Kerestešovci

Kerestešovci (lat. a maď. Keresztes de Döbréte et Nimnica) je starý uhorský šľachtický rod s koreňmi v 13. storočí v obci Döbréte (dnes Babosdöbréte) v Zalianskej župe v Maďarsku. Koncom 15. storočia sa dostal do príbuzenstva s rodom Telekešiovcov (Thelekessy) z Thelekesu, ktorý sa usadil v obci Döbréte a prebral odtiaľ prídomok. V roku 1579 získali príslušníci rodu donáciu na majetky v obci Nimnica v Trenčianskej stolici, ktorá sa stala druhým prídomkom rodu. Na začiatku 18. storočia vznikla vetva v Nitrianskej župe, ktorej potomkovia žijú dodnes na Slovensku (Ivanka pri Nitre, Nitra, Považská Bystrica, Komárno). Niektorí členovia rodu si v roku 1940 zmenili priezvisko na Križan. Pokračovatelia trenčianskej vetvy po ženskej línii nosia od roku 1929 priezvisko v tvare Keresztes-Fischer, potomkovia tejto línie žijú v USA a Maďarsku.

Pôvod a dejiny

Pôvod rodu je v obci Döbréte (v stredoveku Debrethe, dnes Babosdöbréte) ležiacej južne od mesta Zalaegerszeg v Zalianskej župe na juhovýchode dnešného Maďarska. Najstarší príslušníci boli pôvodne hradčanmi hradu Zalavár. Hodnoverne sa po prvýkrát spomínajú v roku 1274, a to Chynd so synmi, Sikul, Kostatun (Konštantín), Šimon, Juraj, Damián a Bank. Ich potomkovia boli v závere 13. storočia povýšení do šľachtického stavu.

V roku 1366 došlo medzi členmi k rozsiahlej majetkovej deľbe, pretože rod bol už rozvetvený v troch rodových líniách. Táto majetková deľba viedla k rozpadu ich pôvodného majetku na tri sídliskové celky - Alső Döbréte (neskôr aj Bankydöbréte alebo Farkasfalva inak Rám, dnes Rám), Felső Döbréte a Sáros Döbréte. V 15. a 16. storočí používali príslušníci rodu aj prímeno Farkas.

Rod sa od začiatku 15. storočia vyvíjal v dvoch hlavných líniách, z ktorých sa vyvinuli rody Farkas (vymrel v 17. storočí) a Keresteš. Okolo roku 1500 sa viacerí členovia rodu dostali do tureckého zajatia. Na konci 15. storočia sa do rodu priženil Michal Telekeši, ktorému sa v roku 1497 v manželstve s Alžbetou z Döbréte narodil syn Imrich Telekeši z Döbréte (1497 - 1560), významný uhorský vojenský veliteľ 16. storočia, kapitán Horného Uhorska. Priezvisko Keresteš (maď. Keresztes, dosl. križiak) začal ako prvý používať Ján Keresteš z Döbréte (1520 - 1593), syn Jána z Döbréte (dol. 1503 - 1524). Pôsobil ako prokurátor a právny zástupca Imricha Telekešiho, ktorého sprevádzal na jeho cestách od roku 1558, neskôr pôsobil ako kastelán hradu Lednica. Po jeho smrti v roku 1560, keď mu v testamente odkázal všetky svoje majetky v obci Döbréte, bol zároveň aj kurátorom majetkov a vychovávateľom jeho syna Štefana Telekešiho na hrade Lednica v Trenčianskej župe. V roku 1564 uhorský panovník Maximilián II. potvrdil Jánovi Kerestešovi z Döbréte za jeho verné zásluhy všetky dedičné, získané i kúpené majetky v obciach Alsó Döbréte, Felső Döbréte, Sáros Döbréte, Kasaháza a Szentjakabfalva v Zalianskej a Vašskej župe. Majetky v obci Döbréte vlastnili príslušníci rodu, napriek osmanskej okupácii, až do roku 1728, keď ich členovia trenčianskej a nitrianskej vetvy spoločne odpredali šľachtickému rodu Rósas de Milej. Potomkovia trenčianskej vetvy vymreli v mužskej línii v roku 1882 Mikulášom Jánom Keresztesom, v ženskej línii v roku 1915 Máriou Rozáliou Keresztesovou vyd. Berkess, ktorá je pochovaná v Doľanoch. Jej synom bol pápežský prelát, doľanský farár Mons. Dr. Pavol Berkeš. Potomkovia nitrianskej vetvy prežili do súčasnosti. Pôsobili od začiatku 18. storočia v Ivanke pri Nitre, od polovice 19. storočia v Janíkovciach, v súčasnosti žijú roztrúsene v Nitre, Ivanke pri Nitre, Považskej Bystrici, Prahe, Komárne, Bratislave, Koniarovciach atď.

Významní členovia rodu

Trenčianska vetva

• Ján Keresteš (1520 – 1593), prokurátor Imricha Telekešiho, kastelán hradu Lednica
• Šimon Keresteš (1625 – 1695), provizor kaštieľa v Ludaniciach
• Pavol Keresteš (1660 – 1736), pokladník a stoličný komisár Trenčianskej stolice
• Ján Krstiteľ Keresteš (1662 – 1739), prior Kláštora sv. Jána Krstiteľa v Horných Lefantovciach
• Martin Keresteš (1665 – 1715), notár Uhorskej komory v Bratislave
• Juraj Keresteš (1695 – 1780), stoličný prísediaci a komisár Trenčianskej stolice
• Jozef Keresteš (1734 – 1827), stoličný prísediaci a komisár Trenčianskej stolice
• Juraj Keresteš (1774 – 1828), stoličný prísediaci Trenčianskej stolice
• Jozef Alojz Keresteš (1799 – 1855), stoličný prísediaci Trenčianskej stolice
• Jozef Alexander Štefan Keresteš (1832 – 1863), pisár Trenčianskej stolice
• Mikuláš Ján Keresteš (1802 – 1881), provizor panstva Vámosmikola

Nitrianska vetva

• Ladislav Uriel Keresteš (*1797), prísažný prísediaci Čongrádskej stolice, tabulárny sudca, v rokoch 1851 – 1852 mešťanosta Hodmezővásarhely
• Pavol Keresteš (1749 – 1810), provizor panstva Encs
• Štefan Keresteš (1755 – 1834), provizor panstva Čachtice
• Štefan Keresteš ml. (*1784), dôstojník, člen cisárskej telesnej stráže
• Pavol Keresteš (*1793), kastelán zámku Keméndollár
• Jozef Keresteš (*1786), obilník na panstve Čachtice
• Florián Juraj Jozef Keresteš (1816 – 1850), advokát, podfiškál Nitrianskej stolice
• Ladislav Alojz Keresteš (1819 – 1891), inžinier, zememerač, kartograf
• Jozef Alojz Keresteš (1826 – 1902), doktor práv, advokát v Budapešti
• Michal Keresteš (1878 – 1868), stoličný prísediaci Nitrianskej stolice
• Alojz Keresteš (1814 – 1887), zememerač
• Ján Nepomuk Keresteš (1816 – 1883), hospodársky úradník vo Veľkom Záluží, nájomca statku Zagárd
• Alexander Karol Ján Keresteš (1842 – 1905), hospodársky správca v Klátovej Novej Vsi
• Ladislav Ferdinand Jozef Keresteš (1818 – 1873), advokát, slúžny, tabulárny sudca, hlavný sirotský poručník Nitrianskej stolice
• Ján Keresteš (*1937), odborník v mliekárenskom priemysle a výžive, zakladateľ firmy NIKA, spoluautor slovenských noriem a patentov z oblasti poľnohospodárstva, mliekárenstva a výživy, nositeľ prestížnej ceny Best Inventor Award od Svetovej organizácie pre duševné vlastníctvo (WIPO)
• Peter Keresteš (*1981), slovenský historik, archivár, genealóg a heraldik, riaditeľ Štátneho archívu v Nitre

Erb

Erb rodu

Erb rodu je spoločný s erbom vymretého a spríbuzneného rodu Telekeši z Döbréte, resp. je variantom erbu udeleného Imrichovi Telekešimu v roku 1550. Tvorí ho štiepený štít, v jeho ľavej polovici sa nachádza doľava obrátený lev držiaci v ľavej labe meč, v pravej nastoknutú hlavu Turka. V pravej polovici štítu je orol. Klenotom je od pol pása doprava obrátený lev zo štítu držiaci meč s nastoknutou hlavou Turka. V 19. storočí vzniká nový variant rodového erbu. Tvorí ho štiepený štít. V jeho pravej polovici sú tri vodorovné brvná, v ľavej doprava obrátený dvojchvostý lev. Klenotom erbu je od pása vyrastajúci doprava obrátený lev držiaci pred sebou meč. Aj tento variant rodového erbu rodu Keresteš vychádza z erbu vymretého rodu Telekešiovcov.