Kęstutis
| Kęstutis | |
| litovské veľkoknieža | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Gediminovci/Jagelovci |
| Panovanie | 1345/1377 – 1382 |
| Predchodca | Jaunutis (zvrhnutý v 1345) Algirdas (spoluvládca do 1377) Jogaila (spoluvládca od 1377) |
| Nástupca | Jogaila |
| Ostatné tituly | hrodnianske, podleské, žemaitské a trakaiské knieža |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | okolo 1297 Senieji Trakai, Litovské veľkokniežatstvo |
| Úmrtie | 15. august 1382 Krevský hrad, dnes Kreva, Bielorusko |
| Pochovanie | Vilnius (pochovaný žiarovo) |
| Vierovyznanie | litovské náboženstvo |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Potomstvo | |
| Otec | Gediminas |
| Matka | Jaunė |
| Odkazy | |
 | Kęstutis (multimediálne súbory na commons) |
Kęstutis[1] [slovenská výslovnosť: Kästutis] (biel. Kejstut, poľ. Kiejstut, lat. Kinstut; * okolo 1297, Senieji Trakai, Litovské veľkokniežatstvo – † 15. august 1382, Krevský hrad) bolo posledné pohanské veľkoknieža Litvy. V rokoch 1345 – 1377 vládol spolu so svojim bratom Algirdasom, následne spolu so svojim synovcom Jogailom, ktorého zosadil a v rokoch 1381 – 1382 sám, až dokým nebol zajatý a popravený. Jeho otcom bol Gediminas,[1] zakladateľ dynastie Gediminovcov (a Jagelovcov). Spolu s Kęstutisom sa uzatvára éra ranej pohanskej histórie Litvy.[2]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]
Kęstutis sa narodil ako štvrtý alebo piaty zo siedmich synov vládnuceho panovníka Litovského veľkokniežatstva Gediminasa. Po tom, čo Kęstutis dosiahol dospelosť mu bola jeho otcom do správy zverená oblasť Hrodnianskeho a Podleského kniežatstva, a od roku 1337 aj oblasť Žmuďu (Žemaitsko) a Trakai. Po tom, čo v roku 1341 zomrel Kęstutisov otec Gediminas, sa panovníkom Litvy stal jeho nevlastný brat Jaunutis. Spolu so svojim bratom Algirdasom Jaunutisa v roku 1345 z Vilniusu vyhnali a ujali sa moci, pričom si rozdelili sféry vplyvu, Kęstutis vládol na západe a bránil krajinu pred katolíkmi, Algirdas vládol na východe a rozširoval moc do ruských krajín. V období rokov 1345 – 1377 Kęstutis podľa niektorých názorov vládol len ako submonarcha a hlavnú moc mal držať jeho brat Algirdas.[1]
Kęstutisova vláda je spojená s bojmi s kresťanmi na západe v Prusku a v Livónsku, kde pohanskú Litvu ohrozoval Rád nemeckých rytierov a Poľské kráľovstvo. Po tom čo sa rádu nepodarilo litovské územie obsadiť, prešiel na taktiku pravidelných nájazdov a rabovania litovských sídiel. Historici celkovo zaznamenali takmer 100 útokov rádových rytierov a 40 kampaní Litovcov. V roku 1361 mal byť Kęstutis dokonca zajatý, no podarilo sa mu zo zajatia utiecť a už o rok pomohol svojmu bratovi Algirdasovi poraziť Mongolov pri Modrých vodách.[2] V roku 1370 Litovci znovu vtrhli na územie Teutóncov, boli však porazení v bitke pri Rudave. V tom istom roku sa však Kęstutisovi podarilo získať kontrolu nad Haličom a Volynskom na území dnešnej Ukrajiny a Bieloruska, o ktoré Litva dlho bojovala s Poľským kráľovstvom. V roku 1382 Litovci dobyli hrad Jurbarkas (nem. Georgenburg) na juhozápade Litvy.[1][3]
Kęstutis s kresťanmi viackrát jednal o svojom pokrstení a poľský a uhorský králi mu v prípade, že prijme krst ponúkali aj kráľovskú korunu. V roku 1351 Kęstutis dokonca navštívil Budín, kde sľúbil prijatie krstu v prípade, že brat, volynské knieža Lubart, bude prepustené, Litve sa vrátia územia obsadené Teutóncami a a Litva bude povýšená na kráľovstvo. Z jednaní však zišlo po tom, čo cestou ušiel. Obdobne zlyhali aj pokusy cisára Karola IV. v roku 1358,[1] keď Litovci ponúkli, že prijmú krst ak im bude prinavrátené územie Rádu teutónskych rytierov, a rytieri presídlia na východ, kde budú bojovať s Mongolmi.[2]
Po tom, čo v roku 1377 zomrel Kęstutisov brat Algirdas sa moci v krajine ujal Jogaila (neskorší poľský kráľ Vladislav II.). Proti Jogailovi a Kęstutisovi sa postavili Jogailovi bratia, ktorí hľadali pomoc u rádových rytierov a v Moskovskom veľkokniežatstve, čo Kęstutisa prinútilo uzavrieť v roku 1379 s teutónskymi rytiermi mier. Už o rok sa však Kęstutisa pokúsil zvrhnúť za podpory Teutóncov jeho synovec a spoluvládca, čo sa mu však nepodarilo, a Kęstutis Jogailu v roku 1381 uväznil a začal vládnuť sám. Krátko na to však musel Kęstutis odísť do ruských krajín, kde vypuklo povstanie proti litovskej nadvláde, čo jeho synovec využil a proti Kęstutisovi povstal. Keď sa v auguste 1382 Kęstutis vrátil do Litvy, bol na hrade Trakai zajatý a na Krevskom hrade zaškrtený.[1] Následne bol v hlavnom meste Vilniuse po pohansky žiarovo pochovaný.[1][3] Niektorí historici sa skôr prikláňajú k samovražde. Kęstutisova smrť následne vyvolala desať rokov dlhý vnútorný konflikt medzi Jogailom a Vitoldom.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g Kęstutis In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-04-14]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ a b c d KĘSTUTIS (c. 1300–1382). In: SUZIEDELIS, Saulius A.. Historical dictionary of Lithuania. 2nd Ed. Lanham, Toronto, Plymouth, UK : Scarecrow Press, 2011. (Historical Dictionaries of Europe; zv. 80.) ISBN 0810849143, 978-0810849143. S. 151 – 152.
- ↑ a b Kęstutis In: Encyclopædia Britannica [online]. [Cit. 2020-04-14]. Dostupné online. (po anglicky)