Justinovská dynastia
| Justinovská dynastia | |
| Krajina | Byzantská ríša |
|---|---|
| Tituly | východorímski (/byzantskí) cisári |
| Zakladateľ | Justín I. |
| Rok založenia dynastie | 518 |
| Zosadenie dynastie z trónu | 602 / 610 |
| Posledný panovník | Maurikios I. / Fókas |
Justinovská dynastia[1] alebo Justinovci[2] bola dynastia vládnuca v rokoch 518 až 610 (/ 602) v Byzantskej ríši. Jej zakladateľom bol veliteľ cisárskej gardy, Justín I. Najvýznamnejším panovníkom dynastie bol Justinián I., ktorý dokázal znovu ovládnuť rozsiahle územia v Itálii, severnej Afrike a v južných Pyrenejách, ktoré ríša pred tým stratila. Za vlády Justiniána I. došlo tiež ku konečnej kodifikácii rímskeho práva (Corpus iuris civilis) a k prerodu ranokresťanského umenia do svojbytného byzantského umenia.[1] Niekedy býva dynastia označovaná práve po tomto panovníkovi (Justiniánova dynastia[3][4][5], justiniánska dynastia[6] či Justiniánovci[7]). Po Justínovi II. sa k moci dostali cisári, ktorí do dynastie (de facto) patrili len odvodene, prostredníctvom sobáša či adopcie. Toto obdobie bolo charakteristické bojmi so Sásánovskou Perziou a Avarmi.[1] V roku 610 začala v Byzancii vládnuť hérakleiovská dynastia.[8]
| Panovník | Roky vlády | Poznámka |
|---|---|---|
| Justín I. | 518 – 527 | |
| Justinián I. | 527 – 565 | synovec Justína I.; manželka Teodora |
| Justín II. | 565 – 578 | synovec Justiniána I. |
| Tiberios I. (Konštantín) | 578 – 582 | člen dynastie len nepriamo: sobášom s cisárovnou |
| Maurikios I. | 582 – 602 | člen dynastie len nepriamo: adopciou Tiberiom I. |
| Fókas | 602 – 610 | uzurpátor; býva radený do dynastie[4][5] |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Byzantská ríša. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 2. Bel – Czy. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2001. ISBN 80-224-0671-6. S. 419.
- ↑ KAMENICKÝ, Miroslav, et al. Lexikón svetových dejín. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997. ISBN 80-08-01120-3. S. 175.
- ↑ MARINČÁK, Šimon. Úvod do dejín byzantskej hudby. Prešov : Petra, 2003. ISBN 80-89007-37-6. S. 113.
- ↑ a b c LAWLER, Jennifer. Encyclopedia of the Byzantine Empire. Jefferson, London : McFarland & Company, 2004. ISBN 0-7864-1520-7. S. 323.
- ↑ a b GIBBON, Edward. Úpadok a zánik Rímskej ríše. Preklad Viktor Krupa. Bratislava : Premedia, 2012. ISBN 978-80-89594-15-3. S. 291.
- ↑ HRYCH, Ervín. Velká kniha evropských panovníků. Praha : Regia, 1998. ISBN 80-902484-3-8. S. 428.
- ↑ KAMENICKÝ, Miroslav, et al. Lexikón svetových dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003. ISBN 80-10-00001-9. S. 174.
- ↑ hérakleiovská dynastia. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 5. Galb – Hir. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2007. Dostupné online. ISBN 978-80-224-0982-7. S. 605.
