Kantakuzénovci
Kantakuzénovci | |
Krajina | Byzantská ríša, Morejský despotát |
---|---|
Tituly | byzantský cisár, morejský despota |
Zakladateľ | byzantský generál neznámeho mena |
Rok založenia dynastie | 11. storočie |
Nástup dynastie na trón | 1347 (Byzancia) |
Zosadenie dynastie z trónu | 1357 (Byzancia) 1383 (Morea) |
Posledný panovník | Demetrios Kantakuzénos |
Štátna príslušnosť | byzantská, srbská |
Kantakuzénovci[1] (iné mená pozri nižšie) bol byzantský aristokratický rod pochádzajúci z okolia maloázijskej Smyrny. Dvaja jeho príslušníci, Ján VI. Kantakuzénos a Matthaios Kantakuzénos, boli byzantskými cisármi, ďalší jeho príslušníci vládli v Morejskom despotáte. Rod významne zasiahol do dejín Byzantskej ríše v jej záverečnom období.[1][2]
Mená
[upraviť | upraviť zdroj]- Kantakuzénovci, iné prepisy: Kantakuzenovci, Kantakouzénovci, Kantakouzenovci
- plurál: starogr. Καντακουζηνοί[2]; slov. prepis podľa PSP: Kantakouzénoi; iné prepisy: Kantakuzénoi, Kantakouzenoi, Kantakuzenoi; lat. Cantacuzenes[3]
- singulár muž. rod: starogr. Καντακουζηνός[2]; slov. prepis podľa PSP: Kantakouzénos; iné prepisy: Kantakuzénos, Kantakouzenos, Kantakuzenos; lat. Cantacuzenus[4]
- singulár žen. rod: starogr. Καντακουζηνή[2]; slov. prepisy podľa PSP: Kantakouzéné; iné prepisy: Kantakuzéné, Kantakouzene, Kantakuzene; s adaptáciou:PSP, Kap. III., podkap. 3, bod 4: Kantakouzéna, Kantakuzéna; lat. Cantacuzena
Dejiny rodu
[upraviť | upraviť zdroj]Prvým známym členom rodu bol pechotný generál pôsobiaci za vlády byzantského cisára Alexia I. Komnéna.[1] V oblasti vojenstva za vlády Komnénovcov pôsobil aj ďalší členovia rodu, naopak o civilných či duchovných úradoch sa nevie nič. Často držali významné hodnosti ako sebastos (Ióannes/Ján K.), doux (Andronikos K.) či ceasar (iný Ióannes/Ján K.).[2] Pôvod mena je zrejme odvodený od toponyma Kara Kouzénan/z Kuzénonu z okolia Smyrny.[5][6] V období štvrtej križiackej výpravy patril rod k najbohatším pozemkovým vlastníkom, čo dokladá významný križiacky dokument Partitio Romaniae. Značný vplyv dosiahli po obnovení Byzantskej ríše v roku 1261 za vlády Palaiologovcov. Opätovne slúžili v oblasti vojenstva, ale aj v rámci štátnej správy. Michaél bol veľkým konostaulom, generálom cisára Michala VIII. Irena Kantakuzéna sa stala manželkou Konštantína, cisárovho mladšieho brata. Iný Michaél sa stal správcom Morey, významnej bašty Byzantskej ríše v jej záverečnom období. Politicky boli spriaznení s početnými byzantskými rodmi.[2]
Na výslnie politických dejín sa rod dostal v roku 1347, keď sa Michaélov syn stal cisárom a vládol ako Ján VI. Kantakuzénos. Ján patril k najväčším učencom svojej doby a svojou politikou významne prispel k rozvoju hésychazmu. Občianska vojna, ktorú vyvolal však Byzanciu výrazne oslabila a posilnila vplyv maloázijských Osmanov. V roku 1353 bol za spolucisára korunovaný Jánov syn Matthaios (aj Matúš či Matej). Významné posty zastával aj jeho druhý syn, morejský despota Manuel, ktorý patril k významným mecenášom umenia. Jánova dcéra Helena sa stala manželkou byzantského cisára Jána V.[1][2]
Predstaviteľmi ďalšej generácie Kantakuzénovcov boli synovia Matthaia, Demetrios a Ján, ktorí ako despoti vládli v zdedenej Morey.[1] Po ich smrti sa však vláda v poloautonómnej krajine dostala do rúk Palaiologovcov.[3] Potomkovia despotu Demetria ďalej pôsobili v Byzantskej ríši. Andronikos Kantakuzénos držal ako posledný pred zánikom ríše post veľkého domestika. Jedna vetva rodu sa niekedy v 15. storočí usadila v Srbsku, iní členovia rodu si vďaka dobrej sobášnej politike dokázali získať postavenie na panovníckych dvoroch v Trapezunte či Gruzínsku.[2] Jedna vetva rodu možno neskôr vládla v rumunských kniežatstvách a pôsobila aj v Ruskej ríši,[7] hoci nie všetci bezvýhradne súhlasia s prepojením oboch rodov, keďže genealogická reťaz v polovici 15. storočia je neistá.[4] Tento rod sa v rumunčine volá Cantacuzino, pozri Cantacuzinovci.
Rodokmeň
[upraviť | upraviť zdroj]Kantakuzénos | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
syn | syn | syn | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ján sebastos ∞ Mária Komnéna (dcéra Andronika Komnéna) | Ján ceasar ∞ Irena Angelina (dcéra Andronika Angels) | Michal ∞ Angelina (dcéra Jána Duku) | Manuel pinkernes | Michal megas konostaulos | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ján pinkernes, thracesijský dux ∞ Irena Palaiologina (dcéra Andronika Palaiologa) | Michal správca Morey ∞ Theodóra | syn | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Theodóra ∞ 1.Geórgios Mouzalon 2.Ján Raoul | Mária ∞ 1. Alexios Files 2. Konštantín I. Tich 3. Ivajlo | Anna ∞ Nikéforos I. Angelos despota Epiru | Ján VI. byzantský cisár (1347 – 1354) ∞ Irena Asanina (dcéra Andronika Asena) | (dcéra) ∞ Konštantín II. arménsky kráľ | Nikéforos sebastokrator | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Demetrios mesazón | Matthaios byzantský spolucisár (1353 – 1357) ∞ Irena Palaiologina | Manuel despota Morey ∞ Zambia/Isabelle de Lusignan (dcéra Konštantína II. arménsky kráľ) | Mária ∞ Nikéforos II. Orsini despota Epiru | Theodóra ∞ Orhan bythýnsky emir | Helena ∞ Ján V. Palaiologos Palaiologovci | Theodóra ∞ Alexios III. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teodor Kantakuzénos | Ján despota Morey | Demetrios I. Kantakuzénos despota Morey | Helena ∞ don Louis Fadrique salonský gróf, etc | Halil | Irena Palaiologina | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ján srbský šľachtic | Demetrios spisovateľ | Theodóra ∞ Alexios IV. (trapez. cisár) | Juraj Palaiologos Kantakuzénos generál | Andronikos megas domestikos | Tomáš srbský magnát a generál | Irena ∞ Đurađ Branković despota Srbska | Helena ∞ Dávid Trapezuntský (trapez. cisár) | dcéra ∞ Juraj VIII. gruzínsky kráľ | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Manuel uzurpátor správca Mani | Demetrios | Zóé ∞ Jacques de Flory správca na Cypre | Anna ∞ Vladislav Hercegović vojvoda Hercegoviny | dcéra | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Michal | Charola de Flory | Eudokia | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Demetrios | Theodóros Spandounes historik | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
moldavskí a valašskí vládcovia? Cantacuzinovci | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e Kantakuzénovci In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2021-09-08]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ a b c d e f g h KAZHDAN, Alexander. KANTAKOUZENOS. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1103 – 1104. (po anglicky)
- ↑ a b DĄBROWSKA, Małgorzata. Kantakuzenowie. In: Encyklopedia kultury bizantyńskiej. Ed. Oktawiusz Jurewicz. Wydanie I. Warszawa : Wydawnictwa Uniwersytetu Warszawskiego, 2002. ISBN 83-235-0011-8. S. 255.
- ↑ a b NICOL, Donald M. The Byzantine Family of Kantakouzenos (Cantacuzenus) ca. 1100 – 1460: A Genealogical and Proropographical Study. Washington D. C. : Dumbarton Oaks, 1969. S. v.
- ↑ LAIOU, Angeliki. KANTAKOUZENOI. In: Dictionary of the Middle Ages. Ed. Joseph R. Strayer. Volume 7. ITALIAN RENAISSANCE – MABINOGI. New York : Charles Scribner's Sons, 1986. ISBN 0-684-18169-X. S. 208 – 209. (po anglicky)
- ↑ Kantakuzenové. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok III. I – L. Praha : Academia, 1986. S. 294.
- ↑ KONSTANTIN, Jireček. Kantakuzenos. In: Ottův slovník naučný: Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí. Třinácty Díl Jana – Kartas. Praha : J. Otto, 1898. S. 942 – 943. (po česky)
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- NICOL, Donald M. The Byzantine Family of Kantakouzenos (Cantacuzenus) ca. 1100 – 1460: A Genealogical and Proropographical Study. Washington D. C. : Dumbarton Oaks, 1969. 265+xliii s.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kantakouzenos na anglickej Wikipédii. O preklad ide v časti Rodokmeň.