskeho kráľa Henricha I. Toto zasnúbenie však bolo zrušené v septembri roku 1058, keď Juditin brat Henrich IV. uzavrel mierovú zmluvu s Ondrejom I. Uhorským; súčasťou tejto dohody bolo aj to, že sa Judita zasnúbila s Ondrejovým synom a dedičom Šalamúnom. Keď Ondrej I. v roku 1060 zomrel, jeho vdova a synovia našli útočisko pri nemeckom dvore. S podporou mocného budúceho švagra sa Šalamúnovi po smrti strýka Bela I. v roku 1063 podarilo získať uhorský trón. Čoskoro potom sa s Juditou v Stoličnom Belehrade oženil.
Manželstvo nebolo vydarené a kráľ aj kráľovná mali milostné pomery. Hoci sa tento zväzok všeobecne považuje za bezdetný, niektoré zdroje[1][2] uvádzajú, že Šalamún a Judita mali dcéru menom Sofia, ktorá sa neskôr vydala za grófa z Berg-Schelklingenu. Počas sedemdesiatych rokov jedenásteho storočia Šalamún bojoval o moc so synmi Bela I. a 14. marca 1074 bol pri Mogyoróde porazený. Judita utiekla do Nemecka, zatiaľ čo Šalamún ďalej bojoval o uhorský trón. V roku 1077 nakoniec prijal vládu Ladislava I., za čo získal po svojej formálnej abdikácii (1081) početné pozemky. Naďalej proti Ladislavovi intrigoval, načo ho nový kráľ nechal uväzniť. Prepustil ho 15. augusta 1083, pri príležitosti kanonizácie Štefana I., prvého uhorského kráľa.
Judita medzitým žila v nemeckom Regensburgu. Šalamún sa po svojom prepustení pokúšal k manželke vrátiť, ale tá ho odmietla. Nakoniec uzavrel spojenectvo s Kuteškom, vodcom kmeňa Pečeněhov usadeným v Moldavsku. Zrejme v rokoch 1084 – 1085 sa oženil s Kuteškovou dcérou, čím sa dopustil bigamie. S pomocou nového svokra sa pokúšal dobyť si späť uhorskú korunu, ale Ladislav I. ho porazil. V roku 1087 sa Šalamún zúčastnil výpravy Pečeněhov proti Byzancii a bol zabitý v bitke blízko Edirne.
Poľská kňažná
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1089 sa Judita vydala za tiež ovdovelého poľského kniežaťa Vladislava. Po svadbe prijala meno Sofia, snáď kvôli tomu, aby sa odlíšila od Vladislavovej prvej manželky Judity Přemyslovny. Druhému manželovi porodila niekoľko dcér a zrejme mala veľký vplyv na politický život v Poľsku. Je možné, že bola milenkou Sieciecha, ktorý bol skutočným vládcom krajiny. Aktívne mu dokonca pomáhala v snahe ovládnuť Poľsko. Judita a Sieciech zrejme nechali otráviť Meška Bolesławowice, skoršieho dediča Poľska, a presvedčili Vladislava, aby podnikol kroky na vydedenie svojho najstaršieho syna Zbyhneva v prospech mladšieho Boleslava, ktorého zrejme považovali za ovládateľnejšieho. Vladislavovi synovia si však vynútili podiel na vláde už za života svojho otca.
Vladislav I. zomrel v roku 1102, kedy zomrela jeho manželka nie je isté. V takmer všetkých známych zdrojoch sa ako deň jej úmrtia uvádza 14. marec. Stalo sa tak roku 1105 alebo neskôr, pretože toho roku s ňou Boleslav III. uzavrel dohodu, podľa ktorej jej bude venovaná štedrá čiastka, pokiaľ zachová politickú neutralitu. Gerard Labuda tvrdí, že Judita strávila posledné roky života v Regensburgu so svojou dcérou Adelaidou, manželkou Depolda III. z Vohburgu a Chamu; keďže k svadbe Adelaidy a Depolda došlo medzi rokmi 1110 – 1118, Judita zomrela možno až po tomto dátume.[3] Pochovaná je v Admontskom kláštore v Rakúsku.
Rodokmeň
[upraviť | upraviť zdroj]| Otto I. Korutánsky | ||||||||||||||||
| Henrich Speyerský | ||||||||||||||||
| Judita Bavorská | ||||||||||||||||
| Konrád II. | ||||||||||||||||
| Richard z Mety | ||||||||||||||||
| Adela z Mety | ||||||||||||||||
| Henrich III. | ||||||||||||||||
| Konrád I. Švábsky | ||||||||||||||||
| Herman II. Švábsky | ||||||||||||||||
| Richlind Saská | ||||||||||||||||
| Gizela Švábska | ||||||||||||||||
| Konrád I. Burgundský | ||||||||||||||||
| Gerberga Burgundská | ||||||||||||||||
| Matylda Francúzska | ||||||||||||||||
| Judita Marie Švábská | ||||||||||||||||
| Viliam III. Akvitánský | ||||||||||||||||
| Viliam IV. Akvitánsky | ||||||||||||||||
| Adela Normanská | ||||||||||||||||
| Viliam V. Akvitánsky | ||||||||||||||||
| Theobald I. z Blois | ||||||||||||||||
| Ema z Blois | ||||||||||||||||
| Lutgarda z Vermandois | ||||||||||||||||
| Agneša z Poitou | ||||||||||||||||
| Adalbert II. Ivrejský | ||||||||||||||||
| Otto Viliam Burgundský | ||||||||||||||||
| Gerberga z Mâconu | ||||||||||||||||
| Agneša Burgundská | ||||||||||||||||
| Renaud z Remes a Roucy | ||||||||||||||||
| Ermentruda de Roucy | ||||||||||||||||
| Albérada Henegavská | ||||||||||||||||
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ HUNGARY
- ↑ Complete Genealogy of the Arpad dynasty
- ↑ Biography in Genealogie-mittelalter.de [online]. [Cit. 2012-05-23]. Dostupné online. Archivované 2011-06-04 z originálu.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Judita Marie Švábská na českej Wikipédii.
Judita Mária Švábska Narodenie: 9. apríl 1054 Úmrtie: 14. marec cca 1105
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Rycheza Poľská |
Uhorská kráľovná 1063 – 1074 |
Nástupca Synadene Byzantská |
| Predchodca Judita Přemyslovna |
Poľská kňažná 1084 – 1087 |
Nástupca Zbyslava Kyjevská |