Maliar ruže
Maliar ruže (angl. „Rose Painter“) je konvenčné meno gréckeho maliara váz z Apúlie, pôsobiaceho približne v druhej polovici 4. storočia pred Kr.[1]
Maliar ruže bol najvýznamnejší maliar váz zdobených technikou vázovej maľby typu Gnathia v závere tzv. prvej fázy (približne v rokoch 340 – 330 pred Kr.) ich výroby (pomenoval ho tak britský archeológ Thomas B. L. Webster po kvete „ruži“, ktorú namaľoval na epichysis[2]).[1] Množstvo váz v type Gnathia vyrobených v ranom období nebolo príliš veľké. Zmena prišla ako sa zdá až vďaka úsiliu Maliara ruže. „Glazúra“ váz tarentskej Gnathie je zvyčajne celkom dobrej kvality, konzistentná vo svojej povrchovej úprave a pomerne lesklá. Najmä Maliar ruže vytvoril veľmi dobrú lesklú čiernu glazúru s určitou hĺbkou a jeho pridané farby sú jasné.[3]
Zo začiatku maľoval celé postavy s prepracovaným farebným efektom, neskôr však už len hlavy medzi kvetinovými motívmi, väčšinou na nádobách s uzavretými tvarmi ako sú lékythoi, fľaše a iné menšie tvary nádob.[4] Charakteristické sú jeho pelikai s jednou sediacou alebo stojacou ženou, Erótom so zrkadlom, s vtákom či psíkom. Na skyfoi, zvoncových kratéroch a oinochoai zaviedol kompozíciu vinnej révy v tvare π resp. „altánku“ (zaviedol ho namiesto rastlinného motívu, a to horizontálnej stonky s vertikálnymi listami alebo úponkami na oboch stranách, rámujúcich „hlavný“ motív na nádobe, ktorým zdobil svoje vázy Maliar z Compiègne[4])[1] Vinná réva je tu zobrazená s jednou horizontálnou a dvomi vertikálnymi vetvičkami (červená rovná stopka, žlto-biele úponky a lístky – tzv. Oxfordský typ viniča). Zvyčajne rámoval rôzne predmety (napr. hudobné nástroje, masky, vence, vajcia a pod.), zvieratá, ženské hlavy so sakkom, príp. kekryfalom (sieťkou na vlasy).[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d Tomáš Kolon. Keramika typu Gnathia a „West Slope“. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2014. ISBN 978-83-7490-716-3. S. 47.
- ↑ Francesco Buranelli. Il Laocoonte di Agesandro, Polidoro e Atenodoro da Rodi. Roma : L'ERMA di BRETSCHNEIDER, 2006. ISBN 978-88-8265-417-7. S. 15.
- ↑ Pierre Lévêque, Jean-Paul Morel. Céramiques hellénistiques et romaines. Paris : Presses Univ. Franche-Comté, 1980. ISBN 978-29-1332-237-0. S. 58.
- ↑ a b Maja Miše. Gnathia and related Hellenistic ware on the East Adriatic coast. Oxford : Archaeopress Publishing, 2015. ISBN 978-17-8491-165-2. S. 4.
