Kafisias (sochár)
Kafisias (starogr. Καϕίσιας) bol starogrécky sochár.
Sochár Kafisias, možno vnuk Kafisia, archonta v boiótskej Tanagre, bol činný pravdepodobne na konci 3. storočia pred Kr. (uvádza sa aj začiatok 2. stor. pred Kr.[1]).[2][1] Známe sú jeho dva autorské podpisy (signatúry pod nápismi) na podstavcoch zo sôch objavených Boiótii:
| Καφισίας ἐπόεισε | preklad: Kafisias zhotovil |
Podľa prvého nápisu bol autorom sochy Forystasa, syna Triaxa, víťaza súťaže hlásateľov na hrách zasvätených Diovi (na olympiáde). Socha z podstavca sa už dávno stratila, ale jeho nápis, objavený anglickým archeológom W. M. Leakeom v januári 1806, ktorý je zabudovaný v stene kostola Ayios Thomas juhovýchodne od Tanagry, je ešte stále viditeľný.[3][1]
Druhý nápis s jeho signatúrou na podstavci, ktorý bol kedysi zrejme základňou sochy mýtického hudobníka a básnika Thamyrida, nájdený v archeologickej lokalite starovekého mesta Thespiai, pripomína ex voto (obetný dar), ktorý bol Filetairom, synom Eumena, venovaný Múzam.[2][4] Tento Filetairos bol zrejme synovec Filetaira (nebolo to s istotou preukázané[6]), prvého vládcu Pergamonu, ktorý poskytol veľké pozemkové granty helikónskym Múzam. Thespijčania potom na oplátku založili na jeho počesť významné kultové združenie.[7] Na podstavci v Thespiách sa našiel aj epigram od gréckeho básnika Onesta,[8] ktorý rozpráva o nešťastí Thamyrida, ktorý sa odvážil konkurovať Múzam.[2] Grécky cestovateľ Pausanias navštívil v Boiótii helikónsky háj (na úpätí vrchu Helikón), zasvätený Múzam a videl sochu Thamyrida: „Do týchto miest umiestnili aj podoby všetkých tých básnikov, ktorí sa nejako preslávili v hudbe. Tak je tu Thamyris, už slepý a naťahuje sa po spadnutej lýre. “[9] Nie je však známe, či bola práve táto socha Kafisiasovým dielom.“[2]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Boeotia Antiqua. Amsterdam : J.C. Gieben, 1993. ISBN 978-90-5063-226-3. S. 60.
- ↑ a b c d Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Kaphisias [1]
- ↑ a b Inscriptiones Central Greece (IG VII-IX), IG VII 530 [2]
- ↑ a b Inscriptiones Central Greece (IG VII-IX), Roesch, IThesp 303 [3]
- ↑ Bernard S. Myers. Encyclopedia of World Art. London : McGraw-Hill, 1959. ISBN 978-00-7019-466-3. S. 117.
- ↑ David Magie. Roman Rule in Asia Minor. Princeton : Princeton University Press, 2017. ISBN 978-14-0088-774-3. S. 728.
- ↑ Nancy T. de Grummond, Brunilde S. Ridgway. From Pergamon to Sperlonga. Oakland : University of California Press, 2000. ISBN 978-05-2022-327-1. S. 43.
- ↑ Inscriptiones Central Greece (IG VII-IX), Roesch, IThesp 312 [4]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 234.