Prešovské jatky
Prešovské jatky alebo Prešovský krvavý súd bol mimoriadny súd, ktorý odsúdil na smrť 24 mešťanov a zemanov z Prešova, okolia i vzdialenejších častí Uhorska. Všetkých obvinili z vykonštruovanej účasti na príprave nového sprisahania, počas vyšetrovania ich podrobili mučeniu a nakoniec krutým spôsobom popravili.
Predchádzajúce udalosti
[upraviť | upraviť zdroj]Tököliho povstanie namierené proti Habsburgovcom podporili aj mnohí občania Prešova. Lepšie vyzbrojené a početnejšie cisárske vojsko však pod vedením generála Schultza dosiahlo roku 1684 pri kopci zvanom Šibeňa hura dôležité víťazstvo. Obrancovia Prešova sa stiahli za mestské hradby a začali ho opevňovať. Vidiac beznádejnosť svojej situácie však pristúpili na kapitulačné podmienky, ktoré neboli vôbec potupné. Mestu zaručili jeho doterajšie výsady, ďalej osobnú i majetkovú nedotknuteľnosť mešťanov – amnestovala sa dokonca aj dovtedajšia nevernosť voči cisárovi a Thökölyho vojskám bol zaručený slobodný odchod z mesta. Po otvorení brán mesta však prestal generál Schultz rešpektovať podmienky kapitulácie.
Súd a popravy
[upraviť | upraviť zdroj]Plnú moc na zlikvidovanie vzbúrencov dostal generál Anton Caraffa di Stigliano. Do Prešova prišiel v januári 1687 z Neapola. Hneď dal zatvoriť všetky brány mesta. Nik už nemohol z mesta uniknúť. Na súdenie rebelov vytvoril osobitný tribunál, ktorého sa sám stal predsedom.
Prvé rozsudky boli vynesené už 16. februára. Na ozrutnom drevenom lešení sa pripravilo 30 katov s dvojsečnými mečmi čakali na prvé obete. Prvým popraveným sa stal Žigmund Zimmermann, prešovský šľachtic a senátor. Naťahovanie na škripec z neho dostalo priznanie, pričom proti rozsudku smrti nič nezmohlo ani to, že sa zriekol svojej viery, ani prosby jeho manželky a jej zlaté náhrdelníky, ktoré posielala Caraffovej žene.
Ďalším trpiteľom sa stal Andrej Keczer z Lipovca, pochádzajúci zo starej zemianskej rodiny, ktorý na stavovských zhromaždeniach bránil záujmy krajiny voči viedenskému dvoru. Jeho, podobne ako Zimmernanna, najprv mučili na škripci. Na popravisko ho museli priniesť na saniach, lebo nevládal stáť na nohách. Previnením sa mu stalo, že „posielaním a prijímaním listov od nepriateľa sa najviac previnil novým hriechom urážky Veličenstva“. Na lešení mu najprv mečom odťali ruku, ktorou listy písal, neskôr mu zoťali hlavu a rozštvrtené telo povešali na háky vedľa štyroch hradských ciest vedúcich do Šariša, Podhradíka, Levoče a Košíc.
František Baranay, zeman a senátor Prešova, bol už v minulosti 4 roky uväznený v Košiciach pre svoje náboženské presvedčenie. Mučený bol tzv. španielskymi čižmami. Obvinený bol za to, že pri náboženských nepokojoch v Prešove pomáhal pri búraní Františkánskeho kláštora. Katom bol sťatý, neskôr mu rozštvrtili telo a rozviezli na štyri brány mesta, kde viseli na výstrahu ostatným občanom mesta. Na popravu sa s veľkou rozkošou pozerala aj Caraffova manželka.
Ďalším popraveným bol udatnosťou široko-ďaleko známy Gabriel Pallasti, zeman z Krušoviec od Topoľčian, ktorý bojoval na strane Thökölyho. Po utíchnutí bojov sa utiahol na svoj majetok, tam ho však chytili cisárski dôstojníci a obvinili, že chystá proti panovníkovi vzburu. Nato ho podrobili mučeniu. Najprv mu dohola ostrihali vlasy, potom pod nechty nabili klince, akými sa podkúvali kone. Vykonali na ňom aj mučenie ohňom a tzv. taliansky spôsob mučenia. Ten spočíval vo vrážaní rozpálených drôtov do genitálií. Mučenie bolo tak hrozné, že sa priznal k veciam, ktoré boli vzápätí vyvrátené svedkami. Na popravisko ho doviezli takmer napoly upečeného. Sťali ho a hlava vyschla vedľa cesty vedúcej na Spiš, neďaleko hlavy Zimmermanna.
Ostatky popravených kati po 6 týždňoch zabalili do plátna a zahrabali v záhradách na predmestí Prešova. Katove lešenie, na ktorom vypustilo dušu mnoho nevinných, strhli až v novembri 1688.
Zoznam popravených
[upraviť | upraviť zdroj]- 5. marca
- Žigmund Zimmermann - prešovský šľachtic a senátor
- František Baranyay - zeman a prešovský senátor
- Gašpar Rauscher (1643 - 1687) - prešovský mešťan a obchodník
- Andrej Kecer z Lipovca a Peklian - zeman
- 22.marca
- Gabriel Kecer z Lipovca a Peklian - zeman; syn Andreja Keczera
- Martin Sárossy - zeman a zať Andreja Keczera
- Juraj Schönleben
- Samuel Medvetzky (Medwecki) - senátor , pôvodom zo Spišských Vlách
- Juraj Fleischhakker - mestský sudca, šľachtic a prešovský obchodník
- 16. apríla
- Dávid Feja, košický sudca
- 22. apríla
- Andrej Székely z Veľkej Idy - zeman, ktorý bol Tököliho posol + jeho dvaja sluhovia
- Juraj Kováts
- Ján Bertok
- Gabriel Palášti (Palásthy) - zeman z Krušoviec
- Juraj Radvanský - zeman; nevydržal mučenie a vo väznici skonal; jeho telo sťali a rozštvrtili
- 6. mája
- Šimon Feldmayer - bývalý veliteľ prešovskej posádky; spáchal samovraždu vo väzení, jeho telo sťali a rozštvrtili
- 14. mája
- Fridrich Weber - prešovský senátor
- Juraj Bezegh - priateľ Imricha Tököliho
- Daniel Weber - brat popraveného Friedricha Webera; prestúpil na katolícku vieru
- jednoduchý sedliak
- 12. septembra
- kalvínsky kňaz umrel v malej Baterii, katom verejne vyvezený a pochovaný pod šibenicou
- N. Fazekas z Rožňavy
- košický mäsiar
-
Antonio Caraffa, zodpovedný za Prešovský krvavý súd -
Baroková Immaculata postavená v neskoršom období na mieste popraviska -
Tabuľa pripomínajúca, že v roku 1995 si popravených uctil modlitbou pápež Ján Pavol lI.
Použitá literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Johannes Rezik. Theatrum Eperiense, anno 1687 erectum, seu Laniena Eperiensis. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 1931. Preložil Gustáv Pogány.
- Holák, J.: Beda odsúdeným, Osveta, Bratislava, 1974