Kecerovci
Kecerovci (Kecer, Keczer, Ketzer) bol uhorský zemiansky šľachtický rod. Jeho pôvod sa odvodzuje od starého uhorského šľachtického rodu Abovcov (Aba).
História rodu
[upraviť | upraviť zdroj]Prvým známym predkom bol magister Demeter (* pred 1229 – † po 1248), syn Sixta (aj Syxt) z rodu Abovcov, ktorý 1229 kúpil od haličského kráľa a slavónskeho kniežaťa Kolomana (syna Ondreja II.) za tisíc mariek panstvo Lipovec (dnešné Kecerovce a Kecerovský Lipovec) v Šarišskom komitáte. Pôsobil ako Kolomanov vychovávateľ a stolník na jeho dvore. Ďalšie majetky získal v roku 1234 v Bihárskom (dnes v Maďarsku) a Novohradskom komitáte za účasť (spolu s bratmi Mikulášom, Ladislavom a Abom) na jednej z výprav do Haliče (medzi rokmi 1230 a 1235). Ďalšou donáciou 1240 získal obec Neccha (dnes Našice) v Chorvátsku (niekedy je táto vetva Abovcov označovaná ako vetva z Lipovca a Našíc), od 1235 (pravdepodobne pred rokom 1240) bol aj županom Bodrockého komitátu. Mal troch synov, komesa Alexandra (* pred 1251 – † okolo 1280), magistra Demetera (* pred 1263 – † po 1281) a komesa Petra (* pred 1263 – † pred 1299).
Delenie Lipoveckého panstva
[upraviť | upraviť zdroj]Roku 1282 bolo hradné panstvo Lipovec rozdelené na dve časti:
- synovia komesa Alexandra (* pred 1251 – † okolo 1280) získali jeho východnú časť s kostolom a hradom (magister Demeter, * pred 1280– † po 1335 — taverník; magister Alexander, * pred 1280 – † pred 1326 — jeden z najvernejších podporovateľov kráľa Karola I. Róberta; magister Ladislav, * pred 1280 – † okolo 1299 — titulárny prepošt a vicekancelár kráľovskej kancelárie; magister Mikuláš, * pred 1280 – † asi 1311/12)
- synovia komesa Petra (* pred 1263 – † pred 1299) získali jeho západnú časť (Lukáš, * pred 1282 – † po 1314, Demeter, * pred 1282 – † okolo 1311, Peter, * pred 1282 – † po 1314, Štefan, * pred 1282 – † okolo 1311, a Ladislav, * pred 1282 – † okolo 1311)
Týmto delením Lipoveckého panstva vznikli dve samostatné vetvy rodu, pričom Petrovi potomkovia začali používať meno Kecer. Vetva z Našíc vymrela začiatkom 15. storočia Žigmundom ( * 14. storočie – † začiatok 15. storočia), ktorý bol potomkom magistra Mikuláša.
Ďalší významní členovia rodu
[upraviť | upraviť zdroj]- Peter (* ? – † 15. storočie) — uvádza sa v roku 1427 ako majiteľ Kecerovských Peklian
- Žofia (* ? – † 15. storočie) — vlastnila v roku 1447 Kecerovské Pekľany
- Alexander (* ? – † 15. storočie) — donáciou Ladislava V. Pohrobka získal Kecerovské Pekľany
- Ambróz I. ( * ? – † 1543) — prívrženec Ferdinanda I., 1543 zavraždený na hrade Lipovec stúpencami Jána Zápoľského
- Andrej I. (aj Ondrej I., * 1520 – † 1599) — syn Ambróza I. bol v rokoch 1581 – 1590 podžupanom Šarišskej stolice, v roku 1593 hlavný kapitánom uhorskej pechoty v bojoch proti Turkom pri Fiľakove (pätnásťročná vojna). V rokoch 1580 – 82 dal postaviť renesančný kaštieľ v Kecerovských Pekľanoch
- Andrej II. (aj Ondrej II., * 1583 – † 10. december 1635) — syn [Andreja I. Slúžil u Juraja VII. Turza ako správca arzenálu, v roku 1603 sa zúčastnil dobýjania Budína, v rokoch 1606 – 1636 podžupan Šarišskej stolice, kapitán Jazygov a Kumánov. V roku 1631 mu uhorský kráľ a rímsko-nemecký cisár Ferdinand II. udelil nový, vylepšený rodový erb
- Ambróz II. ( * 1620 – † 1671) — syn Andreja II. Dôverný priateľ Štefana Tököliho a vychovávateľ jeho detí, najmä syna Imricha. Autor prvej systematicky vedenej kroniky na Tököliho panstve, v ktorej medzi rokmi 1663 – 69 zachytil život na panstve v Kežmarku a Ružomberku ako aj na hradoch Orava a Likava, ako aj údaje o politických a vojenských udalostiach Vešeléniho sprisahania a tureckom útoku (1663 – 64)
- Andrej III. (aj Ondrej III., * približne 1623 – † 5. marec 1687 popravený v Prešove) — syn Andreja II., majiteľ panstva a hlava rodiny v 17. storočí. V rokoch 1659 a 1662 zastupoval Šarišskú stolicu na uhorskom sneme. Na východnom Slovensku patril medzi hlavných predstaviteľov protestantskej šľachty a protihabsburskej opozície
- Gabriel (približne * 1658 – † 22. marec 1687 popravený v Prešove) — syn Andreja III., spolu s otcom boli v roku 1687 mučení a popravení počas prešovských jatiek (ako prívrženci povstania Imricha Tököliho). Ich pozostatky, ktoré boli vystavené na pranieri, tajne previezla a pochovala v obci Svinia vo farskom kostole Klára, dcéra Andreja II. a sestra Andreja III.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-07-24]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kecerovci