Preskočiť na obsah

Karol Bitterer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Karol Bitterer
karpatonemecký katolícky kňaz
Narodenie16. november 1888
Šalgov-Tarjany, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie20. máj 1942 (53 rokov)
Horná Štubňa, Slovensko

Dr. Karol Bitterer (* 16. november 1888, Šalgov-Tarjany, Rakúsko-Uhorsko – † 20. máj 1942, Horná Štubňa, Slovensko) bol karpatonemecký katolícky kňaz.[1][2]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roku 1888 do karpatonemeckej[3] rodiny zo Šalgova-Tarjan. Počas štúdia teológie v Banskej Bystrici pôsobil ako asistent biskupa Radnaia, hlavne pre svoje jazykové znalosti.[3] Po ukončení teologických štúdií bol v roku 1912 vysvätený v Žiari nad Hronom za kňaza[4] a začal pôsobiť ako kaplán v Krupine. O rok neskôr, v roku 1913, bol kaplánom v Kremnici. V roku 1917 prijal funkciu archivára Biskupského úradu, ktorú vykonával až do roku 1919, keď sa stal správcom farnosti na Krahuliach. V roku 1924 bol menovaný prosynodálnym examinátorom.

Od roku 1925 pôsobil ako farár v Sklenom, pričom v tom istom roku získal doktorát teológie. V Sklenom bol mimoriadne populárny, najmä pre jeho znalosti medicíny; na fare mal založenú miestnosť, v ktorej pomáhal chorým v čase, kedy nebol dostupný lekár. Za jeho pôsobenia sa zrekonštruovala veža a klenba Sklenianskeho kostola, ako aj barokovú fara v Sklenom. Na jeho návrh bol v Sklenom v roku 1928 postavený pamätník obetiam prvej svetovej vojny, ktorý pred kostolom stojí dodnes.[3] V roku 1926 získal doktorát filozofie. Rečnil aj na otvorení železničnej trate do Skleného, kde sa ako zástupca miestnych obyvateľov prihováral samotnému T. G. Masarykovi[5]. V roku 1932 bol vymenovaný za dekana a od roku 1935 pôsobil ako farár v Hornej Štubni.[1][2]

Zomrel 20. mája 1942 počas birmovky vo veku nedožitých 54 rokov. Po tom, ako privítal birmovancov, upadol do agónie a zomrel. Už dlhší čas trpel vážnym ochorením. Pochovaný ja na cintoríne v Hornej Štubni.[6] Bol mimoriadne vzdelaný, rozhľadený a usilovný, údajne ovládal 6 jazykov, no pre svoj nemecký pôvod nemohol zastávať posty, ktoré by zodpovedali jeho vzdelaniu a schopnostiam.[1][2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c ZAREVÚCKY, Anton. Katalóg kňazov, ktorí účinkovali na farách banskobystrického biskupstva od najstarších dôb do prítomnej doby.. samizdat. vyd. Badín : vlastným nákladom, 1969. S. 21.
  2. a b c ZAREVÚCKY, Anton. Katalóg zosnulých duchovných pastierov bansko-bystrickej diecézy, za obdobie od roku 1776-1985. samizdat. vyd. Badín : vlastným nákladom, 1985. Dostupné online. S. 10.
  3. a b c GROSSMANN, Johann; DAUBNER, Johann. Glaserhau : ein deutsches Dorf im Hauerland. 2. vyd. Herlikofen, Nemecko : Hilfsbund karpatendeutschen Katholiken, 1986. S. 117-118. (nemecky)
  4. STRIC, Silvester. Errinerungen an Pfarrer Dr. Karl Bitterer. Karpatenblatt, Magazin der Deutschen in der Slowakei, 2002, roč. 11, čís. 11, s. 9. Dostupné online [cit. 2025-01-09].
  5. JESCHKE, Felix. “Mountain men” on “iron horses”: national space in the representations of new railway lines in interwar Czechoslovakia. Bohemia, 2016, roč. 56, čís. 2, s. 437-455.
  6. Pochovaní v BBD [online]. Banská Bystrica: Biskupský úrad BB, [cit. 2025-05-01]. Dostupné online.