Katolícka teológia

Maľba dánskeho umelca Carla Heinricha Blocha z 19. storočia, zobrazujúca Ježiša, ako prednáša svoju známu "Reč na vrchu".

Katolícka teológia etymologicky označuje náuku o Bohu (gr. Theos – Boh, logos – slovo, reč, učenie), pričom ide o vyjadrenie interpretácie Božieho zjavenia podľa Katolíckej cirkvi a katolíckych mysliteľov v súvislosti s rozmanitými oblasťami viery, filozofie, humanitných vied, ako i náboženskej praxe, dejín Katolíckej cirkvi a kresťanstva, ba aj v súvislosti s hľadaním riešení problémov jednotlivcov i celej spoločnosti. Katolícka teológia čerpá pri svojom bádaní z Biblie (prezývanej ako Sväté písmo), ďalej z katolíckej tradície, v rámci ktorej katolíci rozlišujú medzi tradíciou inšpirovanou Bohom, ktorá obsahuje aj myšlienky vieroučnej povahy, a tradíciou, ktorá je len systémom tradovaných zvyklostí a tendencií. Dôležitým zdrojom a zároveň nástrojom je tiež rozum. Inými zdrojmi katolíckej teológie sú dokumenty cirkevných snemov (tzv. koncily a synody), rímskych biskupov (pápežov), tzv. cirkevných otcov z čias patristickej epochy dejín cirkvi a napokon sú relevantnými zdrojmi aj práce rozličných katolíckych teológov. Aj katolícka teológia sa v mnohých aspektoch pokladá za vedeckú disciplínu, rozpoznáva vlastné metódy, východiská a ciele. Jej postupy a náboženská oblasť zamerania sú však natoľko odlišnými vlastnosťami od vlastností humanitných či prírodných vied, že ju možno považovať skôr za odbornú reflexiu náboženských textov a zdrojov.

Vzťah viery a katolíckej teológie

Katolícka teológia objasňuje ekleziálnu vieru, teda vieru, ktorej autentickosť má byť garantovaná samotnou Katolíckou cirkvou. Preto možno hovoriť o istom „sensus Ecclesiae“, čo značí ekleziálne (cirkevné) vedomie, v rámci ktorého sa vyznáva daná katolícka viera, pričom toto vedomie je akýmsi pozadím, na ktorom sa objasňovanie viery uskutočňuje. V tomto zmysle sa dáva teológia do služieb viery, snažiac sa ju objasniť, prehĺbiť chápanie jej tzv. právd, ukazovať človeku tzv. spásne perspektívy a napokon proklamovať jej vlastné podstatné obsahy. Teológia počíta s názorom, že pri teologickej reflexii, ktorá má viesť k hlbšiemu pochopeniu tzv. Božieho zjavenia, obsiahnutého najmä v kresťanskej Biblii a katolíckej posvätnej tradícii, je nutná spoluúčasť ľudského rozumu. Katolícki teológovia veria, že hoci spomínané Božie zjavenie presahuje poznávacie schopnosti človeka, neprieči sa ľudskému rozumu, ale zostáva s ním v harmónii. Znakom tejto spoluúčasti je okrem iného aj systematická forma teologického myslenia.

Prístup k filozofii

Tertulián ako jeden z prvých cirkevných otcov použil filozofické kategórie pre explikáciu kresťanských zjavených obsahov

Už od čias Tertuliána, predstaviteľa kresťanskej patristiky z prelomu 2. a 3. storočia, ktorý v snahe vysvetliť vieru v božskú Trojicu zaviedol filozofické kategórie jednej božskej podstaty a troch božských osôb do teologickej reflexie, sa filozofia a jej pojmoslovie ukazovali čoraz viac ako relevantné, ba ako mimoriadne potrebné prvky pre objasňovanie kresťanských učení. Filozofiu používali pre zdokonalenie svojej obhajoby kresťanstva aj apologéti 2. storočia (napríklad Aristides, Tacián, Justín, Atenagoras, Teofil z Antiochie). Filozofické metódy a terminológia sú teda často užitočnými prvkami, ktoré katolícka teológia zjednocuje so svojimi úvahami do logického celku. A v dobe stredoveku sa práve teológia stala filozofickým spracovaním viery a tzv. zjavených obsahov.

Podstatné prívlastky katolíckej teológie

Ekleziálnosť

Ekleziálnosť teológie súvisí s jej spojením s činnosťou Katolíckej cirkvi. Práve v tomto spočíva najväčší rozdiel medzi religionistickým a teologickým charakterom oboznamovania sa s katolíckym kresťanstvom, jeho doktrínou, vierou a Božím zjavením. Religionistika uchopuje tento predmet „zvonku“ a nestranne, zatiaľ čo teológia reflektuje vieru so zaujatím pre spásne perspektívy v tzv. horizonte zjavenej pravdy. Je možné potvrdiť, že cirkev si sama stanovuje misionárske a učiteľské poslanie, s ktorým sú úloha a zmysel teológie úzko previazané. Preto katolícki teológovia zostávajú a majú zostať vernými Magistériu, teda cirkevnej hierarchii, ktorá úradne a centralizovane rozhoduje o pravosti a vieroučnej prijateľnosti rôznych ciest vysvetľovania a reflektovania katolíckej viery. Teológia tento jav nazýva ekleziálnou zodpovednosťou. Ekleziálnosť teológie sa takto prejavuje aj v realizácii postulátov Druhého vatikánskeho koncilu (1962-65):

návrat k Biblii a patristickému mysleniu,
zviazanie teológie s katolíckou liturgiou,
rozvíjanie reflexie spomínaného Božieho zjavenia v dejinnom kontexte a v kontexte súčasných ľudských problémov.

Aktuálnosť a otvorenosť

Katolícki teológovia si kladú za cieľ vždy nanovo reinterpretovať vieroučné obsahy tak, aby ich aktualizované verzie na jednej strane nemenili katolícku doktrínu, no na druhej strane by vysvetľovali veci podľa dejinno-kultúrnej situácie veriacich. To znamená, že proklamovaná pravda by mala byť zrozumiteľná pre ľudí danej doby, pre ľudí rozličných kultúr, jazykov, mentality i spirituality. Katolícka teológia sa charakterizuje otvorenosťou voči súčasnému svetu, človeku, iným vierovyznaniam a náboženstvám. Jej otvorenosť a aktuálnosť sa prejavuje v jej reflexii súčasnosti podľa vieroučných obsahov, pochádzajúcich z Božieho zjavenia. Takto teológia chce poukazovať na to, čo je nemenné v meniacich sa kultúrnych a civilizačných podmienkach. Katolícky teológ je teda odborník, ktorý sa stáva zreteľným interpretom zjavenia tak, ako toto zjavenie Boha v Biblii a katolíckej posvätnej tradícii chápe Katolícka cirkev.

Prívlastok múdrosti

Katolícka teológia nie je len výhradne vecou intelektuálneho poznania, ale chce byť formou životnej múdrosti, ktorá by odpovedala na existenciálne otázky. Vzhľadom na to, že principiálnym zmyslom teológie je rozvíjať spásne perspektívy, čiže objasňovaním viery napomáhať veriacim k spáse, tak jej zameranie na otázky pôvodu človeka, najhlbšieho zmyslu jeho života, zmyslu lásky, utrpenia, choroby je nanajvýš relevantné. Katolícka teológia takto ašpiruje na vydávanie svedectva vyznávanej katolíckej viery, adekvátne vysvetľujúc spomínané Božie zjavenie podľa toho, aké výzvy a problémy pred veriaceho človeka stavia dobová situácia a svet.

Pozri aj

Zoznam literatúry

Kišiday, F. A.: Kresťanstvo. Poslanie Ježiša Krista, 1984
Kišiday, F. A.: Základná bohoveda I.-II., 1980
König, F. – Waldenfels, H.: Lexikon náboženství, 1994
Rahner, K.: Geist in Welt, 1964
Kol. autorov: Zasvätenie do teológie. Ed. Kulisz, Dolinský, Csontos. Bratislava : Teologická fakulta Trnavskej univerzity, 2008. ISBN 978-80-7141-622-7

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.