Kalmycko
| Kalmycko
Kalmycká republika
| |||||
| |||||
| Štátna hymna: Хальмг Таңһчин частр | |||||
.svg) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Республика Калмыкия | ||||
| • krátky | Калмыкия | ||||
| Hlavné mesto | Elista 46°19′ S.š. 44°16′ V.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Elista | ||||
| Úradné jazyky | Ruština | ||||
| Štátne zriadenie Hlava
|
Batu Chasikov | ||||
| Federálny okruh | Južný | ||||
| Ekonomický rajón | Povolžský | ||||
| Vznik | |||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
76100 km² (41.) ? km² (? %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2018) • sčítanie (2010) • hustota (2010) |
275 413 289 481 (78.) 3,8 /km² | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
MSK (UTC+3) MSK (UTC+3) | ||||
| Kód subjektu | |||||
| • číselný | 85000000 | ||||
| • geokód ISO 3166-2 | RU-KL | ||||
Kalmycko, dlhý tvar Kalmycká republika (po kalmycky Chalmg Tangč) je jednou z federálnych republík v Rusku. Leží južne od Volgy pri Kaspickom mori.
Jej rozloha je 75 000 km², počet obyvateľov je len 322 000.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Až do 16. storočia bolo územie dnešnej Kalmyckej republiky ovládané rôznymi chanátmi (Astrachaňským a inými), v tomto období však už začala republika formálne patriť pod Rusko. V 17. storočí obsadili dnešné Kalmycko kočovní Kalmyci, vyhnaní z Číny (Tí sa po sporoch s cárom v roku 1771 čiastočne vrátili späť). Zvyšok obyvateľov bol presídlený na Ural alebo násilne začlenený pod Astrachaňskú guberniu; Kalmyci boli utlačovaní a bola zaberaná ich poľnohospodárska pôda. Na začiatku 20. storočia, v roku 1918 bola ustanovená v Astrachani sovietska moc, vojnový stav však trval až do roku 1920. V októbri 1935 potom bola vytvorená Kalmycká ASSR. Tá za druhej svetovej vojny bola okupovaná nemeckými vojskami. Ku konci vojny boli Kalmyci vysťahovaní a oblasť degradovaná na Kalmyckú AO. Obnovenie ASSR sa uskutočnilo až v roku 1956. Od roku 1991 je v platnosti súčasný názov - Kalmycká republika.
Obyvatelia
[upraviť | upraviť zdroj]Obyvatelia sú Kalmyci a Rusi, ich podiel je približne rovnaký (40 % pre každého). Ostatné skupiny národov sú veľmi malé. Z náboženstiev sa vyznáva aj napriek historickým snahám Turkov o islamizáciu krajiny ortodoxné kresťanstvo; Kalmyci boli ale ešte pred obrátením na kresťanstvo budhisti.
Ekonomika
[upraviť | upraviť zdroj]Ekonomika krajiny je založená na vývoze obilnín a ovocia do Ruska. Južná poloha a dokonalá rovinatosť robia z Kalmyckej republiky ideálny poľnohospodársky kraj. Ďalším rovnako dôležitým zdrojom pre miestnu ekonomiku je ropa a zemný plyn. Z energetického hľadiska má aj veľký význam priehrada Vesolovskoje na rieke Malyč.
Mestá
[upraviť | upraviť zdroj]- Elista (hlavné mesto)
- Gorodovikovsk
- Jašalta
- Malyje Derbety
- Obiľnoje
- Sadovoje
- Keguľta
- Prijutnoje
- Ulan Erge
- Jaškuľ
- Utta
- Chulchuta
- Komsomoľskij
- Lagaň (jediný prístav pri Kaspickom mori).
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kalmycko
Najväčšie sídla Kalmyckej republiky | ||
|---|---|---|
| Mestá |  | |
| Dediny | ||
