Kapustovité
| Kapustovité | |
 žerušnica lúčna (Cardamine pratensis) | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Brassicaceae Burnett | |
| Synonymá | |
| Cruciferae Juss. | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Kapustovité[1][2][3][4] (lat. Brassicaceae) alebo krížaté[1][3][5][6] (iné názvy: krížokveté[7][8][9]; staršie: kríž(n)okvetné[10][11][12], krížnaté[13][14], krížovaté[15]; zriedkavo: krucifery [slovo žen. rodu][16][17]; lat. Cruciferae) je čeľaď z radu kapustotvaré (Brassicales) z taxónu pravé dvojklíčnolistové rastliny. Je rozšírená takmer po celom svete.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Sú to byliny, kry aj stromy, zvyčajne s jednoduchými, striedavými listami, niekedy s listami v prízemnej ružici. Kvety bývajú obojpohlavné, pravidelné, s dvoma osami súmernosti a zvyčajne tetradynamickými tyčinkami (4 dlhšie, 2 kratšie). Kvetný vzorec je K4 C4 A4+2 G(2). Súkvetie býva strapcovité, niekedy redukované na jeden kvet. Plodom je šešuľa, šešuľka, struk alebo nažka, v semenách je redukovaný endosperm.[1]
Významné druhy
[upraviť | upraviť zdroj]Do tejto čeľade patria aj významné poľnohospodárske plodiny, ako napr. reďkev siata (Raphanus sativus) alebo kapusta obyčajná (Brassica oleracea). Vďaka prítomnosti glukozinolátov sú niektoré kapustovité, napr. chren dedinský (Armoracia rusticana) alebo horčica biela (Sinapis alba), významnými aromatickými rastlinami. Kapusta repková pravá (Brassica napus subsp. napus) sa pestuje pre olejnaté semená. Medzi kapustovité patrí aj arábkovka Thalova (Arabidopsis thaliana), modelový organizmus pre biologické výskumy[18] a prvá rastlina s osekvenovaným genómom.
Systematika
[upraviť | upraviť zdroj]Zaradenie v systéme
[upraviť | upraviť zdroj]Dnes sa čeľaď obyčajne zaraďuje do radu Brassicales (kapustotvaré/kapustokveté) - porov. napr. systém APG IV.
Staršie sa zaraďovala v závislosti od autora do niektorého z týchto radov:
- rad Brassicales[19][20][21][22][23]/Cruciales[24][25][26] (kapustotvaré/kapustokveté) - t. j. čeľaď sa zaraďovala do rovnakého radu ako dnes (i keď celkový obsah radu sa od celkového obsahu dnešného radu sčasti alebo značne odlišoval)
- rad Capparales/Capparidales (kaparotvaré/kaparokveté) v širšom zmysle - tento rad je u niektorých autorov vecne zhodný s radom Brassicales[27][23][21][28][29][30][31][24]
- rad Papaverales/Rhoedales (makotvaré/makokveté) v širšom zmysle[32][23][24][33][31]/ rad Cruciflorae (krížokveté)[34][35][26]
- rad (alebo kohorta) Parietales (stenosemenné) v širšom zmysle[36][37][38][25][26]
- rad Thalamiflorae[39][40]
- rad Cruciferae (krížokveté) - tento rad bol zhodný s dnešnou rovnomennou čeľaďou (teda s čeľaďou kapustovité)[41][38]
Vnútorná systematika
[upraviť | upraviť zdroj]Do čeľade patrí okolo 350 rodov. Napríklad:[42][43][44][20]
- Aethionema - sivuľka
- Alliaria - cesnačka
- Alyssum - tarica
- Arabis - arábka
- Arabidopsis - arábkovka (vrátane Cardamonopsis - žerušnica)
- Armoracia - chren
- Aubrieta - tarička
- Aurinia - taričník
- Barbarea - barborka
- Berteroa - šedivka
- Biscutella - dvojštítok
- Brassica - kapusta
- Bunias - roripovník
- Cakile - kakila
- Calepina - kalepína
- Camelina - ľaničník
- Capsella - kapsička/pastierska kapsička
- Cardamine - žerušnica (vrátane Dentaria - zubačka)
- Cochlearia - lyžičník
- Conringia - konringia
- Crambe - katran
- Descurainia - úhorník
- Diplotaxis - dvojradovka
- Draba - chudôbka (vrátane Erophila - jarmilka/jarmila)
- Eruca - eruka
- Erucastrum - reďkevník (vrátane Chamaeplium - huľavníkovec)
- Erysimum - horčičník (vrátane Cheiranthus - cheirant a Syrenia - syrénia)
- Euclidium - blahobyľ
- Hesperis - večernica (vrátane Deilosma - podvečernica)
- Hirschfeldia - húseničiak
- Hornungia - žerušník
- Chorispora - drobnosemä
- Iberis - iberka
- Ionopsidium - pafialka
- Isatis - farbovník
- Kernera - vápnička
- Lepidium - žerucha (vrátane Cardaria - vesnovka a Coronopus - vraňonôžka/vrania nôžka)
- Lobularia - lobulária
- Lunaria - mesačnica
- Malcolmia - malkolmia
- Matthiola - fiala
- Myagrum - myšojed
- Nasturtium - potočnica
- Neslia - repinka
- Noccaea - torbica[45] (vrátane Hutchinsia - žeruška)
- Petrocallis - skalokráska
- Raphanus - reďkev
- Rapistrum - repča
- Rorippa - roripa
- Sinapis - horčica
- Sisymbrium - huľavník
- Teesdalia - tezdálka/tesdálka
- Thlaspi - peniažtek
- Turritis – strmobyľ (vrátane Caulopsis - hydozel)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c MÁRTONFI, P. Systematika cievnatých rastlín. 5. vyd. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2022. S. 152–155.
- ↑ ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986 S. 58
- ↑ a b kapustovité. In: Malá encyklopédie biológie. Bratislava: Obzor. 1975. S. 216
- ↑ Nomenklatúra československej kveteny III. In: Slovenské odborné názvoslovie. č. 2. 1954. S. 45
- ↑ krížaté. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
- ↑ NOVACKÝ, J. M. Botanika pre VI. a VII. triedu slov. gymnázií. 1943. S. 176
- ↑ kapustovité. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2018-06-03, [cit. 2024-11-16]. Dostupné online.
- ↑ THURZO, F. et al. Malý atlas liečivých rastlín. Martin: Osveta, 1963. S. 230
- ↑ SMOLAŘ, G., CHRAPPA, A. Botanika pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Profesorské nakladatateľstvo a kníhkupectvo, 1924. S. 178
- ↑ MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis pre slovenské národnie školy. Banská Štiavnica 1874. S. 68
- ↑ BALOG, Ľ. Prírodopis pre druhú triedu meštianskych škôl. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1942. S. 230
- ↑ ZECHENTER-LASKOMERSKÝ, G. K. Päťdesiat rokov slovenského života. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1956, S. 405
- ↑ KOŽEHUBA, J. et al. Prírodopis pre Národnie školy, Rastlinopis. Turč. Sv. Martin: Tlačou a nákladom kníhtlačiarsko-účastinárského spolku, 1872. S. 16, 27
- ↑ ŠURINA, I. Perspektívy inovácie mlynsko-pekárskeho priemyslu. In: Výživa a zdravie. č. 5. 1986. S. 106
- ↑ Hovorňa. In: Naše hospodárske zvieratá. č. 5 1925 S. 46
- ↑ JEKKELOVÁ, J. et al. Veľký lexikón. Bratislava: Aktuell, 2004. S. 528
- ↑ ZATHURECKÝ, L. et al. Sledovanie stability kardenolidov strofantidínového typu v injekčných prípravkoch. In: Farmaceutický obzor. č. 12, 1961. S. 371
- ↑ SIMPSON, Michael G.. Plant Systematics. Burlington, MA : Academic Press, an imprint of Elsevier, 2019. ISBN 978-0-12-812628-8. S. 350–352.
- ↑ APG I 1998 [1] a [2]
- ↑ a b VANČUROVÁ, R. et al. Poľnohospodárska botanika - Systematika rastlín. Slov. vyd. pôdohospodárskej literatúry. 1968. S. 207-219
- ↑ a b PANČÍK, P. Systém živej prírody. 2008 [3]
- ↑ ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Príroda: Bratislava. 1986. S. 58
- ↑ a b c ČERVENKA, M. Základy systému semenných rastlín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1966. S. 104
- ↑ a b c DATTA, Subhash Chandra. Systematic Botany. [s.l.] : New Age International, 1989. 635 s. Dostupné online. ISBN 978-81-224-0013-7. S. 252-254.
- ↑ a b Bischoff. Handbuch der botanischen Terminologie und Systemkunde. [s.l.] : [s.n.], 1844. 582 s. Dostupné online. S. 1158.
- ↑ a b c PANDEY, B. P. A textbook of botany - Angiosperms. 2005. S. 261, 266 [4]
- ↑ BARANEC, T. et al. Systematická botanika. 2001. S. 9
- ↑ KUBITZKI, Klaus; BAYER, Clemens. Flowering Plants · Dicotyledons (Malvales, Capparales and Non-betalain Caryophyllales). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2013. 418 s. Dostupné online. ISBN 978-3-662-07255-4. S. 7, 11.
- ↑ MOHLENBROCK, Robert H.. Flowering Plants (Willows to Mustards). [s.l.] : SIU Press, 1980. 302 s. ISBN 978-0-8093-0922-1. S. 89.
- ↑ Krytosemenné rastliny – Dvojkličnolistové II [online]. pdfweb.truni.sk, [cit. 2024-11-16]. Dostupné online.
- ↑ a b Dar, Muzfar. (2020). Taxonomy and floristic diversity of Bhopal. S. 27 [5]
- ↑ ISAIN, V. N. et al. Botanika. Bratislava: Štátne pôdohospodárske nakladateľstvo, 1953, S. 296
- ↑ GAZDA, J. et al. Soustavná botanika pro pedagogické instituty. Praha: SPN 1963. S. 131
- ↑ Bischoff. Handbuch der botanischen Terminologie und Systemkunde. [s.l.] : [s.n.], 1844. 582 s. Dostupné online. S. 1067, 1175.
- ↑ ROSICKY, Frantisek V.. Botanika pro vyssi tridy strednich skol. [s.l.] : Tempsky, 1880. 204 s. Dostupné online. S. 143 a nasl..
- ↑ JEHLIČKA, P. Krátký přírodopis rostlin. Praha: Nákladem kněhkupectví B. Stýbla, 1865. S. 78, 87, 90
- ↑ Parietales. In: RIEGER, F. L., MALÝ, J. Slovník naučný Díl šestý. Praha: I.L. Kober, 1867, S. 108
- ↑ a b BENTHAM, G., HOOKER, J. D. Genera plantarum. vol. 1. 1862 - 1867. S. vii, 57 [6]
- ↑ STORCH, F. Skizzen zu einer naturhistorischen Topographie des Herzogthumes Salzburg: I,II. 1857. S. 51, 52 [7]
- ↑ BESSEY, Ch. E. Phylogeny and taxonomy of the Angiosperms. In: Science 10 Sept. 1897. S. 401 [8]
- ↑ Franz von Hausmann. Flora von Tirol (Erster Teil: die I. und II. Unterklasse der dicotyledonischen Gefäßpflanzen). [s.l.] : BOD GmbH DE, 2013. 588 s. Dostupné online. ISBN 978-3-95580-743-6. S. 44 a nasl..
- ↑ Brassicaceae Burnett [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-11-16]. Dostupné online.
- ↑ ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Príroda: Bratislava. 1986
- ↑ MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 209-211.
- ↑ KLIMENT, J. et al. Nové a revidované slovenské mená dovážaných, zavlečených, pestovaných a ďalších na Slovensku známych cudzokrajných cievnatých rastlín. 5. Druhy rodov začínajúcich sa písmenami L – Q. In: Kultúra slova 5 2022. S. 289 [9]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kapustovité
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kapustovité
