Károly Kós
| Károly Kós | |
| maďarský architekt, spisovateľ, politik, ilustrátor a etnológ | |
 | |
| Rod. meno | Károly Kosch |
|---|---|
| Narodenie | 16. december 1883 Temešvár, Rakúsko-Uhorsko (dnes Rumunsko) |
| Úmrtie | 24. august 1977 (93 rokov) Kluž, Rumunsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Károly Kós |
Károly Kós (* 16. december 1883, Temešvár – † 24. august 1977, Kluž) bol maďarský architekt, spisovateľ, politik, ilustrátor a etnológ žijúci v Rakúsko-Uhorsku, v krajine Sedmohradsko (časť dnešného Rumunska).
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Károly Kós sa narodil v Temešvári ako dieťa nemeckého poštového úradníka Karla Koscha a pôvodom francúzsko-rakúskej Sidonii Sivet. V roku 1887 sa rodina presťahovala do Sibiu (Nagyszeben), kde ho rodičia zapísali do maďarskej základnej školy. Strávil tu tri roky. Jeho otca v roku 1892 preložili do Klužu (Kolozsvár, Cluj), kam sa presťahoval spolu s rodinou.
Vzdelanie
[upraviť | upraviť zdroj]Rodičia ho zapísali do základnej školy reformovanej cirkvi. Svoje štúdium pokračoval na reformátskom gymnáziu. Jeho prvá cesta do Kalotaszegu sa uskutočnila na pozvanie spolužiakov na jar roku 1900. Neskôr opäť navštívil vidiek, tentoraz Türe, kde sa zoznámil s dcérou kňaza reformovanej cirkvi, Idou Balázs, ktorú si o desať rokov zobral za ženu.
V roku 1901 zmaturoval, po pár mesiacoch ťažko ochorel na týfus. Po jeho uzdravení sa na želanie svojich rodičov v roku 1902 prihlásil na budapeštiansku technickú univerzitu. Najprv sa prihlásil na inžinierske štúdium, zdalo sa mu to však nezaujímavé a na veľkú mrzutosť svojich rodičov predsa len prestúpil na katedru architektúry. Podľa vlastných slov mal ťažkú ruku, no časom vďaka úsiliu sa stal dobrým kresličom. Aj s teoretickými predmetmi mal ťažkosti, no jeho ateliérovú tvorbu čoskoro začali uznávať jeho spolužiaci ako aj profesori. Ako poslucháč tretieho a štvrtého ročníka vyhrával ceny a dostával štipendiá.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Počas štúdia
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho prvým známejším návrhom je „Kis családi ház“ (Malý rodinný dom). V roku 1906 na výstave Maďarského zväzu architektov vyhral jeho projekt „Kútház“ (Studňový dom) druhú cenu.
V roku 1907 jeho spoločný projekt „Kettös müteremház“ (Dvojitý ateliérový dom) s Dezsöm Csornom vyhral na súťaži Wellisch prvú cenu. Ďalší projekt na súťaž Wellisch bol „Két falusi ház“ (Dva vidiecke domy). Jeho diplomová práca, „Egy föúri kastély“ (Aristokratický kaštieľ), ktorej konzultantom bol Fridrich Schulek, mala všeobecný úspech a bola pozdvihnutá na diplomovú cenu.
Po skončení štúdia odcestoval do Talianska a neskôr získal štipendijný pobyt do Sedmohradska. Po návrate si v Budapešti otvoril vlastnú architektonickú kanceláriu.
Po dokončení štúdia
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1908 dostal svoje prvé zákazky. Rímskokatolícky kostol v Zebegényi a kalvínsku faru a modlitebňu v Óbude, ktorú navrhoval s Dezsöm Zrumeczkym. V roku 1909 postavil rodičom dom v Brétfü. Ešte v tomto roku ich poverili na navrhnutie pavilónov zoologickej záhrady, preto sa s Zrumeczkym vybrali do Nemecka na študijnú cestu. V roku 1910 si postavil víkendový dom „Varjú vár“ (Havraní hrad) v Sztáne. S Dénesom Györgyim navrhli školu a škôlku na ulici Városmajor a župný dom Maros-Torda v Marosvásárhely (Târgu Mureş). Počas roku 1910 dokončil „Kakas templom“ (Kohútí kostol) v Kluži a nemocnicu v Szepsiszentgyörgy. V týchto rokoch ho ovplyvňovala viedenská secesia a Art Nouveau.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 sa odsťahoval do Sztány. Od roku 1917 do roku 1918 ako štátny štipendista vycestoval do Istanbulu. V roku 1918 ho požiadali aby zastával post profesora na vysokej škole umeleckých remesiel v Budapešti, rozhodol sa však ostať v Sedmohradsku.
Angažoval sa aj v politických záležitostiach Sedmohradska. Založil niekoľko spolkov a organizácií, vydal politické diela.
Architektonické diela
[upraviť | upraviť zdroj]
- 1908 – 1910
- Reformovaný kostol
- Rímskokatolícky kostol Zebegény, s Bélom Janszkym
- Pavilóny zoologickej záhrady, Budapešť, s Dezsőm Zrumeczkym
- Varjuvár, Kósov dom v Sztáne
- 1910 – 1913
- Ulica Városmajor, Budapešť, s Dénesom Györgyim
- Robotnícky bytový dom, Budapešť
- Székely Nemzeti Múzeum (Sikulské národné múzeum), Sepsiszentgyörgy
- Kakastemplom, Kolozsvár (Cluj)
- 1930, 1940
- Kósov dom, Miskolc (Miškovec)
- Výstavná hala, Cluj
- Reštaurovanie domu kráľa Mateja, Cluj
Novely
[upraviť | upraviť zdroj]- Varjú nemztség (Havraní národ, 1925)
- A Gálok (Rodina Gálovcov,1930)
- Országépítő (Budovanie krajiny)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Károly Kós
