Knoxovo desatoro detektívky

Knoxovo desatoro detektívky je súbor pravidiel, ktoré by nemali byť v žiadnej dobrej detektívke porušené. Spísal ich Ronald Knox v roku 1929.

Pravidlá dobrej detektívky podľa Knoxa

1. Páchateľ musí byť niekto, o ktorom je zmienka už na začiatku príbehu.
2. Všetky nadprirodzené alebo neprirodzené faktory sú úplne vylúčené.
3. Nie je prípustná viac než jedna tajná miestnosť alebo tajná chodba; aj tá je prípustná iba vtedy, ak sa dej odohráva v stavbe, kde možno takéto zariadenia predpokladať.
4. Nesmie byť žiadne použitie "zatiaľ neobjaveného" jedu ani prístrojov a metód, ktoré vyžadujú dlhé vedecké vysvetľovanie na konci príbehu.
5. V príbehu nesmie vystupovať žiadny Číňan (toto nie je prejav rasizmu dobrého kňaza, ale iba výraz dobovej averzie proti kedysi zneužívanej rekvizite lacných detektíviek).
6. K riešeniu nesmie detektívovi dopomôcť náhoda, ani nesmie byť vedený nevysvetliteľnou intuíciou.
7. Páchateľom nesmie byť sám detektív.
8. Detektív nesmie odhaliť žiadnu stopu bez toho, aby ju neodhalil aj čitateľom.
9. Duchom chudobnejší detektívov priateľ, ako je napr. Dr. Watson, nesmie zatajiť žiadne myšlienky, ktoré sa mu preháňajú v hlave; musí mať inteligenciu mierne, ale len veľmi mierne pod priemerným čitateľom.
10. Nesmú sa vyskytovať dvojčatá alebo dvojníci, pokiaľ na to nie sú čitatelia pripravení.

"Dvadsatoro" S. S. Van Dina

Podobné, ale detailnejšie rozpísané pravidlá napísal aj S. S. Van Dine vo svojom článku Twenty Rules for Writing Detectice Stories, teda Dvadsať Pravidiel k Písaniu Detektívnych Príbehov. Článok vydal v americkom časopise The American Magazine v septembri roku 1928.