Justovci

Justovci
erb rodu Justovcov
Krajina	Uhorské kráľovstvo
Tituly	župan, podžupan, kapitán, prísediaci kráľovskej tabule, kráľovský radca, vyslanec na uhorskom sneme, vládny komisár, predseda uhorského snemu, zeman
Zakladateľ	Jodok z Kusavy
Rok založenia dynastie	1451

Justovci (iné názvy: Juštovci, starší pravopis: Justhovci ; základný tvar: Just, Jušt, staršie Justh; maď. Justh) bol uhorský zemiansky rod.

Prvým významným predstaviteľom rodu bol Jodok (slov. Jušt) pochádzajúci z Kusavy v Čechách. Ako kapitán Vígľašského zámku bol 1451 povýšený do šľachtického stavu a na základe záložného práva získal Vígľašské hradné panstvo. Jeho syn Andrej získal 1479 po vymretí turčianskeho rodu Necpalskovcov ich majetky v Turčianskej stolici – Necpaly, Žabokreky a iné, pričom Necpaly sa stali rodovým sídlom Justovcov (začali používať latinsko-maďarský prídomkom "Justh de Neczpál"). Obec vlastnili až do konca 19. storočia. Rodinnými zväzkami získali ďalšie majetky v Turčianskej, Liptovskej a Spišskej župe, v polovici 16. storočia Veľký Lél (dnes súčasť Zlatnej na Ostrove) v Komárňanskej župe a v 18. storočia aj ďalšie majetky v Nitrianskej župe. Viacerí predstavitelia rodu zastávali významné funkcie v Turčianskej župe, ako aj štátne úrady.

Významní členovia rodu

• Andrej (17. stor.) — náboženský spisovateľ. Hospodáril na majetku v Hozelci. Autor piesní a veršovaných modlitieb o prenasledovaní protestantov po odhalení protihabsburského Vešeléniho sprisahania
• Ladislav (17. – 18. stor.) — náboženský spisovateľ a statkár. Pôsobil na rodinnom majetku v Necpaloch. V rkp zanechal jednu neveršovanú a dve veršované dialogické scénky nábožensko-mravoučného charakteru
• František (Fraňo) (* 10. február 1780 Necpaly – † 13. október 1851 Necpaly) — stoličný hodnostár a statkár. Hospodáril na rodinnom majetku, pôsobil v stoličnej správe ako turčiansky podžupan, 1843 – 47 kráľovský radca a prísediaci kráľovskej tabule. Hoci vyznával ideu o jednotnom uhorskom politickom národe (Natio Hungarica), 1832 – 36 ako vyslanec Turčianskej stolice na bratislavskom sneme v rozprave o rokovacom jazyku žiadal uznať aj slovenčinu
• Jozef (* 12. máj 1809 Necpaly – † 5. december 1875 Budapešť) — stoličný hodnostár a statkár. Hospodáril na rodinnom majetku, 1842 druhý turčiansky podžupan, 1848 – 49 tekovský župan a súčasne 1849 krátko vládny komisár Turčianskej župy, 1839 – 40, 1847 – 48 a 1861 poslanec uhorského snemu. Predstaviteľ slovenského zemianstva, spolupracoval s predstaviteľmi slovenského národného hnutia, zúčastnil sa memorandového zhromaždenia v Martine (1861). Podporil založenie Matice slovenskej (1863) a slovenského evanjelického gymnázia v Martine (1867). Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní (1867) prešiel ako funkcionár Deákovej strany do vládneho tábora a bojoval proti tzv. panslavizmu
• Juraj (* 26. august 1819 Slovenské Pravno – † 21. september 1909 Necpaly) — župný úradník, verejný činiteľ a veľkostatkár, syn Františeka (*1780, †1851), brat Kolomana. Venoval sa hospodáreniu na majetkoch v Necpaloch a Slovenskom Pravne, 1866 prvý podžupan a 1882 – 86 hl. župan Turčianskej župy
• Koloman (* 29. január 1830 Necpaly – † ?) — župný hodnostár a statkár, syn Františka (*1780, †1851), brat Juraja (*1819, †1909). Hospodáril na rodinnom majetku, 1886 – 98 hlavný župan Turčianskej župy, 1865 – 85 poslanec uhorského snemu. Predstaviteľ záujmov maďarskej šľachty a vládnej Liberálnej strany, odporca slovenského národného hnutia
• Jozef (* 8. november 1836 Necpaly – † 7. apríl 1883 Necpaly) — župný hodnostár a statkár, syn Jozefa (*1809, †1875). Hospodáril na rodinnom majetku. R. 1872 – 76 turčiansky podžupan. Spočiatku spolupracoval so slovenským národným hnutím, podporil založenie slovenského evanjelického gymnázia v Martine (1867), neskôr sa priklonil k vládnej maďarizačnej politike, 1875 sa podieľal na zrušení martinského gymnázia a Matice slovenskej
• Július (* 13. január 1850 Necpaly – † 9. október 1917 Budapešť) — politik a veľkostatkár. Roku 1872 notár Békešskej župy, 1876 slúžny v Gyule. Na protest proti politike Liberálnej strany sa vzdal miesta v župnej a štátnej správe. Od 1878 hospodáril na svojom majetku v Turni v Čanádskej župe a pôsobil najmä v hospodárskej oblasti, moderné spôsoby hospodárenia študoval aj na cestách v zahraničí (Rakúsko, Nemecko, Taliansko, Švajčiarsko, Francúzsko), bol zakladateľom a funkcionárom župných hospodárskych spolkov. Po návrate do politiky predstaviteľ Strany nezávislosti (resp. Nezávislej a osemaštyridsiatnickej strany), 1891 jej podpredseda a 1893 – 95 predseda, 1905 – 09 predseda uhorského snemu, po 1909 vodca opozície v sneme
• Juraj (* 4. december 1856 Slovenské Pravno — † 10. november 1923 Zsámbok, Maďarsko) — župný hodnostár a statkár, syn Kolomana, brat Františka (*1863, †1936). V rokoch 1898 – 1905 hlavný župan Turčianskej župy, 1892 – 98 poslanec uhorského snemu. Predstaviteľ záujmov maďarskej šľachty, odporca slovenského národného hnutia
• Žigmund (* 16. február 1863 Pusztaszenttornya - † 9. október 1894 Cannes, Francúzsko) - významný maďarský spisovateľ, autor viacerých románov a cestovateľ
• František (* 12. december 1863 Slovenské Pravno – † 2. október 1936 Budapešť) — hospodársky odborník, verejný činiteľ a župný úradník, syn Kolomana, brat Juraja (*1856, †1923). Venoval sa správe svojich majetkov v Necpaloch a Slovenskom Pravne, 1906 – 10 hlavný župan Turčianskej župy. Odborník na hospodárske otázky, 1890 – 98 minister a župný hospodársky radca, 1900 člen poroty Svetovej výstavy v Paríži, predseda hospodárskeho spolku Turčianskej župy, 1898 – 1911 poslanec uhorského snemu
• Vojtech (* 14. jún 1867 Necpaly – † ? Budapešť) — básnik. Autor básní pesimistického charakteru, ktoré uverejňoval v budapeštianskych i vo vidieckych novinách a almanachoch, neskôr ich zhrnul do 2 zbierok, viaceré boli preložené do nemčiny, taliančiny, francúzštiny a holandčiny

Zdroj

• Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-07-23]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/justovci

Ďalšia literatúra

• JUSTH. In: FEDERMAYER, Frederik. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Kresby Denis Pongrácz. Zväzok I : Trenčianska stolica : šľachta Trenčianskej stolice podľa súpisov z rokov 1596 a 1646/47. Bratislava : Hajko & Hajková, 2000. 332 s. ISBN 80-88700-48-5. S. 98 – 99.