Prusko (historické územie)

Centrum Pruska do roku 1466: Rádový hrad Marienburg (poľ. Malbork)

Ružovou, zelenou, belasou a žltou je na mape vyznačené (poľské) Kráľovské Prusko a bledosivou Pruské vojvodstvo.

Prusko (nem. Preußen, poľ. Prusy, čes. Prusy, Prusko) je historické územie pri Baltskom mori v dnešnom Poľsku, Rusku a (malá časť) v Litve, ktoré zodpovedá (zjednodušene povedané) buď len Východnému Prusku, alebo Východnému Prusku a Západnému Prusku.

Presnejšie Prusko môže byť:

• a) pôvodne: tá časť štátu Rádu nemeckých rytierov (plus území malých pruských biskupstiev v tej istej oblasti), ktorá sa nachádzala na území historického kmeňa Prusov (zodpovedá to zhruba územiu od roku 1773 nazývanému Východné Prusko)
• b) územie z bodu a plus neskoršie územné zisky tejto časti štátu Rádu nemeckých rytierov, t. j. plus najmä Východné Pomoransko (Východné Pomoransko tvorilo jadro územia od roku 1773 nazývaného Západné Prusko); po zániku štátu Rádu nemeckých rytierov sa toto územie delilo na Kráľovské Prusko (t. j. najmä Východné Pomoransko a Warmia) a Pruské vojvodstvo (zodpovedá zhruba neskoršiemu Východnému Prusku bez Warmie), pričom Pruské vojvodstvo bolo v roku 1701 premenené na Pruské kráľovstvo v užšom zmysle
• c) Pruské vojvodstvo
• d) od roku 1773 súhrnné označenie pre Západné Prusko (t. j. bývalé Kráľovské Prusko s priľahlými územiami a bez Warmie) a Východné Prusko (t. j. bývalé Pruské kráľovstvo v užšom zmysle s Warmiou), pričom oficiálne toto územie Západného a Východného Pruska tvorilo Pruské kráľovstvo v užšom zmysle (ktorého územie bolo oproti stavu spred roku 1773 rozšírené o Západné Prusko) a v rokoch 1824 – 78 aj Provinciu Prusko brandebursko-pruského štátu
• e) v rokoch 1793/5 – 1807 prechodne aj ako bod d) plus Južné Prusko a Nové Východné Prusko

Prusko v širšom zmysle

Okrem Pruska v (niektorom) vyššie uvedenom užšom zmysle sa dnes označenie Prusko používa v širšom zmysle aj na označenie brandenbursko-pruského štátu (teda Pruského kráľovstva v širšom zmysle) – porov. aj rozlišovaciu stránku Prusko. Brandenbursko-pruský štát vznikol v 17. storočí pripojením Pruska (personálnou úniou) k Brandenburskému markgrófstvu, od roku 1709 mal hlavné mesto v Berlíne a zaznamenal značný územný rozmach. Prusko v užšom zmysle bolo len jedným z mnohých území tohto brandenbursko-pruského štátu.

Geografická charakteristika Východného a Západného Pruska

Územie bolo pomenované podľa kmeňa Prusov. Leží na pobreží Baltského mora. Významnými centrami sú Kaliningrad (nem. Königsberg), Marlbork (nem. Marienburg) a Gdansk (nem. Danzig). Významnými riekami sú Visla a Neman.

Pre východnú časť Východného Pruska sa používalo označenie Malá Litva.

Západné Prusko na západe hraničí so Západným Pomoranskom, Západné aj Východné Prusku na juhu hraničí s historickým Veľkopoľskom a Východné Prusko na východe a severe hraničí s historickou Litvou.

Dejiny

Stredovek

V 13. storočí (počas prvých desaťročí po roku 1226) si Rád nemeckých rytierov podmanil baltské kmene Prusov. Kmene Prusov žili medzi dolnou Vislou a dolným Nemanom. V tom istom storočí sa prvýkrát v dokumentoch vyskytuje označenie Prusko (po latinsky Prussia a pod.), a to ako označenie tohto dobytého územia kmeňov Prusov. Toto územie patrilo jednak štátu Rádu nemeckých rytierov a jednak menším pruským biskupstvám tvoriacich enklávy v štáte Rádu nemeckých rytierov, ktoré však boli väčšinou viac-menej nejakým spôsobom závislé od Rádu nemeckých rytierov. Prusko definované ako územie pôvodných pruských kmeňov bolo o stáročia neskôr (od roku 1773) označované aj ako Východné Prusko.

Keď v roku 1309 Rád nemeckých rytierov svoje pruské územie rozšíril (najmä) o Východné Pomoransko (čiže Prímorie), začalo sa označenie Prusko používať popri pôvodnom význame aj v novšom význame zahŕňajúcom aj tieto nové územné zisky. Staršiu terminológiu (Prusko po Vislu) používala najmä cirkev a Poľsko, novšiu (Prusko vrátane Východného Pomoranska) najmä Rád nemeckých rytierov a napríklad Hanza; od 15. storočia už prevažovala novšia terminológia. Východné Pomoransko tvorí jadro územia, ktoré bolo o stáročia neskôr (od roku 1773) známe ako Západné Prusko.

Po dlhoročnej vojne medzi Rádom nemeckých rytierov a pruskými stavmi, ktoré chceli, aby Prusko podliehalo Poľsku namiesto Rádu nemeckých rytierov, Rád nemeckých rytierov v roku 1466 (torunský mier) stratil územia dobyté v roku 1309 plus niektoré ďalšie (napr. Warmiu). Tieto stratené územia sa dostali pod priamu správu poľských kráľov ako tzv. Kráľovské Prusko. Zvyšné územie Pruska zostalo súčasťou štátu Rádu nemeckých rytierov, ale nie nadlho, lebo v roku 1525 toto územie prestalo byť územím Rádu nemeckých rytierov a stalo sa svetským štátom – lénnym štátom pod zvrchovanosťou Poľska, ktorý sa volal Pruské vojvodstvo (iné názvy: Kniežacie Prusko, Pruské grófstvo).

17. – 19. storočie

V roku 1618 bolo Pruské vojvodstvo pripojené (personálnou úniou) dedením k Brandenbursku. Tento nový štátny útvar dnes nazývame brandenbursko-pruský štát, brandenbursko-pruská monarchia či Brandenbursko-Prusko. Viaceré dnešné zdroje ho už od roku 1618 či od polovice 17. storočia nazývajú aj Prusko (t. j. Prusko v širšom zmysle), ale historicky sa názov Prusko na označenie celého brandenbursko-pruského štátu používal až od roku 1701 (pozri nižšie) resp. až od polovice 18. storočia.

V roku 1660 Pruské vojvodstvo prestalo byť lénnym štátom Poľska.

V januári roku 1701 bolo Pruské vojvodstvo premenené na Pruské kráľovstvo. Spočiatku sa Pruským kráľovstvom myslelo len toto územie patriace Brandenbursku (ktoré bolo neskôr v roku 1773 územne rozšírené – pozri nižšie), ale neskôr a najmä v súčasnej literatúre sa výraz Pruské kráľovstvo začal v širšom zmysle používať aj na označenie celého brandenbursko-pruského štátu. Paralelne k Pruskému kráľovstvu v užšom zmysle naďalej existovalo vyššie spomínané poľské územie nazývané Kráľovské Prusko.

V roku 1773 a nasledujúcich rokoch (t. j. po prvom delení Poľska) bolo územie Pruského kráľovstva v užšom zmysle rozšírené pripojením Kráľovského Poľska, teda území stratených v roku 1466, plus niektorých ďalších priľahlých území, najmä častí Veľkopoľska. Pruský kráľ v roku 1773 nariadil, že sa odteraz dovtedajšie územia Pruského kráľovstva v užšom zmysle budú volať Východné Prusko a územia získané v roku 1773 (a nasledujúcich rokoch) od Poľska sa budú volať Západné Prusko. Pruské kráľovstvo v užšom zmysle bolo teda odteraz tvorené Západným a Východným Pruskom. Warmia bola pre svoju geografickú polohu presunutá zo Západného Pruska do Východného Pruska.

Okolo roku 1800 pribudli prechodne ešte dve územia, ktoré mali v názve Prusko :v rokoch 1793 – 1807 totiž existovalo Južné Prusko (južne od Západného Pruska) a v rokoch 1795 – 1807 existovalo Nové Východné Prusko (južne a východne od Východného Pruska). Obe provincie patrili do brandenbursko-pruskej monarchie. V roku 1807 sa Južné Prusko stalo súčasťou Varšavského veľkovojvodstva a Nové Východné Prusko súčasťou Varšavského vojvodstva a Ruskej ríše. Južné Prusko sa v roku 1815 znovu stalo súčasťou brandenbursko-pruskej monarchie, ale už pod názvom Poznansko.

V roku 1824 boli v rámci brandenbursko-pruskej monarchie provincie Západné Prusko a Východné Prusko spojené do jednej provincie nazývanej Provincia Prusko. V roku 1878 bola však táto provincia znova rozdelená na provincie Západné Prusko a Východné Prusko.

Západné a Východné Prusko resp. Provincia Prusko boli spolu s ostatnou brandenbursko-pruskou monarchiou súčasťou Nemeckého colného spolku (1834 – 1919), Severonemeckého spolku (1867 – 1870) aj Nemeckej ríše (1871 – 1945). Súčasťou Nemeckého spolku (1815 – 1866) však bolo Západné a Východné Prusko resp. Provincia Prusko len prechodne v rokoch 1848 – 1851, hoci zvyšná brandenbursko-pruská monarchia bola normálnou súčasťou spolku.

20. storočie

V roku 1918 zaniklo Pruské kráľovstvo a brandenbursko-pruská monarchia. Brandenbursko-pruská monarchia bola premenená na Slobodný štát Prusko a ako výsledok prvej svetovej vojny tento Slobodný štát Prusko (resp. Nemecko) stratil väčšinu Západného Pruska v prospech Poľska, pričom ale Gdansk s okolím dostal zvláštne postavenie slobodného mesta. Okrem toho malá časť Východného Pruska, tzv. Oblasť Memelu (iné názvy: Memel, Klaipėda) bola od roku 1923 pričlenená Litve (1920 – 23 bola Oblasť Memelu dočasne spravovaná Francúzskom). Tie územia Západného a Východného Pruska, ktoré zostali Nemecku, boli administratívne začlenené v rámci Nemecka jednak ako časť Hraničnej marky Poznansko-Západné Prusko (tvorila úzky pás územia pri hraniciach s Poľskom) a jednak ako Provincia Východné Prusko, pričom východný okraj dovtedajšieho Západného Pruska boli pričlenený k Provincii Východné Prusko ako Vládny okres Západné Prusko.

V roku 1939, teda na začiatku druhej svetovej vojny, Nemecko znova získalo stratené územia Západného Pruska a Oblasť Memelu. Administratívne v rámci Nemecka počas druhej svetovej vojny existovala Ríšska župa Gdansk-Západné Prusko (Reichsgau Danzig-Westpreußen), ktorá bola na území historického Západného Pruska (vrátane Vládneho okresu Západné Prusko), a vo svojej existencii pokračovala Provincia Východné Prusko, ktorá síce zahŕňala historické Východného Prusko, ale (v rokoch 1939 a 1941) bola rozšírená o značné priľahlé územie smerom na juh. Provincia Východné Prusko mala zároveň postavenie župy (Župa Východné Prusko, po nemecky Gau Ostpreußen).

Krátko po roku 1945, teda po skončení druhej svetovej vojny, pripadlo Západné Prusko a južná polovica Východného Pruska (chápaného ako územie v rozlohe spred roku 1939) Poľsku. Severná polovica Východného Pruska (chápaného v rozlohe spred roku 1939) pripadla Sovietskemu zväzu. V rámci Sovietskeho zväzu sa Oblasť Memelu stala súčasťou Litovskej SSR (teda dnešnej Litvy) a zvyšok, teda veľká väčšina sovietskeho územia Východného Pruska, pripadla RSFSR (teda dnešnému Rusku) ako Kaliningradská oblasť. Dnes sa teda bývalé Východné a Západné Prusko nachádza v Poľsku, Rusku a Litve.

Zdroje

• Preußen. In: Lexikon des Mittelalters. 2000, CD-ROM, Verlag J.B. Metzler. ISBN 3-476-01819-9.
• Preußen. In: Brockhaus. Enzyklopädie in 30 Bänden Bd. 22. 21. völlig neu bearbeitete Aufl. Leipzig : F.A. Brockhaus, 2005-2006. ISBN 978-3-7653-4122-9.
• Preußen. In: FRIEDENTHAL, R. (ed.) et al.: Knaurs Konversationslexikon. Th. Knaur, 1932. s. 1260-1261.
• Preußen. In: Pierer's Universal-Lexikon, Bd.13, 1861, s. 488-519. dostupné online
• Preußen. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Bd. 16, 1908, s. 294-335. dostupné online
• Königreich Preußen. In: Brockhaus Conversations-Lexikon, Bd. 3., 1809, s. 489-493. dostupné online
• Statistisches Jahrbuch für das Deutsche Reich 1943, s. 7, 8. dostupné online
• Prusko. In: Pyramída, s. 4829.
• Prusko. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník III M-R. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-708-2. s. 789.
• Prusko. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník III M-R. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-708-2. s. 789-790.
• Prusko južné. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník III M-R. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-708-2. s. 790.
• Prusko kniežacie. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník III M-R. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-708-2. s. 790.
• Prusko kráľovské. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník III M-R. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-708-2. s. 790.
• Prusko východné. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník III M-R. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-708-2. s. 790.
• Prusko západné. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník III M-R. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-708-2. s. 790-791.
• Prusy. In: Malá československá encyklopedie V Pom-S. 1. vyd. Praha: Academia, 1987. s. 142.
• Prusko. In: Malá československá encyklopedie V Pom-S. 1. vyd. Praha: Academia, 1987. s. 140.
• Parker, P. et al. (eds.): Veľký atlas svetových dejín. 1. vyd. Bratislava : Reader´s Digest Výber, 2002. ISBN 80-88985-22-3. s. 196 (najmä)
• SCHEMMEL, B. German States before 1945 [online]. rulers.org, [cit. 2015-03-29]. Dostupné online. (po anglicky)