Preskočiť na obsah

Kauza Triptych Klaňanie troch kráľov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Predmetom kauzy bol triptych od Jána Mertensa ml. a jeho dielne, tzv. Triptych Klaňanie troch kráľov, 1520 – 1530, dnes Slovenská národná galéria, Bratislava

Kauza Triptych Klaňanie sa troch kráľov alebo len Kauza Triptych bola spravodajská hra proti biskupskému úradu v Banskej Bystrici a osobne biskupovi Rudolfovi Balážovi, ktorý v 90. rokoch bol kritikom Vladimíra Mečiara[1] a podporoval Michala Kováča. Od 13. apríla 1994 bol Baláž predsedom Konferencie biskupov Slovenska (KBS). Slovenská informačná služba (SIS) pod vedením Ivana Lexu sa ho preto pokúsila zdiskreditovať obvinením, že chcel predať vzácny obraz, hoci je to kultúrna pamiatka.[1] Nebola to pravda. Predať obraz bolo legálne, pretože nebol kultúrnou pamiatkou a navyše domnelý švajčiarsky kupec Thomas Grabner (nastrčený príslušník SIS), ktorý kúpu navrhol, ponúkal ozaj vysokú sumu 200 000 USD (podľa vtedajšieho kurzového prepočtu 6 400 000 Sk).[2] Domnelý predaj sa uskutočnil 14. júla 1995 pod dohľadom SIS a PZ SR. Polícia následne zadržala reštaurátora a na biskupskom úrade zadržala triptych aj dvesto tisíc dolárov a viedla vyšetrovanie proti riaditeľovi biskupského úradu Jozefovi Hrtúsovi.

Kauza bola silne medializovaná v médiách, ktoré ovládala vládna koalícia vedená HZDS. Až po zmene vlády (po voľbách v roku 1998) bolo postupne odhalené, že predaj, ktorý sa vlastne neuskutočnil, bola len provokácia pripravená SIS. Baláž skončil vo funkcii predsedu KBS 31. augusta 2000. Triptych banskobystrickému biskupskému úradu vrátili 17. novembra 2000 a vláda Mikuláša Dzurindu sa zároveň ospravedlnila za skutky štátnych orgánov.[3] Dnes je triptych súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie.

Pod zámienkou, že má záujem o odkúpenie triptychu, sa v období jún až júl 1995 skontaktoval „švajčiarsky kupec“ s umeleckým reštaurátorom Ivanom Š.[2] SIS napriek tomu, že dvakrát nezískala povolenie, odpočúvala reštaurátorovi telefón a robila aj priestorové odpočúvanie a zhotovenie obrazových záznamov (filmovanie) v uzavretom súkromnom priestore.[2]

Kupec, príslušník SIS Ján T., sa dvakrát stretol s reštaurátorom. Obe stretnutia sa uskutočnili pod kontrolou sledovačky SIS. Sledovanie prebiehalo v Kremnici, kde Ivan Š. býval, v okolí jeho ateliéru v Dolnej Vsi, ako aj v okolí Biskupského úradu v Banskej Bystrici.[2] Úrad si dal ešte pred rozhodnutím o predaji nechal vyrobiť kópiu obrazu.[4]

Počas samotného, SIS vyprovokovaného, predaja triptychu a dvoch barokových plastík dňa 14. júla 1995 v Žiari nad Hronom boli prítomní aj vysokí funkcionári SIS Jaroslav S. a Gejza V. Okrem nich bola pripravená sledovačka SIS a v akcii boli aj príslušníci polície, ktorí mali za úlohu následne zadržať predávajúceho reštaurátora. Najdôležitejšou úlohou sledovačky SIS bolo zabrániť tomu, aby sa 200 000 USD stratilo, pretože išlo o finančné prostriedky SIS. Napriek tomu, podľa Mitrovej správy, doteraz suma 200 000 USD nebola SIS vrátená.[2] Následne na biskupskom úrade bola kvôli obrazu v rozpore so zákonom a bez prítomnosti biskupa Baláža vykonaná policajná prehliadka. Polícia zadržala triptych aj dvestotisíc dolárov, ktoré zaň kupec zaplatil, a viedla vyšetrovanie proti riaditeľovi biskupského úradu Jozefovi Hrtúsovi.[3]

Súdna dohra

[upraviť | upraviť zdroj]

Reštaurátor bol istý čas vo väzbe a Hrtús bol obvinený z trestného činu a tiež mu hrozila väzba. Keby sa bol biskup už vtedy priznal, že o predaji rozhodol sám, väzba by bola hrozila aj jemu. Priznal sa k tomu až v roku 2004[4], keď v septembri 2004 na Okresnom súde Bratislava 3 prebiehalo súdne pojednávanie v kauze triptychu, v ktorej už boli obžalovaní bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa a jeho bývalý námestník Jaroslav Svěchota.[5] Súd 25. januára 2005 uznal Lexu vinným z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, avšak Bratislavský krajský súd 26. apríla 2006 zrušil v plnom rozsahu prechádzajúci rozsudok Okresného súdu a Ivan Lexu oslobodil. Svěchota bol trestne stíhaný za neoprávnený výber 200 000 dolárov z pokladne SIS. Pre smrť sa stíhanie voči nemu ukončilo.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Politický vývoj Slovenska od roku 1989 / Konflikt premiér – prezident

11. marca 1994 po vystúpení prezidenta Kováča vyjadril parlament predsedovi vlády Mečiarovi nedôveru. Druhá Mečiarova vláda padla a HZDS odišlo do opozície. K moci sa dostala dočasná vláda Jozefa Moravčíka. Na jeseň 1994 sa konali predčasné parlamentné voľby, ktoré opäť vyhralo HZDS. Mečiarovi blízki spolupracovníci Oľga Keltošová a Ivan Lexa navštívili prezidenta Kováča a vyzvali ho, aby podal demisiu. Ten odmietol. Medzitým vznikla vládna koalícia HZDS – SNS – ZRS, ktorá počas ustanovujúcej parlamentnej schôdze z 3. na 4. novembra 1994 uchopila moc v štáte. Ivan Lexa sa stal predsedom nového osobitého úradu parlamentu na kontrolu činnosti SIS. 13. decembra 1994 musel vymenovať prezident opäť vládu Vladimíra Mečiara. Napätie medzi Mečiarom a Kováčom prerástlo do otvoreného konfliktu.

Biskup Baláž sa verejne zastal prezidenta Kováča, keď mu v roku 1995 koaličná väčšina vedená HZDS v parlamente protiústavne vyslovila nedôveru. Koalícia mala len 83 hlasov a podpora odvolania prezidenta zo strany opozície neprichádzala do úvahy, a preto bolo jasné, že koalícia nezíska potrebných 90 hlasov. Národná rada SR preto odhlasovala väčšinou hlasov vyslovenie „nedôvery“ prezidentovi, hoci ústava takýto inštitút nepozná.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Radičová: Slová biskupa ma ranili. domov.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-08-11].
  2. a b c d e Správa V. Mitra o plnení úloh Slovenskej informačnej služby. www.sme.sk (Petit Press), 12. feb. 1999. Dostupné online [cit. 2017-08-11].
  3. a b O čom je kauza triptych. www.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-08-11].
  4. a b Biskup Baláž povedal pravdu až po deviatich rokoch. www.sme.sk. Dostupné online [cit. 2017-08-14].
  5. Pojednávanie s Lexom v kauze triptych pokračuje. domov.sme.sk (TASR). Dostupné online [cit. 2017-08-14].
  6. Slovenskí prezidenti: Kováčov zápas s Mečiarom. aktualne.sk. Dostupné online [cit. 2017-08-11]. Archivované 2017-08-12 z originálu.