Preskočiť na obsah

Juraj I. Rákoci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Juraj I. Rákoci
Sedmohradské knieža
Portrét od Rembrandta a Jana Gillisza van Vlieta
Portrét od Rembrandta a Jana Gillisza van Vlieta
Panovanie
DynastiaRákociovci
Panovanie1630 – 1648
PredchodcaŠtefan Betlen
NástupcaJuraj II. Rákoci
Biografické údaje
Narodenie8. jún 1593
Szerencs, Uhorsko
Úmrtie11. október 1648 (55 rokov)
Alba Iulia, Sedmohradské kniežatstvo
VierovyznanieKalvinizmus
Rodina
Manželka
Potomstvo
OtecŽigmund Rákoci
MatkaAnna Gerendiová
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJuraj I. Rákoci
(multimediálne súbory na commons)

Juraj I. Rákoci (* 8. jún 1593, Szerencs, Uhorsko – † 11. október 1648, Alba Iulia, Sedmohradské kniežatstvo) bol sedmohradské knieža (16301648) a vodca protihabsburského stavovského povstania (16441645).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

V čase povstania Gabriela Betlena získal titul hlavného hornouhorského kapitána a neskôr sa stal veliteľom jedného z Bethlenových zborov.

Keď česká šľachta požiadala počas Tridsaťročnej vojny o vojenskú podporu uhorské stavy v bojoch proti habsburskej monarchii, presvedčil Betlena aby Čechom pomohol. Velil sedmohradským vojskám v niekoľkých bitkách.[1]

Po Betlenovej smrti viedol spor o sedmohradský kniežací stolec s jeho manželkou Katarínou Brandenburskou ale aj mladším bratom Štefanom. Napokon bol s podporou Turkov zvolený v roku 1630 za knieža.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z rodiny sedmohradského kniežaťa Žigmunda Rákóciho a jeho manželky Anny Gerendiovej. Bol dvakrát ženatý. Jeho prvou manželkou bola Katarína Betlenová (?). Druhý sobáš uzavrel so Zuzanou Lorántffiovou (* 1600 – † 1660), ktorá mu porodila dovedna štyri deti. Synovia Samuel (* 1617 – † 1618) a František (* 1624 – † 1632) však zomreli ešte v detskom veku. Dospelosti sa dožili iba dvaja, Juraj II. (* 1621 – † 1660) a Žigmund (* 1622 – † 1652).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Segeš, V., 2020: Povstanie Gabriela Betlena v rokoch 1619 – 1626. Obrana 7/2020, s. 32 - 33

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]