Juraj Kmeť

	Juraj Kmeť
	; uhorský generál
Narodenie	24. máj 1813; Vyšná Pokoradz, Uhorsko
Úmrtie	25. apríl 1865; Londýn, Veľká Británia
Odkazy
Commons	Juraj Kmeť
	Biografický portál

Juraj Kmeť (maďarská podoba mena: Kmety György; * 24. máj 1813, Vyšná Pokoradz, Uhorsko – † 25. apríl 1865, Londýn, Veľká Británia) bol uhorský generál slovenského pôvodu, účastník bojov v revolúcii rokov 1848 – 1849 a tiež Krymskej vojny, ktorej sa zúčastnil v radoch osmanskej armády pod prijatým menom Ismail Paša.

Biografia

Juraj Kmeť sa narodil vo Vyšnej Pokoradzi na Gemeri do rodiny chudobného evanjelického kňaza, ktorý zomrel v roku 1818. Po smrti otca ho vychovával starší brat Pavol (Pál Kmety). Študoval na evanjelickom lýceu v Prešove a v roku 1833 vstúpil do radov uhorskej armády. Dňa 1. októbra 1848 sa v meste Győr pripojil k 23. armádnemu zboru v hodnosti kapitána.

Kmeť sa aktívne zúčastnil revolučných bojov revolúcie v rokoch 1848 – 1849, a to na maďarskej strane. Už 30. októbra 1848 sa zúčastnil bitky pri Schwechate. Za túto účasť v bitke mu Lajos Kossuth udelil hodnosť kapitána v 1. armádnom zbore. Od 15. februára 1849 Kmeť viedol vlastnú divíziu. Dňa 28. februára 1849 Kmeť vyhral bitku pri Mezőkövesde proti cisárskym vojskám, ktoré viedol generál Franz Deym. Dňa 14. apríla 1849 bol povýšený na plukovníka. Neskôr sa Kmeť so svojou légiou zúčastnil pokusu o dobytie Budína, pri ktorom bol zranený. 13. júna 1849 Kmeť porazil cisárske vojská vedené Franzom Wyssom v bitke pri Csornej. Za toto víťazstvo získal hodnosť generála. Už 27. júna však rakúsky vojvodca Edler von Warensberg porazil Kmeťa a prinútil ho ustúpiť do Vojvodiny. Kmeť sa v polovici júla už nestihol zúčastniť bitky pri mestečku Hegyes proti vojsku bána Josipa Jelačića. Dňa 9. augusta sa pripojil k hlavnej uhorskej armáde, ktorá sa nachádzala pri Temešvári (teraz Timișoara, Rumunsko). Pod najvyšším velením Józefa Bema tu uhorská revolučná armáda zviedla poslednú bitku revolúcie, ktorú však prehrala (Uhri mali po bitke vyše desaťtisíc mŕtvych a ranených). Generál Kmeť si na ľavom krídle (pri dedine Szakálháza) počínal úspešne, ale keď bol ranený veliteľ Bem a uhorské jednotky sa postupne pod rakúskym tlakom dávali na ústup, aj on so svojimi mužmi začal ustupovať smerom na Lugos.

Po kapitulácii uhorskej revolučnej armády 13. augusta 1849 pri Világosi, neďaleko od mesta Arad, Kmeť utiekol spolu s mnohými účastníkmi revolúcie na územie Osmanskej ríše a vstúpil do radov jej armády pod prijatým menom Ismail paša. Osmanská ríša nemusela vydať nikoho, kto konvertoval na islam. Kmeť bol jedným z cca 250 osôb, ktoré konvertovali na islam. Spočiatku pôsobil s poľským generálom Józefom Bemom v meste Aleppo, kde pomohol potlačiť pokus o vzburu. Po smrti generála Bema (december 1850) sa Kmeť vrátil do Európy a usadil sa v Londýne, kde publikoval svoje vlastné spomienky na pôsobenie v uhorskej revolučnej armáde.

Na začiatku Krymskej vojny sa vrátil späť na územie Osmanskej ríše a zúčastnil sa obrany východotureckej pevnosti Kars proti ruským vojskám. V pevnosti mal hlavné velenie anglický generál William Fenwick Williams a v posádke slúžilo niekoľko Uhrov (okrem Kmeťa aj Richard Guyon alias Hurşid paša). Obliehanie pevnosti si vyžiadalo množstvo obetí na tureckej i ruskej strane, ale napokon sa skončilo kapituláciou pevnosti koncom novembra 1855. Časti obrancov, medzi nimi aj Kmeťovi, sa podarilo ešte pred kapituláciou z pevnosti ujsť cez ruské pozície a dostať sa do mesta Erzurum, kde sa nachádzala hlavná časť osmanskej armády. Následne sa Kmeť presunul do Istanbulu. V roku 1856 Kmeť v Londýne publikoval svoje spomienky na obranu pevnosti Kars.

V osmanských službách ostal Kmeť asi až do roku 1861. V roku 1862 sa vrátil späť do Londýna. Tu aj 25. apríla 1865 zomrel a bol pochovaný na cintoríne Kensal Green. Jeho hrob je označený vysokým pylónom, ktorý dal vztýčil osmanský sultán Abdulaziz ako výraz vďaky za jeho zásluhy. Kmeť sa nikdy neoženil a zomrel bezdetný.

Dielo

A Refutation of Some of the Principal Mistatements in Görgei's 'Life and Actions in Hungary in the Years 1848 and 1849' with Critical Remarks on his Character as a Military Leader. London 1852.
A Narrative of the Defence of Kars on the 29th September, 1855. London 1856.

Literatúra

ARBANÁSZ, Ildikó – CSORBA, György: Kmety György emlékirata Kars erődjének 1855. szeptember 29-i védelméről. ["A Narrative of the Defence of Kars on the 29th September, 1855]. In: Hadtörténelmi Közlemények, roč. 118, 2005, č. 1 – 2, s. 295 – 328. [Obsahuje preklad Kmeťovho diela o obliehaní Karsu a niekoľkých Kmeťových listov z roku 1856]. Dostupné online.
ARBANÁSZ, Ildikó – AYAN, Dursun – CSORBA, György – HERMANN, Róbert – HÓVÁRI, János: Magyar honvédtábornokok oszmán szolgálatban (Guyon Richárd és Kmety György - Hursid pasa és Iszmail pasa). Budapest : Magyar-Török Baráti Társaság, 2013. 196 s. ISBN 978-963-88547-3-5 [bilingválny maďarsko-turecký text]
BADEM, Candan: The Ottoman Crimean War (1853–1856). Leiden – Boston : Brill, 2010. 432 s. ISBN 978-90-04-18205-9 Dostupné online.
GONDÁŠ, Vladimír: Generál Juraj Kmeť. Dostupné online. [Zdrojom tohto článku je starší text z novín Vasárnapi ujság zo dňa 17. júna 1877 (číslo 24.); niektoré informácie v článku sú chybné (napr. už samotný rok Kmeťovho narodenia – 1814). Noviny sú dostupné online.]

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Juraj Kmeť

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.