Kakaovník obyčajný
| Kakaovník obyčajný | |
 Kakaovník obyčajný | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Theobroma cacao L., 1753 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Kakaovník obyčajný (iné názvy pozri nižšie; lat. Theobroma cacao) je druh rastliny z rodu kakaovník (Theobroma) čeľade slezovité (Malvaceae).
Je to vždyzelený strom , ktorý dorastá do výšky 5 až 8 metrov.[1] V súčasnosti sa pestuje v tropických oblastiach celého sveta. Jeho semená sa používajú na výrobu kakaového prášku, z ktorého sa vyrába čokoláda.
Názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Slovenské názvy tohto druhu rastliny sú: kakaovník obyčajný[2][3][4] alebo staršie (a po česky) kakaovník pravý[5][6][7]. V potravinárstve alebo ľudovo sa občas označuje aj ako kakaový strom[8][9][10][11]. Starší alebo ľudový názov je kakaovník[12][13][14]. Ľudový názov je kakao[15][16][17][18]. Zastarané názvy sú: kákaovník pravý[19], strom boží[19], strom čokoládový[20], kakava[21][22], kakau[23].
Zaradenie v systéme
[upraviť | upraviť zdroj]Rod kakaovník (Theobroma), do ktorého kakaovník obyčajný patrí, sa dnes obyčajne zaraďuje do čeľade slezovité (Malvaceae). Presnejšie: do tribusu Theobromateae/Theobromeae podčeľade bytnériovaté (Byttnerioideae/zriedkavo: Theobromoideae[24]) kládu Byttneriina čeľade slezovité (Malvaceae).[2][25][26][27][28][29] Staršie sa niekedy v rámci čeľade slezovité (Malvaceae) zaraďoval do (široko poňatej) podčeľade lajnovcovaté (Sterculioidea)[30][31]
Staršie sa tento rod často zaraďoval:
- buď do čeľade Sterculiaceae (slovenské názvy: lajnovcovité[32]/kolovité[33]/kólovité[4][34]/sterkuliovité[34][35]/kakaovníkovité[36]) v širšom zmysle, v rámci ktorej spadal do podčeľade bytnériovaté (Byttnerioideae) alebo menej často do podčeľade lajnovcovaté (Sterculioidea)[37][38][39][29];
- alebo do čeľade Byttneriaceae[4][38]/Buettneriaceae[4] (slovenský názov: kakaovníkovité[4][34] - tento slovenský názov, ako vidno, alternatívne označuje čeľaď Sterculiaceae)[29].
Pôvod
[upraviť | upraviť zdroj]Kakaovník obyčajný pochádza z hlbokých tropických oblastí Ameriky, kde je doložené jeho pestovanie už v 5. storočí.[1] Najstarší dôkaz a používaní a domestikovaní kakaovníka pochádza z južného Ekvádora spred 5 300 rokov[40].
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Kakaovník obyčajný má jasno zelené, až 30 cm dlhé, celokrajné, lesklé listy. Mladé listy sú červené. Obojpohlavné belavé až ružovkasté kvety vyrastajú priamo na kmeni a hrubších vetvách. Táto vlastnosť sa nazýva kauliflória. Kvety majú desať tyčiniek v dvoch kruhoch. Plod je až 30 cm dlhá, pretiahnutá bobuľa žltej, hnedej až červenej farby. Povrch je jemne hrboľatý, rozdelený desiatimi pozdĺžnymi brázdami. Asi 2 cm veľké semená bielej farby sú uložené v komorách obklopených belavým mieškom. Z miešku sa vyrábajú nápoje a zaváraniny, semená sa čistia, pražia a drvia na kakaový prášok so vznikom kakaového masla. Práve vďaka vysokému obsahu tuku v semenách a charakteristickým aromatickým látkam sa kakaovník obyčajný pestuje ako pochúťka, z ktorej sa vyrába kakao a následne aj čokoláda, pričom existujú iba tri kultivary kakaových bôbov, ktoré sa používajú na výrobu kakaa a čokolády.[41] Kmeň dosahuje priemer až 30 cm. Staré stromy majú kmeň bielo-šedý a mladé stromy majú hnedý kmeň. Drevo kakaovníka je žlté až červené. Strom sa rozmnožuje prevažne semenami. Stromy kvitnú bohato, ale na jednej rastline dozreje približne len 5 % všetkých plodov.
Pestovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Kakaovník je kultivovaný na ploche asi 69 000 km² po celom svete.[42] Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo patrili medzi prvých 20 krajín produkujúcich kakao v roku 2005 nasledujúce:[43]
| Pozícia, Krajina | Produkcia | Podiel |
|---|---|---|
| v tonách | % | |
| 1 Pobrežie Slonoviny | 1 330 000 | 34 |
| 2 Ghana | 736 000 | 18,9 |
| 3 Indonézia | 610 000 | 15,7 |
| 4 Nigéria | 366 000 | 9,4 |
| 5 Brazília | 213 774 | 5,5 |
| 6 Kamerun | 180 000 | 4,6 |
| 7 Ekvádor | 137 178 | 3,5 |
| 8 Kolumbia | 55 298 | 1,4 |
| 9 Mexiko | 48 405 | 1,24 |
| 10 Papua-Nová Guinea | 42 500 | 1,09 |
| 11 Malajzia | 33 423 | 0,86 |
| 12 Dominikánska republika | 32 000 | 0,82 |
| 13 Peru | 28 500 | 0,73 |
| 14 Venezuela | 17 000 | 0,44 |
| 15 Sierra Leone | 11 000 | 0,28 |
| 16 Togo | 8 500 | 0,22 |
| 17 India | 8 000 | 0,2 |
| 18 Filipíny | 5 650 | 0,14 |
| 19 Kongo | 5 630 | 0,14 |
| 20 Šalamúnove ostrovy | 5 000 | 0,13 |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b VALÍČEK, Pavel. Užitkové rostliny tropů a subtropů. Praha : Academia, 2004. ISBN 80-200-0939-6. S. 262.
- ↑ a b MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 204.
- ↑ ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. 1986. S. 447
- ↑ a b c d e ČERVENKA, M. Základy systému semenných rastlín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1966. S. 224
- ↑ THURZOVÁ, Ľ. et al. Malý atlas liečivých rastlín. Martin: Osveta, 1984. S. 303
- ↑ kakaovník. In: Pyramída. rok 1976. S. 1769
- ↑ JANDA, K., JANDA, V. Nomina atque synonyma pharmaceutica et technica in lingua latina, bohemica, germanica et slovenica. Praha: E. Weinfurter, 1941. S. 362
- ↑ § 32: 50/2001 VÝNOS Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 25. júna 2001 č. 1865/2001 - 100, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 981/1996 - 100 z 20. mája 1996, ktorým sa vydáva prvá časť a prvá, druhá a tretia hlava druhej časti Potravinového kódexu Slovenskej republiky v znení výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 2478/2000 - 100 zo 4. septembra 2000 [1]
- ↑ LACKOVÁ, Alica et al. Tovaroznalectvo. Bratislava: Sprint 2 s.r.o, 2017. S. 217
- ↑ ŠULC, Ľ., TURČÁNY, V. Svetlá v húšti pralesov. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, 1962, S. 10
- ↑ ŠMATLÁK, S. et al. Výber zo svetovej literatúry. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1953, S. 658
- ↑ kakaovník. In: Slovník slovenského jazyka
- ↑ NOVOTNÁ, A. et al. Botanika pre pedagogické školy pre vzdelanie učiteľov národných škôl a pre vzdelanie učiteliek materských škôl. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1955. S. 232
- ↑ MOLAŘ, G., CHRAPPA, A. Botanika pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Profesorské nakladatateľstvo a kníhkupectvo, 1924. S. 185
- ↑ kakao; kakaovník. In: Slovník slovenského jazyka
- ↑ FIALOVÁ, S. Prírodné látky podporujúce chudnutie. In: Lekárnické listy. č. 1 2012. S. 17
- ↑ STREČOK, J. Fidži - krajina úsmevu. Turany: Tlačiareň P+M grafické štúdio. 2016. S. 110
- ↑ MARINELLI, J. Rastlina. Bratislava: Ikar, 2006, S. 392
- ↑ a b KOVALENSKÝ, M. Verejná prosba (pokračovanie). In: Dom a škola 1890. č. 10 S. 302
- ↑ Kávovník a káva. In: Obzor č. 9 1876 S. 67
- ↑ kakawa.BERNOLÁK, A. et al. Slowár Slowenskí Česko-Latinsko-Německo-Uherskí seu Lexicon Slavicum Bohemico - Latino - Germanico - Ungaricum, Tomus II. K-N. Buda: Typis et Sumtibus Typogr. Reg. Univers. Hungaricae. (1825), S. 863
- ↑ BUFFA, F.. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry: k histórii slovenského odborného slovníka. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 79, 302
- ↑ kakau.BERNOLÁK, A. et al. Slowár Slowenskí Česko-Latinsko-Německo-Uherskí seu Lexicon Slavicum Bohemico - Latino - Germanico - Ungaricum, Tomus II. K-N. Buda: Typis et Sumtibus Typogr. Reg. Univers. Hungaricae. (1825), S. 863
- ↑ BOTINEAU. Botanique systématique et appliquée des plantes à fleurs. [s.l.] : Lavoisier, 2010. 1403 s. Dostupné online. ISBN 978-2-7430-1900-6. S. 822.
- ↑ Malvales [online]. mobot.org, [cit. 2025-02-01]. Dostupné online.
- ↑ KUBITZKI, Klaus; BAYER, Clemens. Flowering Plants · Dicotyledons (Malvales, Capparales and Non-betalain Caryophyllales). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2013. 418 s. ISBN 978-3-662-07255-4.
- ↑ Colli-Silva, M., Pérez-Escobar, O.A., Ferreira, C.D.M., Costa, M.T.R., Gerace, S., Coutinho, T.S., Yoshikawa, V.N., Antonio-Domingues, H., Hernández-Gutiérrez, R., Bovini, M.G., Duarte, M.C., Cheek, M., Chase, M.W., Fay, M.F., Christenhusz, M.J.M., Dorr, L.J., Schoeplein, C., Corcoran, M., Roy, S., Cable, S., McLay, T., Maurin, O., Forest, F., Baker, W.J. and Antonelli, A. (2025), Taxonomy in the light of incongruence: An updated classification of Malvales and Malvaceae based on phylogenomic data. TAXON. https://doi.org/10.1002/tax.13300
- ↑ Classification: Byttneriina [online]. malvaceae.info, [cit. 2025-02-01]. Dostupné online.
- ↑ a b c Malvaceae Info: History of Classification (Draft) [online]. malvaceae.info, [cit. 2025-02-01]. Dostupné online.
- ↑ HÄNSEL, Rudolf; STICHER, Otto. Pharmakognosie - Phytopharmazie. [s.l.] : Springer-Verlag, 2006. 1570 s. Dostupné online. ISBN 978-3-540-34281-6.
- ↑ KOLE, Chittaranjan. Technical Crops. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2007. 204 s. Dostupné online. ISBN 978-3-540-34538-1. S. 129.
- ↑ MÁRTONFI, P. Systematika cievnatých rastlín. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Prírodovedecká fakulta, 2013. S. 155
- ↑ UŠÁKOVÁ, K. et al. Biológia pre gymnáziá - Vývoj, systém a ekológia rastlín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2000, S. 47
- ↑ a b c PANČÍK, P. 2016. Biopedia.sk: Systém živej prírody (kompletný) (r. 2008). [cit. 2025-02-01]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/system-zivej-prirody/system-zivej-prirody-kompletny-2008>
- ↑ KOTHE, H., TINÁKOVÁ, Ch. 1000 byliniek. Bratislava: Ikar, 2008, S. 305
- ↑ KUBJATKO, F. Poľnohospodárska botanika 2. Bratislava: Príroda, 1980, S. 134
- ↑ TAKHTAJAN, Armen. Flowering Plants. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2009. 871 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4020-9609-9. S. 269.
- ↑ a b Flora of China [online]. flora.huh.harvard.edu, [cit. 2025-02-01]. Dostupné online.
- ↑ AKINNAGBE, Akindele. Genetic Variation in Mansonia Altissima A. Chev. and Triplochiton Scleroxylon K. Schum Under Different Regimes of Human Impact in Akure Forest Reserve, Nigeria. [s.l.] : Cuvillier Verlag, 2008. 109 s. Dostupné online. ISBN 978-3-86727-751-8.
- ↑ The use and domestication of Theobroma cacao during the mid-Holocene in the upper Amazon | Nature Ecology & Evolution [online]. nature.com, [cit. 2018-10-31]. Dostupné online.
- ↑ All about Chocolate -- Varieties
- ↑ http://archive.is/20120530091536/findarticles.com/p/articles/mi_m1134/is_6_112/ai_105371465/pg_3/ CBS Interactive Business Network
- ↑ FAO.org
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kakaovník obyčajný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kakaovník obyčajný
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- World Cocoa Foundation – Podpora kakaovníkových fariem
- Malaysian Cacao Board Archivované 2010-06-08 na Wayback Machine
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Theobroma cacao na anglickej Wikipédii.