Vreteň
| Vreteň | |
| vrch | |
 Vreteň z juhu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Kysucké Nové Mesto |
| Obce | Radoľa, Snežnica |
| Pohorie | Kysucká vrchovina |
| Podcelok | Kysucké bradlá |
| Povodie | Kysuca |
| Nadmorská výška | 819,9 m n. m. |
| Súradnice | 49°16′26″S 18°47′39″V / 49,2738°S 18,7941°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Radole
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Vreteň | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vreteň[1] alebo aj Veľký Vreteň (819,9 m n. m.[2]) je vrch v Kysuckej vrchovine. Leží nad obcou Radoľa, približne 3 km južne od Kysuckého Nového Mesta.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v západnej polovici pohoria, v geomorfologickom podcelku Kysucké bradlá.[4] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Kysucké Nové Mesto a zasahuje na katastrálne územie obcí Radoľa a Snežnica.[1] Najbližšími sídlami sú na juhozápadnom úpätí ležiaca obec Snežnica a severne ležiaca Radoľa a Kysucké Nové Mesto.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Výrazný vrch je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie západo-východným smerom od Oškerdy po Kotrčinú Lúčku. Západným smerom susedí sedlom oddelený Malý Vreteň (653 m n. m.) a Brodnianka (720 m n. m.), južným leží Brodenec (626 m n. m.), Dubeň (613 m n. m.) a Straník (769 m n. m.), východným Kučerovka (744 m n. m.), Veľké Ostré (653 m n. m.) a Ľadonhora (999 m n. m.) a severným Tábor (697 m n. m.) a Pleš (687 m n. m.).[5] Masív patrí do povodia Kysuce, kam smeruje potok Snežnica, odvodňujúci južné svahy, i Vadičovský potok, ktorým odteká voda zo severných častí.[3] Oblasť je geologicky súčasťou bradlového pásma a jeho svahy pokrýva zmiešaný smrekovo-bukový les. Na vrchol vedie značený chodník, pri ktorom je vybudované oddychové miesto s krížom a lavičkami.[6]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Hrebeň i vrchol pokrýva hustý porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z malých lokalít s redšou vegetáciou je možno pozorovať okolité vrchy pohoria, pri vhodných podmienkach tiež Malú Fatru, časť Žilinskej kotliny, Strážovské a Súľovské vrchy, Javorníky, Moravsko-sliezske, Kysucké i Sliezske Beskydy.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Relatívna blízkosť od Kysuckého Nového Mesta robí z Vreteňa obľúbený cieľ turistov. Zeleno značený chodník vedie z Kysuckého Nového Mesta cez Radoľu až na vrchol.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-11]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 12.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-11]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-02-11]. Dostupné online.
- ↑ Malá Fatra – Vrátna. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Veľký Vreteň - 820 m n. m. [online]. vypadni.sk, [cit. 2019-06-13]. Dostupné online. Archivované 2019-06-09 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-02-11]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vreteň
