Kýčera (vrch v Kysuckej vrchovine, Nová Bystrica)
| Kýčera | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Čadca |
| Obce | Nová Bystrica, Stará Bystrica |
| Pohorie | Kysucká vrchovina |
| Podcelok | Vojenné |
| Povodie | Kysuca |
| Nadmorská výška | 922,8[1] m n. m. |
| Súradnice | 49°19′43″S 18°59′14″V / 49,3285°S 18,9873°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený z Novej Bystrice |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kýčera (922,8 m n. m.[2][3]) je vrch v Kysuckej vrchovine. Leží nad obcou Nová Bystrica, približne 13 km severovýchodne od Kysuckého Nového Mesta.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vojenné.[5] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Čadca a na katastrálnom území obce Nová Bystrica[6], čiastočne aj Stará Bystrica[7]. Najbližšími sídlami sú severne ležiaca Nová Bystrica, severozápadne situovaná Stará Bystrica, západne Radôstka a južne obec Lutiše.[4] Patrí do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Najvyššia z okolitých Kýčer je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie z Mravečníka (993 m n. m.) cez Čiernu Lutišu (952 m n. m.) severným smerom na Lysiny (747 m n. m.). Západným smerom susedia Grúniky (877 m n. m.) a Černatín (922 m n. m.), južne leží sedlom oddelená Čierna Lutiša, Vrchrybník (823 m n. m.) a Mravečník, východným smerom Kýčera (832 m n. m.) a Macangov vrch (853 m n. m.) a severným Lysiny a Kýčera (663 m n. m.).[2] Vrch patrí do povodia Bystrice, čiastkového povodia Kysuce; západne sa zvažujúce svahy odvádzajú vodu Lysinským potokom, juhozápadnú časť odvodňuje Skaličný potok a severné svahy bezmenný lokálny potok.[4] Na vrchol nevedie značený chodník.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Nesúvislý riedky porast vrcholovej časti umožňuje čiastočne obmedzený rozhľad. Z vrcholu je vidieť okolité vrchy pohoria a blízke Kysucké Beskydy, Oravskú Maguru a Malú Fatru, pri vhodných podmienkach aj Moravsko-sliezske Beskydy, Javorníky a Strážovské vrchy.[8]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný lesnými cestami a chodníkmi z okolitých sídiel. Najbližší 
žlto značený chodník vedie z Novej Bystrice Skaličnou dolinou na Vojenné.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 101 Kysucké Beskydy – Veľká Rača (6. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-06-04]. Dostupné online.
- ↑ a b Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 13.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-12]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-02-12]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-12]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-02-12]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-02-12]. Dostupné online.