Preskočiť na obsah

Keramika typu Gnathia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Apúlsky volutový kratér zdobený v štýle Gnathia, cca 330 – 320 pred Kr., British Museum 1985.10-9.1, Londýn

Keramika typu Gnathia je starogrécka keramika, zhotovená technikou vázovej maľby typu Gnathia, ktorou sa zdobili keramické vázy v južnej Itálii (i v Etrúrii) v druhej polovici 4. storočia pred Kr. Boli to prosté nádoby s čiernym „leskom“ zdobené bielou, hnedou, žltou a červenou farbou, so zvieracími a rastlinnými motívmi, vencami a niekedy ženskými hlavami. Ich výroba pokračovala do konca 3. storočia pred Kr. a táto keramika sa vyvážala až do Egypta a k Čiernemu moru.[1]

Základná charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Keramika typu Gnathia je helenistická keramika zdobená najmä žltou, červenou a bielou farbou na čiernom povrchu nádoby. Vďaka jednoduchšej technike zdobenia ako pri červenofigurových vázach sa vázy typu Gnathia stali najrozšírenejším typom helenistických váz a tiež prvým typom juhoitalských váz, ktoré sa vo veľkých množstvách vyvážali mimo hlavnej oblasti ich výroby. Pomenovanie týchto váz sa odvíja od názvu starovekej Gnathie, gréckej Egnatie (mesta na pobreží Jadranského mora medzi mestami Bari a Brindisi) v juhovýchodnom Taliansku (na území starovekej Megale Hellas – Veľkého Grécka[2]), kde ich v roku 1845 pri výskume pohrebiska prvýkrát objavili.[3] Vďaka rastúcemu sa počtu nálezov sa postupne podarilo lokalizovať viacero výrobných centier v Apúlii, Kampánii, Lukánii, Paeste, Kalábrii, Etrúrii a na Sicílii.[4]. Výskumy tiež ukázali, že tento druh tovaru (vyrábaný od druhej štvrtiny 4. do začiatku 2. storočia pred Kr.) bol obľúbený nielen v gréckych kolóniách, ale aj medzi domorodými komunitami. Okrem toho si niektoré domorodé centrá vyvinuli svoj vlastný štýl výroby gnathijského tovaru a svoje výrobky vyvážali aj do iných regiónov.[3]

Apúlske vázy zdobené v štýle Gnathia (zľava alabastrón, peliké a oinochoé)

Technológia výroby

[upraviť | upraviť zdroj]

Výzdoba Gnathie pozostáva z maľovaného a rytého dekóru, aplikovaného na čierny poťah (náter) pred vypálením. Samotný „podklad“ je svojimi vlastnosťami a zložením odlišný od súčasnej glazúry, ktorej „sklovitý“ povrch na nádobe vzniká roztavením oxidu kremičitého.[5] Antický čierny poťah bol veľmi tenkou vrstvou rafinovanej, prečistenej a dekantovanej hliny s bohatým obsahom železa (oxidu železitého Fe2O3) bez vápenca (značnú skúsenosť si vyžadovalo správne zmiešanie s dažďovou vodou a popolom z dreveného uhlia[6]). Nádoby svoj kovový lesk získali po trojstupňovom cykle vypaľovania s postupným uplatnením oxidačnej, redukčnej a re-oxidačnej technológie pri dosiahnutí teploty výpalu 900 až 1050°C (podľa iných zdrojov pri teplote 900 – 950°C[7]). Výsledky fyzikálno-chemických analýz z územia Apúlie odhaľujú použitie podobnej technológie pri výrobe Gnathie a červenofigúrovej keramiky. Zaujímavá je najmä prítomnosť tenkej vrstvy engoby (hrubej 35 – 100 µm) medzi samotným poťahom a telom nádoby v prípade analyzovaných kusov Gnathie (engoba bola zhotovená z tenkej vrstvy jemne podrvených keramických zmesí, ktorá sa aplikovala na črep za účelom zakryť jeho pôvodné nevhodné zafarbenie, zjemniť alebo zmenšiť nerovnosti povrchu, či dosiahnuť dekoračný účinok nanesením farebnej vrstvy).[5]

Základný repertoár používaných farieb na Gnathii tvorí biela, žltá a červená a v apúlskej produkcii (najmä v časnej fáze) i hnedá, ružová a zelená, ktoré prispievajú k celkovému dojmu polychrómie. Najviac používaná pastózna hmota sa získala z veľmi dobre prečistenej „základnej“ hliny, pričom rozhodujúcim faktorom pre jej odtieň bol nízky obsah železa. Ak sa následne potiahla zriedeným roztokom čierneho poťahu, dostávala po vypálení odtieň sýtej žltej. Zhruba podobným spôsobom, len s iným pomerom jednotlivých súčastí a s prímesou oxidu železa, sa dosahovala aj červená a ružová.[5]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Za miesto „zrodu“ Gnathie sa tradične pokladá Tarent. Najrannejšie práce spadajú približne do rokov 370 – 360 pred Kr., ale spočiatku bola ich produkcia malá. K nárastu (ako aj rozšíreniu repertoáru tvarov a výzdobných prvkov) došlo s nástupom strednej fázy (približne v rokoch 340 – 330 pred Kr.), čo je zároveň i začiatok jej intenzívnejšieho exportu a zrejme i mobility hrnčiarov. Presunom (ktoré nebolo neobvyklé), doloženým vo viacerých obdobiach, sa zvyčajne hrnčiari snažili riešiť najmä svoje problémy sociálno-ekonomického charakteru.[8]

Presúvanie umelcov, čiže zakladanie malých miestnych hrnčiarskych dielní (vyrábajúcich červenofigúrovú keramiku i typu Gnathia) i v negréckom prostredí, možno v danom období pozorovať aj v rámci Apúlie. Koncom 4. a začiatkom 3. storočia pred Kr. narastá i počet malých hrnčiarskych dielní roztrúsených v messapijskom prostredí. Niektoré sa vyznačujú vlastným osobitým štýlom, kým na ďalších vidno snahu napodobňovať práce väčších výrobných okruhov. K druhej predpokladanej výraznej vlne apulizujúceho vplyvu, čiastočne spôsobenej zrejme i priamou migráciou umelcov z Tarentu, došlo v období vojenských konfliktov medzi Tarentom a Rimanmi a v čase obsadenia mesta v roku 272 pred Kr.[8]

Strediská výroby

[upraviť | upraviť zdroj]

Apúlia

[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Apúlie predstavovalo pomerne komplikovaný región z hľadiska etnického aj historického vývoja, čo sa odrazilo v rôznom stupni helenizácie a existencie lokálnych špecifík. Z geografického hľadiska ho tvoria tri oblasti: Messapia na juhu, Daunia na severe a Peucetia uprostred. V rámci Apúlie prináležalo dôležité postavenie mestu Tarent (grécka kolónia Taras bola popredným centrom hrnčiarskej výroby v Megalé Hellas, najmä od konca 5. do konca 4. storočia pred Kr., keď sa presadilo ako politické a kultúrne centrum [9]). Vyplýva to nielen zo skutočnosti, že vázy typu Gnathia boli s veľkou pravdepodobnosťou „vynálezom“ tamojších majstrov, ale i z kvality výroby, z ktorej bola pomerne veľká časť určená na export.[10] Jeho dôležitosť naznačovala kontinuita výroby, množstvo a rozmanitosť produktov. Pri archeologických vykopávkach na území antického mesta, bolo odkrytých až 20 hrnčiarskych pecí, ktoré možno datovať podľa črepov nájdených v nich už od archaického obdobia.[9] Vázy typu Gnathia sa v Tarente začali vyrábať v dielňach červenofigúrových váz, je pozoruhodné, že tieto dielne už boli dobre organizované a mali rozvinutý trh aj medzi domorodými obyvateľmi v Apúlii. Archeologické vykopávky tiež ukázali, že ich výroba úplne nezanikla ani po dobytí mesta Rimanmi v roku 272 pred Kr., ako sa to pôvodne predpokladalo, ale zaznamenala určitý pokles. Podľa talianskeho archeológa Enza Lippolisa si hrnčiarska výroba udržala svoju intenzitu v dostatočnej kvalitatívnej a kvantitatívnej miere až do konca 3. storočia pred Kr. (po zničenie mesta Rimanmi po povstaní oligarchov v roku 209 pred Kr.).[9]

Konvenčne sa produkcia keramiky typu Gnathia rozdeľuje do troch hlavných fáz, avšak ich presné chronologické vymedzenie sa u jednotlivých bádateľov líši. Súvisí to s problémom definovania a odlíšenia materiálnej náplne strednej a začínajúcej neskorej fázy produkcie keramiky typu Gnathia.[11] Podľa nemeckého učenca Petra Baumeistera sa člení na včasnú (370/360 – 340/330 pred Kr.), strednú (340/330 – 310/300 pred Kr.) a na neskorú fázu (310/300 – 175/150 pred Kr.), pričom medzi koncom strednej a začiatkom neskorej fázy sa predpokladá existencia prechodného obdobia trvajúceho približne 10 až 20 rokov, počas ktorého na jednej strane vidieť dozrievanie tvorby príznačnej pre strednú fázu, ale na druhej sa už zavádzajú nové prvky (napr. drážkovanie), charakteristické pre neskorú keramiku typu Gnathia. Najvýraznejší rozdiel v datovaní je badať v tretej záverečnej perióde. Predĺženie výroby Gnathie v Tarente až do prvej polovice 2. storočia pred Kr. je už všeobecne akceptované a oprávnené.[11]

Apúlsky kalichový kratér, maliar: Maliar Konnakis, Museum of Fine Arts, Boston
Apulský rýhovaný Gnathia nestoris, nielen telo má rebrované od ramena k základni, ale i vodorovné rukoväte majú na svojich vonkajších plochách dvojité ryhy a tiež aj nôžka má zvislé aj vodorovné ryhovanie, Getty Museum, 78.AE.320[12]

Počas včasnej fázy je Gnathia (v mestskej nekropole) v Tarente zastúpená ojedinele. Gnathia bola v tomto období úzko prepojená s červenofigúrovou keramikou, čo sa odrazilo vo výbere tvarov nádob a predovšetkým motívov.[11] Zmena nastáva až v závere tejto periódy (približne 340 – 330 pred Kr.), keď zo štýlového hľadiska predstavuje spojenie medzi tvorbou Maliara Konnakisa a predstaviteľmi strednej fázy (fázy B) produkcie keramiky typu Gnathia tzv. Komplex neapolskej harfy, ktorý zahŕňa niekoľko menších individuálnych skupín (tzv. Skupiny neapolskej harfy A až E). Na čele tejto novej generácie stál Maliar ruže (angl. „Rose Painter“). Do popredia sa dostali hlavne menšie tvary váz ako oinochoé, peliké, „squat“ lékythos, epichysis, skyfos, malý kratér. Na peliké je najčastejšie zobrazovaná stojaca alebo sediaca žena, prípadne Eros so zrkadlom, vták či psík na tele vázy. Dekór často dopĺňajú rozety umiestnené v hlavnom výzdobnom poli, ozdobný pás (cyma recta – vodorovná kyma, s konkávnou a konvexnou časťou[13]) a náhrdelník s visiacimi príveskami.[11]

V nasledujúcom období pokračoval trend redukcie figurálnych scén a celkového repertoáru výzdobných prvkov. Najpočetnejšie zastúpenie mali najmä ženské hlavy obklopené rastlinným ornamentom, neskôr medzi rozprestretými krídlami (hlavne na fľašiach, lékythoch a na pelikes), tiež vtáky v rôznej vegetácii (holubice), tragické a ešte častejšie komické masky zavesené na vodorovnom „ráme“ alebo brečtanovej girlande, ktorá na niektorých tvarov váz (napr. na zvoncových kratéroch a oinochoai) nahrádza viničné úponky. Postupne sa obmedzila aj farebná škála, prestala sa uplatňovať oranžová, hnedá, ružová a zelená.[11]

Začiatok tretej vývojovej fázy, trvajúcej približne 20 rokov, predstavuje Skupina bodkovanej vavrínovej vetvičky (angl. „Laurel Spray Group“), ktorá tiež nadväzuje na tvorbu dielne Maliara ruže, ktorá už však nepôsobila v Tarente ale pravdepodobne v Ruve, prípadne niekde v oblasti južnej Peucetie (stonka je vyššia a štíhlejšia, hoci tvar „vavrínového venca“ je takmer identický s predchádzajúcimi[14]). Zhruba okolo roku 320 pred Kr. dochádza k začiatku výroby váz s rebrovaným (rýhovaným) telom, s čím súviselo obmedzenie ozdobnej plochy len na krk, príp. okraj, a na väčších nádobách i na úzky pás na bruchu. Nástup kanelovania ale nespôsobil zánik nádob s hladkým povrchom. Naopak ich výroba pretrvávala. Zmenu však badať vo výbere váz. Na krátky čas sa oživil záujem o veľké tvary, napr. o kalichové a kantharoidné kratéry, ale do 3. stor. pred Kr. pokračujú najmä oinochoai, pelikes, lékythoi, skyfoi, kantharoi alebo fľaše. Kľúčovou postavou, ktorá výrazným spôsobom ovplyvnila tvorbu Gnathie v tomto období bol Maliar fľaše z Louvru (angl. „Painter of the Louvre Bottle“), žiak Maliara z Lecce 1075. S jeho dielňou sa tradične spájajú viaceré novinky, rytá línia (línie), vymedzujúca maľované obrazové pole, tzv. typ „nového viniča“, ktorý sa celý maľoval výlučne v žltej zlatej farbe a s „hrboľatou“ cikcakovitou stopkou, zložito skrútenými úponkami a strapcami, a tiež uplatnenie rebrovania. Početné sú opäť fľaše lékythoi ale i lebétes s okrídlenými ženskými hlavami a visiacimi maskami hetairai. Na niektorých vázach vidno návrat k zobrazovaniu celých postáv a scén, avšak v novom štýle. Napr. Eróti strácajú podobu stojaceho alebo sediaceho dospelého človeka s dlhými krídlami a stávajú sa malými „bacuľatými“ deťmi s drobnými krídelkami. Tarent ale nebol jediným produkčným centrom v oblasti Apúlie. Koncom 4. a začiatkom 3. stor. pred Kr. narástol počet malých ateliérov rozptýlených po celom regióne. Niektoré rozvíjali svoj vlastný štýl, kým iné sa snažili imitovať väčšie okruhy.[11]

Lukánia

[upraviť | upraviť zdroj]

Keramika typu Gnathia ani zďaleka nedosiahla v oblasti Lukánie takú obľubu a rozšírenie ako červenofigúrová. Spoľahlivú identifikáciu lokálnej tvorby výrazne sťažuje malé množstvo publikovaného materiálu a samotný spôsob realizácie dekóru, ktorý priamo vychádza z apúlskych predlôh (boli si nielen geograficky, ale i kultúrne a ekonomicky blízke[15]).[16] Je zvláštne, že vzhľadom na popularitu červenofigúrovej keramiky si Gnathia nikdy nevyvinula miestnu tradíciu v Lukánii. Existuje niekoľko príkladov zo štvrtého storočia pred Kr., ktoré museli byť vyrobené lokálne, ale zatiaľ sa neobjavila žiadna konzistentná séria a Gnathia z vykopávok v Policoro je z veľkej časti dovezená z Apúlie spolu s niektorými veľmi blízkymi miestnymi napodobeninami. Výnimkou je skupina nádob (séria tenkostenných misiek), zrejme domácej výroby, ktoré boli objavené (popri početnej skupine tarentských výrobkov[17]) pri archeologických vykopávkach hrnčiarskej štvrte v Metaponte.[18] Celkovo sa tu podarilo odkryť a zdokumentovať 324 hrobov.[17]

Paestum

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas archeologických výskumov realizovaných od roku 1950 bolo na viacerých nekropolách v okolí Paesta objavené veľké množstvo keramického materiálu, ktoré potvrdilo existenciu miestnej dielne (dielní) zameraných na produkciu červenofigúrových váz a v menšej miere aj nádob v štýle Gnathia. Obidve skupiny zdieľajú niekoľko charakteristických vlastností, napr. farbu a zloženie hrnčiarskej hliny (miestna pôda obsahuje sľudu a tak po vypálení dostáva oranžovo-hnedý odtieň. I keď paestské výrobky vykazujú určité náznaky spojenia so Sicíliou, rozhodujúci vplyv na miestnu tvorbu mala Apúlia. Prvé doklady výzdoby v štýle Gnathie pochádzajú približne z doby okolo roku 330 pred Kr., čo sa zhoduje s obdobím príchodu Maliara Afrodity z Apúlie.[19] Niektoré z týchto prác pripomínajú prácu Maliara z Toleda, ktorý tiež pravdepodobne pôsobil v Apúlii. Dekorácia je pomerne obmedzená: jednoduchý vinič, ženské hlavy medzi kvetmi, výrazný vavrín s koncami listov otočenými dozadu a iba dva alebo tri príklady zobrazených postáv. Existujú aj vázy zdobené brečtanom so zvlnenými stopkami, výzdoby, ktorá mohla vzniknúť v miestnych hrnčiarskych dielňach. Datujú sa približne od roku 330 pred Kr. do konca storočia.[18]

Kampánia

[upraviť | upraviť zdroj]

Identifikovanie produkčných centier na území Kampánie sťažuje, podobne ako Lukánii, malé množstvo publikovaného materiálu a jeho blízka príbuznosť s prácami z Apúlie. Je to vidieť na niekoľkých zachovaných kusoch zdobených viničnou girlandou (hlavne na oinochoai[18]), ktoré sa dajú rozoznať od apúlskych náprotivkov len na základe hrnčiarskej hliny. Relatívna blízkosť regiónu Picenta (gr. Pikénon) a Paesta sa odzrkadlilo v preberaní typických paestských motívov (florálnych prvkov). Vyrábali sa najmä pelikai s vrchnákom, známe aj ako paestské pelikai, oinochoai s hlbokými trojlístkovými výlevkami (chous), fľaše s malými otvormi a typické lekythoi s lesklou čiernou glazúrou.[20] Okrem toho rozdiely oproti apúlskej produkcii možno vidieť aj v určitých rastlinných motívoch, ako sú vetvičky brečtana, konáre viniča s narezanými stonkami a malými bielymi zašpicatenými lístkami.[21] Špecifickú hrnčiarsku produkciu, ktorá sa vyvíjala bez očividného vplyvu apúlskej Gnathie, predstavujú početné skyfoi atického typu. Telo nádob majú rozdelené prostredníctvom červenej maľby do jednotlivých panelov, ktoré sú vyplnené bielymi vertikálnymi, v spodnej časti horizontálnymi vavrínovými vetvičkami a palmetami, či zvinutými úponkami.[20]

Misa z Capeny, nekropola Macchie, hrob 233 (IV), druhá štvrtina 3. stor. pred Kr., Múzeum Villa Giulia, inv. č 23949, motív možno súvisí s výpravou kráľa Pyrrha z Epiru v Itálii.[22]

Lácium a južná Etrúria

[upraviť | upraviť zdroj]

Maľovanie výzdob na vázy s čiernym podkladom nebolo niečím novým v oblasti Lácia či južnej Etrúrie a malo veľmi dlhú tradíciu už v pseudo-červenofigúrových vázach (tzv. technika „superposed colour“, resp. „superimposé“). Napriek tomu začiatkom 3. stor. pred Kr. vidno zmenu, keď sa na typických lokálnych tvaroch objavuje spôsob realizácie dekóru vychádzajúci priamo z tarentských predlôh. Ide tu najmä o tvorbu Maliara Vulkána (žiaka Maliara fľaše z Louvru) a jeho okruhu. Maliar Vulkána spočiatku pôsobil priamo v Tarente, odkiaľ neskôr odišiel do Ríma, alebo do jeho blízkeho okolia (príp. Lácia, alebo južnej Etrúrie). Tam pokračoval v práci zaužívaným postupom, čo sa odzrkadľovalo vo výbere typov nádob a použitých motívov. Azda najznámejšími prácami Maliara Vulkána sú nádoby konvenčne označované ako „pocola“ (ide o kultové nádoby s čiernou glazúrou, niekedy s pridanou polychrómovanou výzdobou, s latinským menom boha, za ktorým nasleduje slovo POCOLOM[22]). V podstate ide o čaše so zaoblenými stenami a s okrajom zahnutým výrazne dovnútra alebo len veľmi jemne. Nie sú vôbec známe z Apúlie, sú charakteristické pre spomenutú skupinu. Dekór je maľovaný bielou, červenou a žltooranžovou farbou a zvyčajne pozostáva z brečtanového, zriedkavejšie z vavrínového venca na okraji, Eróta s malými krídlami v tonde. Maliar Vulkána vyučil viacero svojich nasledovníkov, no žiaden z nich už po umeleckej stránke nedosiahol takú kvalitu práce. Dochádza k obmedzeniu počtu tvarov, výzdobných prvkov a farieb. Typické sú zobákovité oinochoai s vavrínovými vencami, príp. s vlnovkovými líniami a bodkami na tele.[23]

Sicília

[upraviť | upraviť zdroj]

Sicília mala množstvo prekvitajúcich dielní. Nachádzať tu nejaké vázy zhotovené v apúlskom štýle, niektoré pochádzajú z Apúlie a Paestu (spojenie možno nájsť aj v červenofigúrovej vázovej technike) a množstvo ozdobných prvkov úplne individuálnych. Tieto majú svieži, živý charakter s oveľa intuitívnejším citom vzťahu dekorácie k tvaru, ako majú pevnejšie štruktúrované apúlske výrobky. Farba na vázach je však často prchavá, najmä kriedová biela, ale našlo sa i mnoho dokonale zachovaných váz. Zobrazenie viniča na tele nádoby je typické pre východosicílsku tvorbu vyrábanú približne od roku 330 pred Kr. až takmer do konca štvrtého storočia pred Kr. Od apúlskych váz sa líšia nielen jedinečnou a bohatou dekoráciou ale aj typickými tvarmi nádob, akými sú originálne pyxides, lebétes alebo olpai s dlhým úzkym hrdlom, výraznými ramenami a kužeľovitým telom. Boli to veľmi obľúbené vázy, zatiaľ čo oinochoé s trojlístkovou výlevkou bolo zriedkavé.[24] Prevažnú časť sicílskej vázovej maľby v štýle Gnathie možno datovať približne medzi roky 330 až 280 pred Kr.[18]

Adriatická oblasť

[upraviť | upraviť zdroj]

Kľúčovú úlohu pre ekonomické asociálne pozadie daného územia (vrátane hrnčiarskej produkcie) zohralo pestré osídlenie, konkrétne kombinácia pôvodných ilýrskych kmeňov a gréckych kolónií, neskôr aj prítomnosť Rimanov. Grécky vplyv sa prejavil na ostrovoch a v sídliskách na pobreží. Prominentné postavenie z tohto hľadiska mal ostrov Vis (antická Issa), ktorá bola syrakúzskou kolóniou (založená okolo polovice 4. stor. pred Kr.), tiež parská kolónia Faros na ostrove Hvar. Obyvatelia Issy v helenistickom období založili osídlenie Lumbarda na ostrove Korčula a ďalšie osídlenia (Tragourion, Epetion, a zrejme aj Salónu) na jadranskom pobreží. Keramika typu Gnathia sa tu zo včasného obdobia nachádza ojedinele. Doposiaľ sa ju podarilo doložiť len na lokalite Issa, kým nálezy z obdobia po roku 300 pred Kr. sú už výrazne početnejšie a našli sa aj v iných gréckych lokalitách (napr. Faros) a sídliskových areáloch pôvodného negréckeho obyvateľstva (ilýrske kmene) v centrálnej Dalmácii. Výskyt miestnych adriatických napodobenín sa potvrdil na viacerých lokalitách centrálnej Dalmácie. Existenciu miestnej výroby v oblasti Jadranského mora v druhej polovici 3. stor. pred Kr. podporujú aj fragmentárne zachované nádoby (fragmenty oinochoai, kratérov a iných otvorených tvarov) s prvkami Gnathie z Rhizónu (ant. Risinium, dnešné územie Čiernej hory). Z uvedenej lokality sa publikovalo viacero nálezov keramiky typu Gnathia, ako aj keramiky s prvkami Gnathie. Výzdoba pozostáva z rastlinných motívov stvárnených bielou a červenou farbou. Na keramike imitujúcej jednoduché výzdobné prvky neskorej Gnathie sa sporadicky uplatňuje pod okrajom rytie. Typická je sivá farba črepu viditeľna v lome. Nádoby možno datovať až do neskorého 3. a 2. stor. pred Kr.[25]

  • Apúlska situla, zdobená v štýle Gnathia, cca 360 – 350 pred Kr.
    Apúlska situla, zdobená v štýle Gnathia, cca 360 – 350 pred Kr.
  • Apúlsky pyxis zdobený v štýle Gnathia, cca 350 – 300 pred Kr.
    Apúlsky pyxis zdobený v štýle Gnathia, cca 350 – 300 pred Kr.
  • Apúlsky epichysis zdobený v štýle Gnathia, cca 325 – 300 pred Kr.
    Apúlsky epichysis zdobený v štýle Gnathia, cca 325 – 300 pred Kr.
  • Apúlske peliké zdobené v štýle Gnathia, cca 320 – 310 pred Kr.
    Apúlske peliké zdobené v štýle Gnathia, cca 320 – 310 pred Kr.
  • Kampánsky zvoncový kratér štýlu Gnathia, cca 300 pred Kr.
    Kampánsky zvoncový kratér štýlu Gnathia, cca 300 pred Kr.
  • Kampánska „fľaša“ zdobená v štýle Gnathia, 4. stor. pred Kr.
    Kampánska „fľaša“ zdobená v štýle Gnathia, 4. stor. pred Kr.
  • Čaša s nápisom VOLCANI POCOLOM; od Maliara Vulkána, 3. stor. pred Kr., nájdený vo Vulci, Etrúria
    Čaša s nápisom VOLCANI POCOLOM; od Maliara Vulkána, 3. stor. pred Kr., nájdený vo Vulci, Etrúria
  • Amfora zdobená v štýle Gnathia zobrazuje nahé dievča kľačiace pri podaniptéri
    Amfora zdobená v štýle Gnathia zobrazuje nahé dievča kľačiace pri podaniptéri

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 389.
  2. ↑ Giuseppe Andreasi. Ceramica sovraddipinta. Roma : G.Bretschneider, 1995. ISBN 978-88-7689-148-9. S. 24.
  3. ↑ a b Maja Miše. Gnathia and related Hellenistic ware on the East Adriatic coast. Oxford : Archaeopress Publishing, 2015. ISBN 978-17-8491-165-2. S. 3.
  4. ↑ Tomáš Kolon. Keramika typu Gnathia a „West Slope“. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2014. ISBN 978-83-7490-716-3. S. 16.
  5. ↑ a b c Tomáš Kolon. Keramika typu Gnathia a „West Slope“. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2014. ISBN 978-83-7490-716-3. S. 31.
  6. ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 235-236.
  7. ↑ Maja Miše. Gnathia and related Hellenistic ware on the East Adriatic coast. Oxford : Archaeopress Publishing, 2015. ISBN 978-17-8491-165-2. S. 12.
  8. ↑ a b Tomáš Kolon. Keramika typu Gnathia a „West Slope“. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2014. ISBN 978-83-7490-716-3. S. 44-45.
  9. ↑ a b c Maja Miše. Gnathia and related Hellenistic ware on the East Adriatic coast. Oxford : Archaeopress Publishing, 2015. ISBN 978-17-8491-165-2. S. 8-9.
  10. ↑ Tomáš Kolon. Keramika typu Gnathia a „West Slope“. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2014. ISBN 978-83-7490-716-3. S. 45-46.
  11. ↑ a b c d e f Tomáš Kolon. Keramika typu Gnathia a „West Slope“. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2014. ISBN 978-83-7490-716-3. S. 45-49.
  12. ↑ The J. Paul Getty Museum. Greek Vases in The J. Paul Getty Museum. Los Angeles : Getty Publications, 1985. ISBN 978-08-9236-070-3. S. 131-132.
  13. ↑ Gilbert J. Gorski, James E. Packer. The Roman Forum: A Reconstruction and Architectural Guide. Cambridge : Cambridge University Press, 2015. ISBN 978-05-2119-244-6. S. 366.
  14. ↑ Francesco Buranelli. Il Laocoonte di Agesandro, Polidoro e Atenodoro da Rodi. Roma : L'ERMA di BRETSCHNEIDER, 2006. ISBN 978-88-8265-417-7. S. 605.
  15. ↑ Jane Gray Nelson. Gnathia Ware and Its Relationships with Other Early Hellenistic Pottery. Berkeley : University of California, 1971. S. 22.
  16. ↑ Tomáš Kolon. Keramika typu Gnathia a „West Slope“. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2014. ISBN 978-83-7490-716-3. S. 58.
  17. ↑ a b Tomáš Kolon. Keramika typu Gnathia a „West Slope“. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2014. ISBN 978-83-7490-716-3. S. 59.
  18. ↑ a b c d Margaret Ellen Mayo. The Art of South Italy: Vases from Magna Graecia. Richmond : Virginia Museum of Fine Arts, 1982. ISBN 978-09-1704-612-4. S. 258.
  19. ↑ Tomáš Kolon. Keramika typu Gnathia a „West Slope“. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2014. ISBN 978-83-7490-716-3. S. 62.
  20. ↑ a b Tomáš Kolon. Keramika typu Gnathia a „West Slope“. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2014. ISBN 978-83-7490-716-3. S. 64-65.
  21. ↑ Maja Miše. Gnathia and related Hellenistic ware on the East Adriatic coast. Oxford : Archaeopress Publishing, 2015. ISBN 978-17-8491-165-2. S. 10-11.
  22. ↑ a b Barbara E. Borg. A Companion to Roman Art. Hoboken : John Wiley & Sons, 2019. ISBN 978-11-1907-789-3. S. 101.
  23. ↑ Tomáš Kolon. Keramika typu Gnathia a „West Slope“. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2014. ISBN 978-83-7490-716-3. S. 65-67.
  24. ↑ Maja Miše. Gnathia and related Hellenistic ware on the East Adriatic coast. Oxford : Archaeopress Publishing, 2015. ISBN 978-17-8491-165-2. S. 11.
  25. ↑ Tomáš Kolon. Keramika typu Gnathia a „West Slope“. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2014. ISBN 978-83-7490-716-3. S. 70-73.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Umelecký portál

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Keramika_typu_Gnathia&oldid=7939005“