Karol Kuzmány

Karol Kuzmány
slovenský spisovateľ, novinár a estetik
Narodenie	16. november 1806 Brezno, Rakúske cisárstvo (dnešné Slovensko)
Úmrtie	14. august 1866 (59 rokov) Štubnianske Teplice, Rakúske cisárstvo (dnešné Slovensko)
Odkazy
Commons	Karol Kuzmány
Biografický portál

Pamätná tabuľa na evanjelickej fare v Brezne

Karol Kuzmány (* 16. november 1806, Brezno – † 14. august 1866, Štubnianske Teplice) bol významný slovenský spisovateľ, novinár a estetik, priekopník slovenskej prekladovej literatúry, spoluzakladateľ a v rokoch 1863 – 1866 podpredseda Matice slovenskej, evanjelický farár a superintendent Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

Rodina

• otec: Ján Kuzmány, literárne činný evanjelický farár
• matka: Zuzana rod. Prievidzká
• syn: Karol Ladislav Kuzmány, Pavol Michal Kuzmány, Peter Ján Kuzmány
• dcéra: Ľudmila (1839-63), manželka Jána Jesenského, Hermína, Flóra
• manželka: Karolína Zuzana rod. Kellnerová

Životopis

Vzdelanie začal získavať v rodisku, na gymnaziálnych štúdiách v Dobšinej a na Gemeri (1817 – 1822) si osvojil aj znalosť latinčiny, gréčtiny a maďarčiny. V roku 1822 prišiel do Bratislavy na lýceum, a jeho pobyt tu ho posilnil v národnom povedomí a rozšíril jeho znalosti o minulosti a prítomnosti slovanských národov. Už tu bol ovplyvnený učením Jána Kollára o slovanskej vzájomnosti. Ako vychovávateľ v rodine Jána Prónay v novohradskom Romháni sa naučil po francúzsky. Tieto znalosti využil aj v Hronke, kde sa častejšie odvolával na francúzsku literatúru.

V roku 1828 odišiel na univerzitu do nemeckej Jeny, kde vtedy študovalo veľa Slovákov. Tu mal na neho najväčší vplyv profesor filozofie Jakub Fridrich Fries, ktorého názory nachádzame aj v Kuzmányho neskorších estetických štúdiách (O kráse), ako aj profesor histórie Heinrich Luden. Ako väčšina štúrovcov aj on prijal filozofické názory Heglove a odmietal kantovskú filozofiu.

Po návrate z Nemecka sa stal profesorom kežmarského gymnázia (1829 – 1830) a vedúcim spolku slovenských študentov. V rokoch 1830 – 1832 pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. Po roku 1832 pôsobil ako farár v Banskej Bystrici, kde začal aj roku 1836 vydávať Hronku. Ona mala tiež čeliť rozkolísanosti v oblasti spisovného jazyka a upevňovať pozície spisovnej češtiny aj na Slovensku. Preto sa aj Kuzmány vzdal spolupráce s vydavateľmi literárneho almanachu Zora, ktorý prinášal príspevky v bernolákovskej slovenčine, hoci sám prispel do jej prvého zväzku. Kuzmány Hronku, ktorá vychádzala tri razy do roka, začal vydávať bez akýchkoľvek redaktorských skúseností.

V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, 1860 patentálny superintendant, sprvu sídlil v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine.

Hrob Karola Kuzmányho na Národnom cintoríne v Martine

Tvorba

Kuzmányho literárna tvorba členená na prózu, poéziu i literárnu estetiku, ako aj na vydávanie literárneho časopisu, spadá do rokov jeho mladosti. Písal reflexívne a vlastenecké básne, napísal spoločenský román v listoch pod názvom Ladislav, idylický epos Běla a estetickú rozpravu O kráse. Svojim literárnym časopisom Hronka rozvíjal aj kultúrny život stredného Slovenska, ktorý upadol po zániku „Učenej spoločnosti banského okolia“. V dobe neoabsolutizmu, keď okrem iného zastával aj funkciu univerzitného profesora teológie a neskôr superintendanta (biskupa) autonómnej evanjelickej cirkvi, ako aj v šesťdesiatych rokoch, keď bol podpredsedom Matice slovenskej, písal už menej, dokonca sa aj úplne odmlčal. V období bachovského absolutizmu pôvodca návrhu na usporiadanie evanjelickej cirkvi v Uhorsku.

Napísal tiež v nemeckom jazyku odborné práce o cirkevnom práve. Venoval sa aj prekladaniu zo svetovej literatúry.

Tento muž patrí nesporne k najvýznamnejším slovenským osobnostiam 19. storočia. Bol znalec literatúry, talentovaný básnik, estetik i schopný organizátor a novinár. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Dielo

• 1834 – Hrání fantazie, cyklus 13 sonetov, ktorými sa hlásil ku Kollárovmu dielu
• 1835 – Modlitby
• 1835 – Pod okýnkem, baladická báseň
• 1835 – Píseň prostonárodnjá, báseň
• 1836 – Běla, epos
• 1838 – Lučatinská víla, balada
• 1838 – Evanjelický funebrál
• 1840 – Život dra Martina Luthera
• 1842 – Zpěvník, je jedným z tvorcov tejto zbierky náboženských piesní (prispel 94 piesňami)
• 1845 – Katechyzmus evanjelický
• 1848/1849 – Kto za pravdu horí
• 1856/1860 – Praktische Theologie der evangel. Kirche augsb. Und helvet. Conf., trojzväzkové dielo univerzitných prednášok
• 1863 – O pohanstve a křestu slovenskeho národa

Ocenenie

• Zlatá medaila pruského kráľa za vedu a umenie (1856)
• čestný mešťan mesta Martin (1863)

Zaujímavosti

Pozoruhodná je Kuzmányho vlastenecká poézia, z ktorej báseň Sláva šľachetným je známa ako národná hymnická pieseň Kto za pravdu horí.

V rámci cyklu Dejiny kresťanstva vznikol v Slovenskej televízii v roku 2001 dokumentárny film o Karolovi Kuzmánym (scenár Miloš Kovačka, réžia Fedor Bartko).

Pamiatky

• hrob rodiny K. Kuzmányho na Národnom cintoríne v Martine
• pamätná tabuľa na rodnom dome v Brezne (od L. Majerského 1926) a na dome, v ktorom žil v Banskej Bystrici (1927)
• portrét (olej, 1870) a rukopisná pozostalosť v LAMS
• busta od F. Štefunka (1971)

Literatúra

• Slovenský biografický slovník

Iné projekty

Wikizdroje

Wikicitáty

Commons

• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Karol Kuzmány
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Karol Kuzmány
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karol Kuzmány

Externé odkazy

• Záznam o narodení a krste v matrike evanjelického zboru v Brezne; záznam číslo 99; pokrstený ako Carolus Kuszmányi
• Plné texty diel K. Kuzmányho
• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.