Košické privilégium
Košické privilégium (poľ. Przywilej koszycki) bol súbor práv a slobôd udelených uhorským a poľským kráľom Ľudovítom I. Veľkým poľskej šľachte v roku 1374. Svoj názov dostalo privilégium podľa miesta vydania – mesta Košice.
Poľská šľachta v zásade získala tieto privilégiá:
- vyňatie z platenia daní
- vyňatie z povinnosti stavby a opravy kráľovských hradov, ciest a miest
- vyňatie z povinnosti pohostenia kráľa a jeho úradníkov
- obmedzenie zastávania krajinských úradov iba na zástupcov domácej šľachty
- vyplácanie mzdy šľachticom, ktorí sa zúčastnia bojov v kráľovskom vojsku
Na oplátku šľachta garantovala kráľovi, že po jeho smrti nastúpi na poľský trón jedna z jeho dcér (Katarína, Mária alebo Hedviga). Dovtedajšie poľské právo, na rozdiel od uhorského, nepoznalo dedenie trónu v ženskej línii. Podľa Košickej dohody z roku 1384 nastúpila na poľský trón Ľudovítova najmladšia dcéra Hedviga z Anjou.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]
- Dokument Pactum regis Ludovici cum nobilibus a. D. MCCCLXXIIII v latinskom prepise (po anglicky) (po poľsky) (po nemecky) (po rusky)